Čas vlkov. O slepej škvrne v historickej pamäti Nemecka

Novinár Harald J‎ähner študoval literatúru, históriu a dejiny umenia. V roku 2019 publikoval knihu Čas vlkov (N Press, 2022) o turbulentnej dekáde povojnového Nemecka, ktorá sa dostala aj na slovenský knižný trh.

Fotothek_df_ps_0000010_Blick_vom_Rathausturm Pohľad z drážďanskej radnice na zbombardované mesto (september – december 1945). Foto: Richard Peter (1895–1977), Deutsche Fototek.

A je to prekvapivé čítanie. Odpovedá na zásadnú otázku – ako Nemci zvládali prechod od totalitného poriadku do režimu totálnej anarchie a aké to pre krajinu malo dôsledky.

Najmä prvé štyri povojnové roky sú slepou škvrnou v historickej pamäti Nemecka. Veľké kapitoly sa končia porážkou tretej ríše a v roku 1949 sa začína príbeh rozdelenia krajiny. Autor zachytáva Nemecko v roku 1945 – polovica národa boli presídlenci, krajina sa nachádzala pod miliónmi ton trosiek a nič nebolo na svojom mieste. Pokiaľ niečo túto dobu charakterizuje, tak je to rozmanitosť.

Sociálna panoráma týchto rokov bola pre Nemcov rozhodujúca a v mnohých ohľadoch veľmi odlišná od toho, čo sme si doteraz mysleli.

Krajina prehrala vojnu a musela prijať milióny Nemcov vysídlených z iných krajín. Bytový fond bol zničený, potravín nedostatok. Do domov a domácností, čo zostali, bolo potrebné prijať cudzích ľudí – síce tiež Nemcov, ale z odlišného prostredia.

Paradoxne, tlačili sa sem aj Židia, ktorí prežili vojnu. A keď sa vrátili do svojich domovov v krajinách na východ od Nemecka, neboli vítaní. Prišli teda do krajiny, ktorá spôsobila holokaust, a tu čakali na presun do sveta, často do Palestíny. Reflexia holokaustu v spoločnosti v tej dobe nebola žiadna, každý chcel hlavne prežiť. Prišla až o niekoľko desaťročí neskôr. Nemci v povojnovej dobe boli sami sebe cudzincami – nerozumeli svojim krajanom z vysídlených oblastí ani svetu naokolo.

Z frontu sa vracali zlomení a chorí muži, ktorí sa po rokoch bojov len ťažko zžívali so svojimi blízkymi. Ekonomikou hýbali ženy zocelené vojnou. V rodinách akoby spolu žili cudzinci s navzájom neprenosnými životnými skúsenosťami. Na citové zbližovanie sa nebol priestor a nepriala mu ani doba. Bol to čas vlkov: čas lovu, odvahy, sily a riskovania.

Táto nová situácia však neviedla k úplnej depresii, ako by sa mohlo zdať – naopak, až hystericky sa tancovalo a oslavovalo. A generácia, ktorá dospievala v tejto tvrdej dobe, dokázala napokon vybudovať silnú krajinu. Všetkému vládol čierny trh, do ktorého sa chtiac-nechtiac napokon zapojil každý. Z tohto podhubia vyrástla trhová ekonomika a neskôr aj nemecký ekonomický zázrak.

Panorámu povojnového Nemecka autor kreslí aj na základe nových zdrojov; je dobre a logicky komponovaná a bohato ilustrovaná. Zachytáva traumy a víťazstvá, fenomén masívneho zneužívania nemeckých žien a dievčat však spomína len okrajovo.

Kniha Čas vlkov je dôležitá, ak chce niekto porozumieť krajine, ktorá hrá zásadnú rolu v dnešnej Európe. Ukazuje pozadie pojmu „nemecký národ“. Pre cudzinca sa to zdá jednoliata masa, ale pravdou je opak.


Od januára penzie čakajú zmeny. Keď sa valorizujú dôchodky, Sociálna poisťovňa prepočíta zásluhovú výšku penzie poberateľa minimálneho dôchodku. Ak zásluhová renta prekročí minimálnu hranicu, dôchodcovi poisťovňa prestane posielať minimálny dôchodok a začne vyplácať ten zásluhový.
Prejsť na článok