Čas vlkov. O slepej škvrne v historickej pamäti Nemecka

A je to prekvapivé čítanie. Odpovedá na zásadnú otázku – ako Nemci zvládali prechod od totalitného poriadku do režimu totálnej anarchie a aké to pre krajinu malo dôsledky.

Najmä prvé štyri povojnové roky sú slepou škvrnou v historickej pamäti Nemecka. Veľké kapitoly sa končia porážkou tretej ríše a v roku 1949 sa začína príbeh rozdelenia krajiny. Autor zachytáva Nemecko v roku 1945 – polovica národa boli presídlenci, krajina sa nachádzala pod miliónmi ton trosiek a nič nebolo na svojom mieste. Pokiaľ niečo túto dobu charakterizuje, tak je to rozmanitosť.

Sociálna panoráma týchto rokov bola pre Nemcov rozhodujúca a v mnohých ohľadoch veľmi odlišná od toho, čo sme si doteraz mysleli.

Krajina prehrala vojnu a musela prijať milióny Nemcov vysídlených z iných krajín. Bytový fond bol zničený, potravín nedostatok. Do domov a domácností, čo zostali, bolo potrebné prijať cudzích ľudí – síce tiež Nemcov, ale z odlišného prostredia.

Paradoxne, tlačili sa sem aj Židia, ktorí prežili vojnu. A keď sa vrátili do svojich domovov v krajinách na východ od Nemecka, neboli vítaní. Prišli teda do krajiny, ktorá spôsobila holokaust, a tu čakali na presun do sveta, často do Palestíny. Reflexia holokaustu v spoločnosti v tej dobe nebola žiadna, každý chcel hlavne prežiť. Prišla až o niekoľko desaťročí neskôr. Nemci v povojnovej dobe boli sami sebe cudzincami – nerozumeli svojim krajanom z vysídlených oblastí ani svetu naokolo.

Z frontu sa vracali zlomení a chorí muži, ktorí sa po rokoch bojov len ťažko zžívali so svojimi blízkymi. Ekonomikou hýbali ženy zocelené vojnou. V rodinách akoby spolu žili cudzinci s navzájom neprenosnými životnými skúsenosťami. Na citové zbližovanie sa nebol priestor a nepriala mu ani doba. Bol to čas vlkov: čas lovu, odvahy, sily a riskovania.

Táto nová situácia však neviedla k úplnej depresii, ako by sa mohlo zdať – naopak, až hystericky sa tancovalo a oslavovalo. A generácia, ktorá dospievala v tejto tvrdej dobe, dokázala napokon vybudovať silnú krajinu. Všetkému vládol čierny trh, do ktorého sa chtiac-nechtiac napokon zapojil každý. Z tohto podhubia vyrástla trhová ekonomika a neskôr aj nemecký ekonomický zázrak.

Panorámu povojnového Nemecka autor kreslí aj na základe nových zdrojov; je dobre a logicky komponovaná a bohato ilustrovaná. Zachytáva traumy a víťazstvá, fenomén masívneho zneužívania nemeckých žien a dievčat však spomína len okrajovo.

Kniha Čas vlkov je dôležitá, ak chce niekto porozumieť krajine, ktorá hrá zásadnú rolu v dnešnej Európe. Ukazuje pozadie pojmu „nemecký národ“. Pre cudzinca sa to zdá jednoliata masa, ale pravdou je opak.