Preskočiť na obsah
  |  

Vojenská polícia dostala nové odstreľovacie pušky za takmer 120-tisíc eur

Vojenská polícia si prevzala nové odstreľovacie pušky SAKO TRG 42 A1 kal. 338 Lapua Magnum spolu s optickými zameriavačmi a ďalším príslušenstvom.

Nové pušky umožnia príslušníkom Vojenskej polície vysoko presnú streľbu na veľké vzdialenosti aj v tých najnáročnejších podmienkach. Informovala o tom hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Odstreľovacie pušky od fínskej zbrojárskej firmy SAKO boli obstarané prostredníctvom agentúry NATO pre podporu a obstarávanie (NATO Support and Procurement Agency – NSPA). Vojenská polícia tak získala to najlepšie za najlepšiu cenu priamo od výrobcu. Obstaraných bolo celkovo sedem súprav. Doterajšie celkové náklady predstavujú sumu takmer 120-tisíc eur. Konečná cena, ktorá bude známa až po doručení poslednej faktúry z NSPA, by nemala presiahnuť 135 300 eur.

„Ide o zbrane zavedené aj vo výzbroji iných partnerských armád a ozbrojených síl. Pre ozbrojené a bezpečnostné zbory v súčasnej dobe patria medzi jedny z najlepších na trhu. Zároveň táto akvizícia výrazne prispeje k systematickej modernizácii výzbroje a výstroja Vojenskej polície, ktorá sa v posledných dvoch rokoch výrazne posunula vpred,“ uviedol riaditeľ Vojenskej polície Valentín Cebo.

Ostreľovači z radov Vojenskej polície chránia samotných vojenských policajtov pri plnení úloh v domácom, ale najmä medzinárodnom krízovom manažmente. Z dlhodobého hľadiska dosahujú excelentné výsledky a ich kvalita a národná i medzinárodná kooperácia sú známe nielen u ozbrojených a bezpečnostných zborov na Slovensku, ale aj medzi partnermi v rámci NATO.

(sita)

  |  

Česko darovalo zo svojich rezerv Ukrajine zdravotnícky materiál za 3,5 milióna eur

Česko darovalo Ukrajine od začiatku konfliktu zdravotnícky materiál za 85 miliónov korún (3,5 milióna eur). Na pomoc poslalo lôžka, držiaky na infúzie, kolieskové kreslá, matrace, vankúše i obväzový materiál.

Ako zistila rozhlasová stanica Český rozhlas Radiožurnál, 950 paliet odvezených zásob sa však nedoplnilo.
Na Ukrajinu zamierili zo skladov Správy štátnych hmotných rezerv (SSHR) aj striekačky a ihly, ktoré Česko v roku 2021 nakúpilo takmer za päť miliónov korún (205-tisíc eur) z Číny z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 a nevyužilo ich.

"Tam sme posielali všetky naše zásoby, čo sme mali – ktoré zostali aj z covidu – to znamená, že sme tam museli poslať aj tieto integrované ihly a striekačky," uviedol riaditeľ SSHR Pavel Švagr, ktorého v pondelok citoval Radiožurnál.

Odvezené zásoby zo štátnych rezerv však SSHR nedoplnila. Muselo by ju o to požiadať ministerstvo zdravotníctva ČR, a to sa podľa Švagra nestalo.

Daný rezort to prostredníctvom svojho hovorcu Ondřeja Jakoba odmietol komentovať: "Ide o informácie z krízového plánu ministerstva zdravotníctva, teda o zvláštne skutočnosti, a preto ich ministerstvo zdravotníctva nemôže poskytovať."

Česko okrem toho Ukrajine darovalo aj vyše 90-tisíc balení liekov za desiatky miliónov korún.

(tasr)

  |  

Jadrová inflácia v Tokiu dosiahla v novembri najvyššiu úroveň za štyri dekády

Jadrové spotrebiteľské ceny v hlavnom meste Japonska zaznamenali tento mesiac najprudší rast za posledných 40 rokov. Vývoj inflácie ovplyvnili vyššie náklady na energie aj oslabenie japonského jenu. Údaje japonského ministerstva pre vnútorné záležitosti zverejnil server RTTNews.

Jadrová inflácia, ktorá nezahrnuje nestabilné ceny čerstvých potravín, dosiahla v Tokiu v novembri 3,6 percenta oproti 3,4-percentnej úrovni v predchádzajúcom mesiaci. To je najvyššia miera inflácie v hlavnom meste Japonska od roku 1982, pričom prekonala aj očakávania ekonómov. Tí síce počítali so zrýchlením inflácie, predpokladali však, že dosiahne 3,5 percenta.

Celková miera inflácie dosiahla v novembri 3,8 percenta. Aj v tomto prípade sa rast spotrebiteľských cien zrýchlil, keď v októbri vzrástli o 3,5 percenta.

(tasr)

  |  

Veliteľka vesmírnych síl USA: Čína môže prekonať našu nadvládu v kozme. Dosiahla ohromujúci pokrok

Rýchly pokrok čínskych vojenských spôsobilostí predstavuje čoraz väčšie riziko pre americkú nadvládu vo vesmíre. V pondelok to povedala veliteľka amerických vesmírnych síl Nina Armagnová. Informuje o tom agentúra Reuters.

Armagnová uviedla, že Peking dosiahol významný pokrok vo vývoji vojenskej vesmírnej technológie, a to aj v oblastiach ako satelitná komunikácia či opätovne použiteľné vesmírne lode, ktoré krajinám umožňujú rýchlo napredovať v ich vesmírnych programoch.

"Myslím, že je celkom možné, že by nás mohli dobehnúť a dokonca aj prekonať. Pokrok, ktorý dosiahli, bol ohromujúci, neuveriteľne rýchly" povedala šéfka amerických vesmírnych síl na podujatí think tanku Austrálsky inštitút pre strategickú politiku (ASPI) v Sydney.

Čína, ktorá dlhodobo zaostávala za lídrami vo vesmírnom priemysle, USA a Ruskom, zaznamenala v uplynulých rokoch v tejto oblasti významný pokrok, ktorý znepokojil Spojené štáty a ďalšie západné krajiny, píše Reuters.

https://standard.sk/283896/cina-posle-na-svoju-vesmirnu-stanicu-dalsich-troch-tajkonautov/

Šéf čínskeho lunárneho programu Jie Pchej-ťien nedávno prirovnal Mesiac a Mars k sporným ostrovom v Juhočínskom mori, ktoré si Peking nárokuje. Čína vyvíja aj experimentálnu technológiu zameranú na ťažbu prírodných zdrojov z asteroidov a menších planét, vysvetľuje Reuters.

"(Čína) je jedinou krajinou, ktorá má v úmysle pretvoriť medzinárodný poriadok a disponuje čoraz väčšou ekonomickou, diplomatickou, vojenskou a technologickou silou na dosiahnutie tohto cieľa," povedala Armagnová. Dodala, že Peking spoločne s Moskvou robili "neohľaduplné" testy rakiet, ktoré v uplynulých rokoch vytvorili nebezpečné množstvo vesmírneho odpadu.

"Tieto trosky (rakiet) ohrozovali všetky naše systémy vo vesmíre a tieto systémy sú životne dôležité pre bezpečnostné, ekonomické a vedecké záujmy všetkých národov," uviedla.

Vesmírne sily USA, ktoré boli založené v roku 2019 čiastočne v rámci reakcie na rastúce schopnosti Číny vo vesmírnom priemysle, sú jednou zo zložiek americkej armády.

(tasr)

  |  

Čína pošle na svoju vesmírnu stanicu ďalších troch tajkonautov

Ďalší riadený let s posádkou, smerujúci na čínsku vesmírnu stanicu Tchien-kung (Nebeský palác), vynesie do vesmíru za menej než dva dni troch čínskych tajkonautov. Oznámila to v pondelok čínska vesmírna agentúra, informuje agentúra DPA.

Vesmírna loď Šen-čou 15 vyštartuje v utorok o 23.08 miestneho času z kozmodrómu Ťiou-čchüan, ktorý leží v púšti Gobi. Na jej palube budú traja tajkonauti – Fej Ťün-lung, Teng Čching-ming a Čang Lu. Tí sa pripoja ku svojim trom kolegom, Čchen Tungovi, Jang Liouovej – prvej Číňanke vo vesmíre – a Cchaj Sü-čemu, ktorí na čínsku vesmírnu stanicu dorazili ešte začiatkom júna.

Traja tajkonauti, ktorí sú na Tchien-kungu od júna, sa vrátia na Zem v decembri a nová posádka zotrvá vo vesmíre pol roka.

Čínska vesmírna stanica bola vybudovaná v rámci snahy Číny stať sa po boku Spojených štátov a Ruska ďalšou kozmickou veľmocou. Čína pritom už môže sláviť aj prvé vesmírne úspechy, keďže sa jej podarilo ako prvej krajine pristáť s vesmírnym terénnym vozidlom na odvrátenej strane Mesiaca.

Čína je od roku 2011 vylúčená z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Stalo sa tak po tom, čo Spojené štáty zakázali americkému Národnému úradu pre letectvo a vesmír (NASA) spolupracovať s Pekingom. Podľa agentúry DPA je vylúčenie Číny z ISS dôsledkom tlaku, ktorý sa snaží Washington vyvíjať na Peking za netransparentnosť čínskeho vesmírneho programu a jeho blízkych väzieb na čínsku armádu, píše DPA.

ätasr)

  |  

Počet poberateľov dávky v nezamestnanosti na Slovensku v minulom mesiaci stúpol

Dávku v nezamestnanosti na Slovensku dostalo v októbri tohto roka 36,4 tisíca osôb. Oproti septembru išlo o nárast o 370 osôb. Počet poberateľov nezamestnaneckej dávky tak stúpol tretí mesiac po sebe.

Priemerná suma dávky v nezamestnanosti v októbri dosiahla 522 eur. Na výplatu nezamestnaneckých dávok poisťovňa v minulom mesiaci vynaložila 20,7 milióna eur. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnila Sociálna poisťovňa.

Dávku v nezamestnanosti vypláca Sociálna poisťovňa nezamestnanému najviac pol roka. Podmienkou nároku na nezamestnaneckú dávku je získanie najmenej 730 dní poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 percent denného vymeriavacieho základu, resp. dennej hrubej mzdy zamestnanca.

(sita)