Ambulancie hlásia kolaps. Vláda ich situáciu nerieši, skutočný exodus má nastať od nového roka

Kríza s nemocničnými lekármi je už týždeň zažehnaná. Ambulantní poskytovatelia však upozorňujú, že to určite neznamená stabilizáciu slovenského zdravotníctva.

„Neštátne ambulancie, ktoré zastupujú drvivú väčšinu prednemocničnej starostlivosti na Slovensku a ošetria šesťdesiat až sedemdesiat percent všetkých pacientov, nemôžu za súčasného modelu financovania ďalej udržať svoj chod,“ upozornila v relácii Rádia Expres Braňo Závodský Naživo prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová.

Dodala, že v minulom roku sa v ambulanciách vykonalo 66 miliónov vyšetrení v porovnaní s jedným miliónom hospitalizácií v nemocniciach. „Keby nefungovali nemocnice, zrútia sa ambulancie. Ale ak nebudú fungovať ambulancie, zrútia sa nemocnice, lebo tie to kapacitne nemôžu zvládnuť.“

Podfinancovaný rozpočet

Ambulantní lekári už niekoľko týždňov odmietajú návrh štátneho rozpočtu pre zdravotníctvo na rok 2023. Štát navrhuje špecializovanej ambulantnej sfére šesťpercentné zvýšenie a všeobecnej ambulantnej starostlivosti sedempercentný nárast. Ambulantní poskytovatelia potrebujú podľa vlastných slov aspoň päťnásobne viac –⁠ 35 percent. Inflácia dosahuje pätnásťpercentnú mieru a lekári požadujú aj 20-percentné zvýšenie platieb za výkony.

Katalóg výkonov s ich cenami je starý sedemnásť rokov. Napriek tomu si ich ambulancie nemôžu samy od seba zvýšiť. Sú závislé od zdravotných poisťovní, ktoré im výkony preplácajú. Poisťovne zas získavajú peniaze od štátu, takže ak sa pre zdravotníctvo neurčí zo štátneho rozpočtu vyššia suma, je to začarovaný kruh.

Slovenská lekárska komora (SLK) oslovila pred dvomi týždňami analytikov, ktorí teraz pracujú na nacenení ambulantných výkonov na základe skutočných minimálnych nákladov a cien v roku 2022. Potom ich porovnajú s cenami, ktoré za tieto výkony v skutočnosti platia zdravotné poisťovne a chcú žiadať rýchle a priebežné dofinancovanie sektora zo strany ministerstva financií a súbežnú nápravu cenníka výkonov.

„V opačnom prípade nám hrozí ďalšie zatváranie ambulancií, odchod lekárov, preťaženie nemocníc a v konečnom dôsledku vážne ohrozenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre občanov,“ povedal prezident SLK Pavel Oravec.

Ruinujú ich ceny energií

Ambulanciám robia vrásky aj výrazne sa zvyšujúce ceny energií. Vláda síce určila na sanáciu nákladov za energie 3,5 miliardy eur, ktoré rozdelila do troch kapitol, ale ambulantná sféra nevie, z ktorej kapitoly by mohla peniaze čerpať, lebo ani do jednej priamo nepatrí.

Požadovali aj zastropovanie cien energií, ale ministerstvo hospodárstva to ešte nevyriešilo.

Ambulantní lekári sú podnikatelia, takže ak nezaplatia preddavky za energie, dostanú sa do exekúcie. Tomu sa snažia niektorí predísť a radšej zatvoria prevádzku. V roku 2021 takto podľa informácií ZAP zaniklo minimálne päťdesiat ambulancií. Ďalších sto im avizovalo, že tento krok podnikne prvého januára 2023. „Na ambulancie sa viažu tisíce pacientov, ktorí dostávajú chronickú liečbu. Ak ambulancie zatvoríme, nebude im ju mať kto podať a títo ľudia zomrú,“ priblížila Orosová.

Zdravotnú starostlivosť v ambulantnom sektore poskytuje približne dvanásťtisíc lekárov a štyridsať percent z nich je v dôchodkovom veku. Pre tých je ešte jednoduchšie prevádzku ukončiť. Ak by z večera do rána zatvorilo ambulanciu také množstvo lekárov, zdravotnícky sektor by skolaboval.

Pacientske organizácie upozorňujú, že pacienti dnes dostávajú termíny na kontrolu u špecialistu o rok, prípadne keď si ho nájdu. Toho sa už ani nemusia dožiť, alebo sa za ten čas ich stav natoľko zhorší, že nastanú nezvrátiteľné zmeny. 

Jedno je isté: viac peňazí v rozpočte je nevyhnutných.

Ambulancie žiadajú, aby sa rozpočet pre ich sféru zvýšil približne o tristo miliónov eur. Orosová tvrdí, že hoci ponúkali riešenia, doposiaľ sa nestretli s ministrom zdravotníctva, financií ani hospodárstva a vláda ich problémy absolútne nerieši.

Ak sa nezvýšia platby zdravotných poisťovní za výkony, je koniec

Aj Asociácia polikliník a zdravotníckych zariadení (APAZ) upozornila, že dohodou vlády s lekárskymi odborármi sa kríza v sektore nezažehnala. Kritizuje návrh budúcoročného rozpočtu a žiada jeho zvýšenie. „Posledná šanca na zažehnanie krízy a kolapsu rezortu je úprava rozpočtu pre zdravotníctvo v parlamente spôsobom, že zdravotné poisťovne zvýšia úhrady za jednotlivé výkony a body pre všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ uviedol prezident asociácie Štefan Zelník.

Dofinancovanie je podľa APAZ nevyhnutné, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dokázali uhrádzať platby za zvýšenie miezd, rast cien energií, zdravotníckych materiálov, nájmov, údržbu prístrojovej techniky a ďalšie nákladové položky. „Ambulantný sektor bez zvýšenia ceny za bod skolabuje. Reálne hrozí, že poskytovatelia v dôchodkovom veku, ktorí nedokážu vyfinancovať svoje prevádzky, jednoducho zatvoria svoje ambulancie,“ dodal Zelník.

https://standard.sk/284965/levyova-uplatky-hlasia-pacienti-ojedinele-su-vobec-radi-ked-ich-osetria/

Za všetko si potenciálne zaplatí pacient

Ak vláda nezvýši rozpočet pre zdravotníctvo, ambulancie nepodpíšu dodatky o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnými poisťovňami. Prevádzky tým pádom ostanú činné, ale pacienti si budú musieť za všetko platiť priamo sami.

Výsledná suma bude závisieť od toho, o akú odbornosť by išlo a o aký náročný výkon. Čím drahšie prístroje lekár využíva a čím viac materiálu na vyšetrenie spotrebuje, o to hlbšie načrie pacient do peňaženky.

„Už teraz máme vo veľkých mestách špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ktorá je súkromná a pacient si platí lieky, zobrazovacie aj laboratórne vyšetrenia, ako aj celý výkon. Bežný výkon môže stáť desať eur, ale náročný výkon, ktorý si vyžaduje sofistikované prístroje a viac personálu, môže vyjsť aj na 150 eur,“ ilustroval v rozhovore pre Štandard šéf Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth.

Stabilizačný príspevok sa ich netýka, možno odídu do nemocníc

Ambulantnej sfére prekáža aj to, že sa na ňu nemyslí ani v súvislosti so stabilizáciou personálu. Nemocničným lekárom sa platy každý rok valorizujú o vopred určený koeficient minimálnej mzdy. Lekárske odborové združenie navyše vyrokovalo, že lekárom sa zvýši plat aj podľa odpracovaných rokov praxe. 

Vláda navyše v pondelok schválila stabilizačné príspevky pre zvyšných 24 zdravotníckych profesií. Podporiť by sa podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) malo 39 500 zdravotníkov okrem lekárov, ktorí príspevok nedostanú, lebo sa ho dobrovoľne vzdali. Štát to má celkovo stáť dvesto miliónov eur. Zdravotníci sa musia zaviazať, že zostanú v nemocnici či záchranke pracovať tri roky.

„Takýmto spôsobom jasne ukazujeme, že celé zdravotníctvo je pre nás kľúčové a je pre nás najvyššou prioritou,“ povedal Heger.

Lekárov a sestier, ktorí pracujú v ambulanciách, sa však zvyšovanie ani stabilizačný príspevok nedotknú. 

„Upozorňujeme na fakt, že stabilizačný príspevok sa netýka ďalších sedemtisíc sestier, ktoré pracujú v ambulanciách, agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) či v školských zariadeniach. Opakovane upozorňujeme na to, že dôjde k odchodu sestier z týchto oblastí, čo spôsobí veľké problémy ambulantnému sektoru,“ skonštatovala na sociálnej sieti Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA).

Aj Zväz ambulantných poskytovateľov vyjadril znepokojenie a obavy. „Toto opatrenie, ktoré si má celkovo vyžiadať dvesto miliónov eur, určite nerieši kritickú situáciu v zdravotníctve, pretože sa nedotýka takmer sedemdesiat percent poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, predovšetkým ambulantných lekárov, ale aj iných poskytovateľov mimo nemocničných zariadení,“ upozornila v utorok Orosová.

Hegerove vyjadrenia o tom, že vláda príspevkom jasne ukazuje, že zdravotníctvo je pre ňu prioritou, sú podľa nej v príkrom rozpore s realitou. „Žiadame preto vládu, aby prestala vytvárať nerovnováhu a napätie medzi jednotlivými zdravotníckymi sektormi, ako aj samotnými zdravotníkmi. Zároveň tiež žiadame, aby sa bezodkladne začala zaoberať kritickou situáciou v ambulantnom sektore,“ uviedla Orosová.

Ambulantní lekári sú zároveň aj konateľom svojej firmy – ambulancie. Ak chcú ekonomicky prežiť, šetriť môžu jedine na svojich platoch. Podľa Orosovej neboli proti nemocniciam konkurencieschopní ani pred veľkým zvýšením miezd, nieto ešte po prvom januári 2023. Hrozí podľa nej, že ak sa nezvýšia platby pre ambulancie, lekári prejdú do nemocníc. Tam budú síce musieť pracovať na tri zmeny, ale nebudú im hroziť exekúcie a dokážu uživiť seba aj svoje rodiny.