Viktor But: Obchodník so smrťou, ktorý hovorí o samovražde civilizácie

Moskve sa minulý týždeň podarilo vymeniť Viktora Buta (55) za americkú basketbalistku Brittney Grinerovú (32). Tú zadržali vo februári na moskovskom letisku, keď jej v batožine našli konopný olej do elektronických cigariet.

But, ktorého pre jeho schopnosť obchádzať zbrojné embargá nazývali „obchodníkom so smrťou“ alebo „krotiteľom sankcií“, bol pred svojím zatknutím v roku 2008 jedným z najhľadanejších mužov na svete. Takmer na dve desaťročia sa stal najznámejším obchodníkom so zbraňami. Predával zbrane darebáckym štátom, povstaleckým skupinám a vojnovým veliteľom v Afrike, Ázii a Južnej Amerike. Butov život bol inšpiráciou k hollywoodskému filmu Lord of War z roku 2005 v hlavnej úlohe s Nicholasom Cageom ako Jurijom Orlovom, obchodníkom so zbraňami.

Polyglot z Dušanbe

Butov život je stále zahalený tajomstvom. Podľa rôznych životopisov sa narodil v roku 1967 v Dušanbe, hlavnom meste Tadžikistanu.

Ako nadaný lingvista využil svoje znalosti angličtiny, francúzštiny, portugalčiny, arabčiny a perzštiny na vybudovanie svojho medzinárodného zbrojárskeho impéria. Hovorí sa, že ako malý chlapec navštevoval esperantský klub v Dušanbe a začal týmto umelým jazykom plynule rozprávať.

Nasledovalo pôsobenie v sovietskej armáde. But tvrdí, že dosiahol hodnosť poručíka a slúžil ako vojenský prekladateľ. Aj v Angole, ktorá sa neskôr stala ústredným miestom jeho podnikania.

Vzostup

Butov vzostup nastal po páde komunistického bloku v rokoch 1989-91, keď speňažil náhly prebytok vyradených zbraní zo sovietskej éry a podporil sériu občianskych vojen v Afrike, Ázii a inde.

V čase rozpadu rozsiahlej sovietskej letky sa mu podarilo získať eskadru približne 60 starých sovietskych vojenských lietadiel so sídlom v Spojených arabských emirátoch, pomocou ktorých mohol dodávať svoje produkty do celého sveta.

Nejde o ideológiu, ide o biznis

Ako píšu Douglas Farah a Stephen Braun vo svojej knihe o Butovi z roku 2007 s názvom Merchant of Death: Guns, Planes, and the Man Who Makes War Possible, prvýkrát sa objavil v hľadáčiku americkej Ústrednej spravodajskej služby uprostred správ o tajomnom ruskom občanovi, ktorý obchoduje so zbraňami v Afrike.

Butovými klientmi boli povstalecké skupiny a milície od Konga po Angolu a Libériu, neriadil sa pevnou ideológiou a mal tendenciu stavať biznis nad politiku. Svedčí o tom skutočnosť, že v Afganistane predával zbrane islamistickým povstalcom z Talibanu a zároveň ich nepriateľom z prozápadnej Severnej aliancie.

V knihe sa ďalej uvádza, že But dodal zbrane aj bývalému libérijskému prezidentovi a vojnovému veliteľovi Charlesovi Taylorovi, ktorý si teraz odpykáva 50-ročný trest odňatia slobody za vraždy, znásilnenia a terorizmus, ale aj rôznym konžským frakciám a filipínskej islamistickej militantnej skupine Abú Sajjáf.

V rukách Američanov

Butov koniec prišiel v roku 2008 po operácii amerického Úradu pre boj proti drogám. Buta sledovali vo viacerých krajinách, išli za ním až do luxusného hotela v thajskej metropole Bangkok. Tam si nahrali na kameru, ako súhlasil s predajom 100 rakiet zem – vzduch kolumbijským ľavicovým partizánom z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC). Rakety mali byť vraj použité na zabíjanie amerických vojakov. But však nerokoval s povstalcami, boli to americkí agenti v prestrojení za zástupcov FARC. Krátko nato zatkla Buta thajská polícia.

Po viac ako dvoch rokoch diplomatických ťahaníc Thajsko vydalo Buta do Spojených štátov, kde ho obvinili z viacerých trestných činov, ako pranie špinavých peňazí, sprisahanie na podporu teroristov či sprisahanie s cieľom zabiť Američanov.

Buta súdili pre obvinenia súvisiace s FARC, ktoré poprel. V roku 2012 ho napokon súd usvedčil z pokusu o predaj zbraní FARC a vymeral mu 25 rokov väzenia, minimálny možný trest. Rusi odvtedy pracovali na jeho prepustení. Trest si odpykával vo väznici v meste Marion v štáte Illinois.

GRU?

Niektorí experti si vysvetľovali záujem Moskvy o Buta, jeho schopnosti a kontakty v medzinárodnom obchode so zbraňami, väzbami na ruské tajné služby. But totiž v rôznych rozhovoroch priznal, že absolvoval moskovský Vojenský inštitút cudzích jazykov, kde pripravovali dôstojníkov na vojenskú rozviedku.

„But bol takmer určite agentom (ruskej vojenskej rozviedky) GRU alebo aspoň aktívom GRU,“ uviedol expert na ruské bezpečnostné služby z think tanku Kráľovský inštitút spojených služieb Mark Galeotti. „Jeho prípad sa stal totemickým pre ruské spravodajské služby, ktoré chcú horlivo ukázať, že neopúšťajú svojich ľudí,“ dodal.

Rozhovor s agentkou

Viktor But je „človek, ktorý strávil príliš dlho v amerických žalároch bez súdu a vyšetrovania, ktorého väznili len za to, že je Rus“, začala približne 45-minútový rozhovor v televízii RT moderátorka Marija Butinová, ktorá pre niekoľkými rokmi takisto skončila v americkom väzení – ako agentka. Dostala 18 mesiacov, keď sa priznala, že ako agentka cudzej mocnosti sa snažila preniknúť do Národnej asociácie držiteľov zbraní (NRA) s cieľom získať informácie o vplyvných Američanoch. Po odpykaní trestu, do ktorého sa jej započítalo deväť mesiacov väzby, ju vyhostili. Momentálne je poslankyňou ruskej Štátnej dumy.

V rozpore s tým, čo tvrdí Butinová, sa však vyšetrovanie a súdny proces v Butovom prípade konal. Americký súd ho v roku 2012 odsúdil za pokus o predaj zbraní zahraničnej teroristickej skupine. Vymeral mu 25 rokov väzenia. Celkovo strávil But za mrežami – od zatknutia v Thajsku – viac ako 14 rokov. Obvinenia odmieta.

V cele s Putinom

But v rozhovore s Butinovou tvrdil, že dozorcovia odopierali jedlo problematickým väzňom a nechávali im cez noc v cele zapnuté ostré svetlo. Nazval to nacistami inšpirovanou snahou „zlomiť vôľu človeka“. Kvlitu jedla jedla opísal ako „neľudskú“ a ako dodal, „veľmi schudol“. Za „najväčšiu výzvu“, ktorej čelil za mrežami, označil to, že mohol telefonovať iba raz za mesiac.

Tvrdil, že dlhý čas strávil na samotke, až kým ho v roku 2016 nepustili medzi ostatných.

Väčšinu väzňov tvorili Afroameričania a Hispánci, povedal But a dodal, že „väčšinou moji spoluväzni sympatizovali s Ruskom. Alebo ak o tom nič nevedeli, spýtali sa ma“.

But trávil čas čítaním a učením sa niekoľkých cudzích jazykov, ale pripomenul, že užívanie drog bolo medzi jeho spoluväzňami rozšírené. „Ak sa to deje vo väzení, predstavte si, čo sa tam deje na ulici.“

But mal v cele zavesený portrét ruského prezidenta Vladimira Putina. „Prečo nie? Som hrdý na to, že som Rus a náš prezident je Putin.“

Rusko, Ukrajina a Západ

But označil sankcie, ktoré na neho uvalili USA, za „experiment“ a varovanie pre Rusov. Preto nebol prekvapený, keď Západ reagoval na ruskú inváziu na Ukrajinu ekonomickými sankciami.

„Plne podporujem špeciálnu vojenskú operáciu,“ vyhlásil a dodal, že Rusko malo poslať vojakov do Donbasu už v roku 2014.

„Ak by som mal možnosť a potrebné schopnosti, tak by som sa, samozrejme, stal dobrovoľníkom,“ navrhol.

Na otázku, či by radšej videl v Bielom dome radšej Joea Bidena alebo Donalda Trumpa, But uviedol: „Existuje Pepsi Cola Diet a Coke Zero. Aký je tam rozdiel?“

But neverí, že v Spojených štátoch bude revolúcia. Ako poznamenal, nadmerné užívanie drog vedie mladých Američanov k prílišnej pasivite, „aby niečo urobili“, a Washington nemilosrdne trestá opozíciu, ako to urobil, keď uväznil Trumpových priaznivcov, ktorí vlani v januári protestovali proti Bidenovmu volebnému víťazstvu a vtrhli do sídla Kongresu.

Najznámejší obchodník so smrťou sa rozhovoril aj o kultúrnej vojne: „To, čo sa deje na Západe, je jednoducho samovražda civilizácie. A ak sa tejto samovražde nezabráni aspoň na území nezápadného sveta, nie sveta ovládaného Anglosasmi, tak spácha samovraždu celá planéta. A ide to všetkými smermi. To zahŕňa drogy a, ako sa to povie po rusky? LGBTQ+. Predstavte si, že v amerických školách teraz učia prvákov vo veku šesť alebo sedem rokov, že ako sa ukázalo, existuje 72 pohlaví. Nielen napríklad gejovia a tí normálni, ale 72. A majú to už takmer napísané v programoch, čo im treba vysvetliť: že ty si síce chlapec, ale môžeš byť aj dievča, tak chodievaj v šatách.“

The Russian "Merchant of Death", convicted terrorist and international arms dealer, Viktor Bout, has been interviewed on Russian TV.

He says that America is rotting from the inside, saying that he was astounded when he was told that there are 72 genders. pic.twitter.com/ANmcGIF52Q

— Visegrád 24 (@visegrad24) December 11, 2022

Do politiky

But je od pondelka členom prokremeľskej Liberálnodemokratickej strany, ktorá má napriek svojmu názvu s liberalizmom len málo spoločného. Ide o ultranacionalistický subjekt, vedľa ktorého vyzerá vládna Putinova strana Jednotné Rusko ako umiernená centristická partaj. Zakladateľom strany je Vladimir Žirinovskij, ktorý zomrel v tomto roku. Preslávil sa svojimi opakovanými vyhrážkami západným krajinám, fyzickými útokmi voči politickým oponentom či hulvátskymi výrokmi. Vyhlásil napríklad, že všetky ukrajinské ženy sú nymfomanky alebo že Rumunsko je umelý štát založený „talianskymi Cigáňmi“. V roku 2007 strana za svojho člena prijala aj Andreja Lugovoja, ktorého Británia podozrievala z otravy ruského agenta Alexandra Litvinenka. Súčasný líder strany Leonid Sluckij privítal Buta ako nového člena „najlepšej strany v Rusku“. But povedal, že zatiaľ sa vo voľbách kandidovať nechystá.

Zatiaľ.