Slová bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej o minských dohodách, ktoré mali zastaviť boje medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou, sú signálom, komu nesmiete veriť, vyhlásil srbský prezident Aleksandar Vučič.
„Toto vyhlásenie je niečím, čo dramaticky mení veci, najmä v politickom zmysle, a je to jasný signál, komu nesmiete veriť. Teraz je otázka, ako ďaleko môžeme ako malá krajina zájsť, ak sa takto mohli zahrávať s Ruskom, klamať Rusko, aby sa mohli vyzbrojiť a pripraviť jeho porážku,“ citoval z Vučičovho sobotňajšieho prejavu spravodajský portál B92.
Dohody
Merkelová v minulotýždňovom rozhovore pre týždenník Die Zeit priznala, že „minské dohody z roku 2014 boli pokusom poskytnúť Ukrajine čas. Tento čas krajina využila aj na to, aby sa stala silnejšou – ako môžeme dnes vidieť“.
Kremeľ interpretoval jej vyjadrenia tak, že dohody boli uzavreté len preto, aby Ukrajina získala čas na zbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom. Ruský prezident Vladimir Putin netajil sklamanie zo slov exkancelárky Nemecka, ktoré spolu s Francúzskom sprostredkovali obe minské dohody, podpísané v rokoch 2014 a 2015.
Kosovo
Vučič reagoval na Merkelovej vyjadrenie v čase stúpajúceho napätia v Kosove. V severných častiach Kosova, kde žijú najmä etnickí Srbi, sa cez víkend ozývala streľba a výbuchy. Srbi zablokovali niekoľko ciest. Protesty vyvolalo zatknutie bývalého policajta, ktorý minulý mesiac spoločne s ďalšími etnickými Srbmi odišiel z funkcie. Kosovskí Srbi opustili svoje miesta v kosovských inštitúciách vrátane polície na protest proti snahe kosovských orgánov donútiť etnických Srbov používať kosovské evidenčné čísla vozidiel.
Takto sa kosovská vláda etnických Albáncov snaží presadiť zákon na severe krajiny, ktorý obývajú prevažne etnickí Srbi.
Vláda Belehradu nad Kosovom, ktoré bolo srbskou provinciou, sa skončila v roku 1999 po tom, ako NATO 11 týždňov bombardovalo Srbsko. Kosovo v roku 2008 vyhlásilo jednostranne nezávislosť. Nezávislosť Kosova však Srbsko nikdy neuznalo, ale ani ďalšie štáty, ako sú Rusko, Čína či päť členských krajín Európskej únie – Slovensko, Cyprus, Grécko, Rumunsko a Španielsko.