Analýza: Matovič s Hegerom sa dostávajú pod tlak. Čo ich môže zachrániť pred pádom vlády

V Bratislave v piatok trochu snežilo, ale šanca, že najnovšia politická kríza zapadne alebo nebodaj zamrzne, je veľmi malá. Richard Sulík totiž vypustil z fľaše džina, ktorého nie je možné zavrieť späť.

„Ak príde vo štvrtok na hlasovanie vyslovenia nedôvery Hegerovej vláde, budeme hlasovať za pád vlády,“ vraví v rozhovore pre Štandard predseda strany Život – NS Tomáš Taraba.

Zároveň si myslí, že vláda by urobila najlepšie, ak by sa na termíne predčasných volieb dohodla priamo s opozíciou. Vyriešila by tým možné politické hry SaS aj schválenie rozpočtu.

Strana SaS podľa Tarabu nehrá úplne čistú hru, nehovorí totiž jasne o téme predčasných volieb. Sulík ich spomenul len ako jednu z troch možností riešenia krízy po páde vlády. Bývalá ministerka Kolíková, ktorá je už členkou SaS, na tlačovke zdôraznila aj dve iné možnosti, ako sa predčasným voľbám vyhnúť. Tými by bola buď nová vláda zo strán súčasnej vlády a SaS podľa výsledku volieb, alebo úradnícka vláda.

Ak by vznikla úradnícka vláda, jej zloženie by určovala prezidentka Čaputová a dá sa predpokladať, že politici ako Mária Kolíková by v nej buď mali miesto, alebo by bola zložená z politických odborníkov im blízkych.

Ani úradnícka vláda však nemôže trvať bez dôvery v parlamente, pričom 76 hlasov by sa v parlamente na vyslovenie dôvery hľadalo len veľmi ťažko. A to aj vtedy, ak by ju okrem liberálnych poslancov zo SaS, Budajovej a Naďovej frakcie v OĽaNO, trojice zo strany Za ľudí a malej skupiny nezaradených podporila aj prípadná skupina odídencov okolo Eduarda Hegera. K 76 hlasom je stále ďaleko.

Existuje jeden spôsob, ako sa tomu vyhnúť, ale ide o nevkusný politický krok, ktorý ignoruje ústavu a parlamentné zvyklosti. Český prezident Miloš Zeman v minulosti menoval viacero úradníckych vlád po sebe, ktoré síce nezískali podporu v parlamente, ale do momentu hlasovania vládnuť mohli. Prezidentka Čaputová by sa pre takýto krok takmer isto nerozhodla. Napokon, sama tento týždeň počas prejavu v parlamente hovorila o predčasných voľbách ako o riešení súčasného stavu.

V parlamentných kuloároch bolo včera počuť aj názor, že hypotetická nová vláda by sa mohla vytvoriť z politikov súčasnej vlády, ktorí sa vedia dohodnúť na obidve strany, jeden z poslancov uviedol meno súčasného ministra Milana Krajniaka ako hypotetického kandidáta na premiéra. Aj tieto úvahy sú však dosť vzdialené realite.

S úradníckymi vládami nemá Slovensko žiadnu skúsenosť, väčšina politickej triedy ich dlhodobo a aj dnes odmieta. S rekonštrukciou vlády máme skúseností viac. Zväčša k nej dochádza v rovnakom alebo zúženom zložení vlády (Čarnogurského, Pellegriniho a Hegerova vláda), ale poznáme aj prípad, keď došlo k zmene zloženia vládnej koalície.

V roku 1994 padla druhá Mečiarova vláda a vznikla nová koalícia z časti opozičných strán a časti odídencov z HZDS. Moravčíkov kabinet vládol do predčasných volieb, ktoré sa konali o pár mesiacov.  Niečo podobné je dnes takmer vylúčené. Hlas, Smer ani iné opozičné strany by do vlády s Igorom Matovičom nevstúpili a relevantná časť poslancov OĽaNO by zase súčasného šéfa hnutia nedokázala opustiť.

Napriek tomu, že jediným čistým riešením súčasnej situácie je dohoda na predčasných voľbách, viacerí poslanci opozície majú podozrenie, že SaS o to v skutočnosti nejde. Respektíve, že táto liberálna strana nemusí byť úplne jednotná. Poslanec Smeru, ktorý si neželal byť menovaný, poukázal napríklad na vyjadrenia Márie Kolíkovej, ktorá v závere tlačovky hovorila o tom, že pád vlády vôbec nemusí viesť k predčasným voľbám: „To, že padne vláda, vôbec neznamená, že nastane koniec. Môže prísť nová 76-tka alebo úradnícka vláda. To nie je žiadna automatika predčasných volieb,“ povedala Kolíková.

Po včerajšej tlačovke SaS, ktorá predkladá návrh na vyslovenie nedôvery vláde spolu s poslancami Hlasu, sa tak najvážnejšou otázkou stalo, či môže tento návrh získať v parlamente 76 hlasov.

Návrh podporuje celý poslanecký klub SaS, poslanci Hlasu aj Smeru, za budú hlasovať aj poslanci Republiky, predseda strany Uhrík vyhlásil, že vyslovenie nedôvery podporia bez ohľadu na to, kto ho predkladá. „Nevymýšľame, nešpekulujeme,“ povedal.

K zaujímavému posunu došlo vďaka tomu, že vyslovenie nedôvery podporia aj poslanci okolo Tomáša Tarabu. Filip Kuffa to na svojom Facebooku vyjadril takto:

Hegerovu vládu tak pred vyslovením nedôvery môžu zachrániť len poslanci ĽSNS, prípadne poslanci Miroslav Kollár (Spolu) alebo Tomáš Valášek (PS). Jedno aj druhé je však ťažko predstaviteľné. Na vyslovenie nedôvery vláde je ale potrebných 76 hlasov, čo predpokladá podporu celej opozície. Nesmie chýbať alebo „ochorieť“ ani jeden poslanec.

Menšinová vláda Eduarda Hegera sa dnes opiera o 47 poslancov OĽaNO, 20 poslancov Sme rodina a 3 poslancov Za ľudí. S vládou okrem toho hlasujú poslanci Hatráková, Mičovský a Klus, prípadne poslanec Čepček. Ak by ani jeden z týchto poslancov nepodporil vyslovenie nedôvery, spolu majú 74 hlasov. Hegerova vláda by preto prežila hlasovanie o nedôvere, ak by chýbal čo i len jeden opozičný poslanec. Podľa niekoľkých poslancov z vládnej koalície aj opozície sa to zrejme Igor Matovič pokúsi využiť.

Inú politickú líniu sleduje Boris Kollár, ktorý podľa parlamentných kuloárov vysiela signály, že by sa vláda mala s opozíciou na termíne predčasných volieb dohodnúť. Predpokladom takéhoto vývoja je, že Matovič s Hegerom sa dostanú pod silný tlak. Ak by bol parlament tento týždeň odvolal ministra vnútra, ten tlak by tu už bol. Po predložení návrhu na vyslovenie nedôvery pre tento tlak najviac urobil Tomáš Taraba a jeho skupina v parlamente. Práve on hovorí, že Hegerova vláda sa vysloveniu nedôvery vyhne iba vtedy, ak sa na termíne predčasných volieb dohodne priamo s opozíciou. Vďaka tomu môže dovládnuť a prezidentka Čaputová nedostane priestor na ovplyvňovanie situácie.

Je príznačné, že hoci džina z fľaše vypustil Richard Sulík, z každej strany počuť veľkú nedôveru voči SaS-ke. Jednou z najväčších otázok je, či vôbec v parlamente existuje väčšina 90 hlasov na skrátenie volebného obdobia, respektíve schválenie ústavného zákona, ktorý predkladá Boris Kollár, otvárajúci cestu k predčasným voľbám.

Ak by totiž predčasné voľby odmietlo 47 poslancov OĽaNO, 3 poslanci Za ľudí, 4 nezaradení poslanci (Klus, Hatráková, Mičovský, Čepček), stačí iba 7 ďalších poslancov, ktorí môžu vyvolanie predčasných volieb znemožniť.

Tými môžu byť prekvapiví jednotlivci, ktorí už nemajú politickú budúcnosť (napríklad poslanci ĽSNS) alebo 7 poslancov SaS, ktorí prišli do klubu Sulíkovej strany zo Za ľudí.