Najkratší deň roka bol v znamení oslavy Slnka, ktoré sa počas zimného slnovratu rodí v podobe malého dieťaťa

Od najstarších čias sa ľudia v zimnom období museli vyrovnávať s úbytkom denného svetla. Krátke dni, dlhé noci a narastajúci chlad podnecovali predstavy, že počas dlhých zimných nocí sa prírodné sily dostávajú do zápasu, v ktorom stoja na jednej strane démonické mocnosti a bytosti, na druhej život, teplo personifikované v Slnku, ktoré sa počas zimného slnovratu rodí v podobe malého dieťaťa.

Ľudia tŕpli, ako sa tento súboj skončí. Aby urýchlili to, že Slnko, život a teplo zvíťazia čo najskôr, vykonávali obrady zimného slnovratu. Ich obsahom bola oslava slnečného svitu a tepla, magické úkony, ktorými sa malo privolať znovuzrodenie Slnka.

Na odohnanie negatívnych síl sa využívali praktiky pozitívnej mágie, rozličné ochranné prostriedky, predmety, rastliny, magické znamenia a znaky. Svoj význam mali aj pranostiky a veštby týkajúce sa počasia.

Významné postavenie slnovratu postupne prekryli vianočné sviatky

Slovania využívali najmä určité magické dni, ktorým sa pripisoval špeciálny účinok. Významné postavenie medzi nimi mal práve zimný slnovrat. Od vzniku kresťanstva túto tradíciu postupne prekryli vianočné a novoročné sviatky.

V dedinskom prostredí sa však udržali mnohé prvky staršej, predkresťanskej tradície – napríklad trasenie plotov na Štedrý večer, aby sa dievky podľa smeru, odkiaľ zaštekal pes, dozvedeli, skadiaľ príde ženích.

Na Nový rok nemala prísť do domu nikdy prvá žena, prví mali prísť vinšovníci – chlapci z vyšného konca, aby šiel majetok a hospodárstvo hore kopcom, a nie dolu… Vinše mali vždy predniesť mladí muži v plnej sile alebo chlapci, ktorí ešte budú rásť.

Rozličné predmety zhotovené a použité v magických dňoch – pečivo či plátno – slúžili aj ako čarovné prostriedky. Množstvo úkonov malo podľa princípu mágie podobnosti privolať rovnaké účinky.

Slnko bolo symbolom dobra

Slnko bolo symbolom dobra, života, tepla, radosti. Jeho prítomnosť paralyzovala pôsobenie zlých síl. Po západe slnka však platilo viacero zákazov, lebo sa uvoľňovali negatívne elementy, ktorých sa človek bál. Nič z domu sa nepožičiavalo, nič nevynášalo, dokonca ani smeti, nesmela sa ani voda vyliať, lebo by sa vynieslo bohatstvo a bosorky by mohli s požičanými predmetmi čarovať a uškodiť domácim.

Pri slávení zimného slnovratu Slovania prinášali Slnku obete, na obetnom mieste zarezávali hydinu a kozy, ich krv nechávali vytiecť na zem, aby sa prebudila a na jar rodila. Konzumovali sa rituálne jedlá – okrúhle koláče, ktoré tvarom pripomínajú Slnko. Bývali veľké asi ako koleso od voza a naplnené hrozienkami, medom, tvarohom a makom.

Sviatky zimného slnovratu boli u našich predkov úzko spojené so spomienkou na zosnulých predkov. Verilo sa, že zosnulí môžu pozitívne, ale aj negatívne ovplyvniť náš život. Slovania verili v upírov, a tak sa počas zimného slnovratu chodilo na hroby, popíjala sa medovina a pár kvapiek sa odlialo aj na hrob. Táto tradícia prešla aj do kresťanskej štedrej večere ako zvyk nechávať jednu prázdnu misku alebo tanier pre zosnulých.

Chodenie s koledou malo iný význam než dnes

Slnovratové koledovanie (chodenie s koledou) je dávna tradícia so staroslovanskými koreňmi. Výraz koleda sa odvodzuje od názvu calendae, v antickom Ríme označovaný prvý deň nového mesiaca. Chodenie s koledou u našich predkov malo iný význam než v súčasnosti.

Koledy boli pôvodne dve prezlečené ženy, jedna vystupovala v roztrhaných šatách ako chudobná koleda, druhá, pekne oblečená, ako bohatá. Chodili po príbytkoch a veštili, či nasledujúci rok rodiny bude úrodný a hojný. Prichádzali do domu zakryté plachtou a gazda si mal jednu z nich vybrať. Tá sa potom odkryla a podľa toho, či si vybral bohatú, alebo chudobnú, sa predpovedala hojnosť či bieda v nastávajúcom roku.

Sviatky zimného slnovratu slovanskí predkovia slávili v maskách zvierat napríklad turoňa (tura), koňa alebo medveďa, pálili sa ohne ako symbol Slnka a očisty. Čím strašidelnejšie masky, tým si bol nositeľ istejší, že démon sa zľakne a nevojde do človeka a vyhne sa jeho príbytku. Verilo sa v mágiu slova, preto si ľudia priali len to najlepšie. Ak človek z úprimného srdca želá pre druhého dobro, tak sa mu to vráti. Priali si, aby sa darilo dobytku a aby boli všetci zdraví.

U južných Slovanov sa zachoval zvyk pálenie badnjaka na Badnij dan (Štedrý večer). Badnjak bolo poleno výhradne z dubu, buku alebo jaseňa, ktoré si hospodár na tento cieľ vopred vyhliadol v hore. Obliekli ho do mužských šiat, spievalo a tancovalo sa okolo neho a nakoniec ho dali do pece, kde sa pomaličky prepaľovalo niekoľko dní. Každý, kto prišiel na návštevu, obradne udrel do horiaceho polena a tradovalo sa, že čím viac iskier z neho lietalo, tým štedrejší bude pre rodinu nasledujúci rok.

K zimnému slnovratu starých Slovanov patrili isté rituálne jedlá, najmä kaše, napríklad jačmenná, pšeničná, krúpová, prosná. Sladili sa maslom a medom, zapíjali medovinou, neskôr vínom, pivom, deti mliekom. Slnovratové slávnosti vrcholili približne sedem dní po 17. decembri.

Autorka je historička a etnologička.