Najviac LNG dodávajú Američania

Podľa údajov spoločnosti Refinitiv, na ktoré sa britský denník odvoláva, doviezla Európa od januára do októbra z celého sveta rekordných 111 miliárd kubických metrov LNG, čo predstavuje medziročný nárast o takmer 70 percent. Na tomto obrovskom skoku sa najviac podieľal skvapalnený plyn zo zámoria, ktorý tvoril 42 percent celkového dovezeného objemu tejto komodity.

Ruský skvapalnený plyn predstavoval v tomto období 16 percent európskeho dovozu. Celkový objem 17,8 miliardy kubických metrov predstavoval len zlomok tokov plynu potrubím v objeme 62,1 miliardy kubíkov počas týchto mesiacov. Napriek tomu však nejde o zanedbateľné množstvo, najmä ak sa berie do úvahy fakt, že ide o 42-percentný nárast v porovnaní s rovnakým časovým úsekom v roku 2021.

Moskva pritom bola od roku 2017 tretím najväčším dodávateľom LNG do Európy. Podľa spoločnosti Refinitiv sa Rusko za posledné tri roky podieľalo na celkovom dovoze približne 20 percentami. Aj keď v tomto roku podiel tejto krajiny na celkovom dovoze LNG na starý kontinent klesol na 16 percent, dovezený objem plynu v absolútnych číslach prudko stúpol (keďže Európa v tomto roku importovala omnoho väčšie množstvo skvapalneného plynu, veľkú časť tvorilo americké LNG).

Krajina medveďa sa tak dostala na druhú pozíciu pred Katar, ktorý sa na dovoze LNG do Európy podieľal v tomto roku takmer štrnástimi percentami.

Kde vznikajú väzby

Dovezený objem skvapalneného plynu z Ruska podľa Financial Times odoberali takmer výlučne Francúzsko, Belgicko, Španielsko a Holandsko.

Väčšina ruského LNG pochádza zo spoločného podniku Jamal LNG, ktorého väčšinovým vlastníkom je ruská spoločnosť Novatek. Zhruba desatinu jej akcií vlastní ruský štátny podnik Gazprom.

Britský denník tiež na základe spoločnosti QuantCube, ktorá sa zaoberá analýzou satelitných údajov, informuje, že v októbri dorazila do Grécka veľká loď s LNG zo zariadenia Portovaja neďaleko ruskej hranice s Fínskom.

Tento fakt je o to podstatnejší, že by išlo o prvú dodávku do Európy z tohto projektu, ktorý začal fungovať začiatkom tohto roka. Po úplnom uvedení do prevádzky by mal závod Portovaja vyrábať približne 1,5 milióna ton LNG ročne, čo sú v prepočte zhruba 2 miliardy kubických metrov. Podľa septembrových vyhlásení plánuje Gazprom túto stanicu dokonca rozšíriť.

Plyn ako geopolitická zbraň

Na ruský plyn sa nevzťahujú žiadne sankcie vzhľadom na energetickú bezpečnosť niektorých európskych krajín. Kremeľ to využil tým, že po invázii na Ukrajinu postupne znížil tok cez plynovody, čím naštartoval infláciu a podnietil krízu na celom kontinente. Dodávky plynovodom Jamal, ktorý vedie cez Poľsko, sa od mája zastavili. Počas letných mesiacov Rusko znížilo aj toky cez plynovod Nord Stream 1 do Nemecka. Ten zasiahol koncom septembra výbuch, čo niektoré európske krajiny označili za úmyselnú sabotáž.

Neschopnosť odpútať sa aj od ruského LNG je problematická najmä preto, že Kremeľ si tak poľahky udržiava (respektíve mení) páky, ktorými môže naďalej tlačiť na euroblok a jeho jednotu.

"Jedného dňa by sa Putin mohol zobudiť a povedať 'prestaneme posielať LNG do Európy', čím by prinútil región nakupovať na ešte drahšom spotovom trhu," cituje Bloomberg Anne-Sophie Corbeauovú, vedeckú pracovníčku v Centre pre globálnu energetickú politiku na Kolumbijskej univerzite.

Rusko by podľa nej mohlo tiež presmerovať náklad do krajín s nedostatkom LNG, ako sú Bangladéš a Pakistan, za nízke ceny, aby "dosiahlo politické výhody" a "vyvinulo tlak na Európanov". Corbeauová preto tvrdí, že z ekonomického hľadiska "má zmysel", aby Európa zatiaľ naďalej dovážala LNG z Ruska. Odstrihnutie ruského LNG z trhu EÚ by znamenalo, že európske krajiny by nakupovali viac LNG z iných častí sveta, čo by zvýšilo ceny pre chudobnejšie krajiny v Ázii.

"Ceny by boli stratosférické, a to by bolo mimoriadne zlé nielen pre Európu, ale aj pre mnohé štáty, ktoré by si (LNG) nemohli dovoliť," uviedla vedecká pracovníčka s tým, že zvýšený dovoz ruského LNG zvyšuje potenciál "Ruska použiť LNG ako geopolitickú zbraň".

Európska solidarita je už teraz vystavená skúške, konštatuje britský denník, pričom poukazuje na rozpory medzi krajinami ako Španielsko a Grécko, ktoré sú za obmedzenie cien plynu, zatiaľ čo Nemecko, Dánsko a Holandsko sú voči takémuto kroku naďalej skeptické. Maďarsko medzitým v auguste podpísalo novú dohodu o dodávkach plynu so spoločnosťou Gazprom.

"Európa naliehavo potrebuje mechanizmus na ochranu pred prípadom, že by Rusko selektívne posielalo plyn jednotlivým kupujúcim v Európe s cieľom kúpiť si politické výhody," uviedol Georg Zachmann, vedúci pracovník európskeho ekonomického think-tanku Bruegel.

„Potom by sme mohli riskovať, že viac krajín ako len Maďarsko bude veľmi ochotných prijať ruský plyn, a to by bol veľký problém,“ dodal Zachmann.