Vakcinačné zlyhanie šéfky eurokomisie a prekvapivý úspech ruskej vakcíny

Očkovacia politika Európskej komisie je v časoch neutíchajúcej pandémie objektom veľkej pozornosti. Kým EÚ pomalšie nakupuje aj distribuuje vakcíny, Izrael či Spojené kráľovstvo si počínajú omnoho rýchlejšie. Sčasti sme to zdôvodnili v tomto texte. Slovensko odvtedy zvýšilo počet očkovacích miest a celkové tempo.

Aktuálnym problémom je rýchlosť dodávok vakcín. Maďarsko muselo upraviť očkovací plán, pretože mu prišlo menej dodávok od firmy Moderna. Vakcíny zo spoločného európskeho obstarávania však dopĺňa ruskou látkou Sputnik V, ktorá podľa poslednej vedeckej štúdie v časopise The Lancet vykazuje vysokú účinnosť, približne 91-percentnú efektivitu už po jednej dávke. Použitie ruskej vakcíny pripustil už aj nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn, aktuálna dvojka v CDU. Predpokladom je, že ruskú vakcínu schváli Európska lieková agentúra. Nad výrokom nemeckého ministra najviac dvíhajú obočie tí, ktorí sa predtým posmievali maďarskému premiérovi Orbánovi a videli v jeho prijatí ruskej vakcíny propagandu.

Iný problém má Česko, ktoré dokonca očkovanie pre nedostatok vakcín prerušilo, podobne aj Španielsko. V Česku sa nedávno za ruskú vakcínu prihováral epidemiológ Roman Prymula.

Okrem relatívne dlhého schvaľovania vakcín Európskou liekovou agentúrou a meškania dodávok od troch výrobcov Moderna, Pfizer/BioNTech a AstraZeneca, sa treba pozrieť aj na riadenie obstarávania a dodávok vakcín v réžii Európskej komisie.