Pád vlády tlačí na bližšiu spoluprácu Fica s Pellegrinim

Ako nevedeli vládnuť, tak nevedeli ani dovládnuť. Opis dnešných udalostí vrátane stiahnutia podpísanej demisie je mimoriadna trápnosť. Politici sa zosmiešňujú pred vlastnými voličmi. Ospravedlnenie Borisa Kollára berieme na vedomie, ale zďaleka to nestačí.

Igor Matovič potvrdil, že má neuveriteľný talent viesť konflikt spôsobom, že zostanú na stole iba samé zlé riešenia.

To, že Hegerova vláda prehrá, bolo jasné. Otázne bolo iba to, komu ustúpi. Či opozícii (a dohodne sa na predčasných voľbách) alebo SaS a vlastným liberálom (a nechá si Sulíkom diktovať mená do vlády a zmeny v rozpočte).

Matovič s Hegerom sa nevedeli rozhodnúť, čo je horšie, tak dostanú obidve veci naraz. Mená nových ministrov Matovičovi oznámi prezidentka a termín predčasných volieb bude skorší, ako si želali.

A Matovič sa svojím správaním v Prezidentskom paláci strápnil tak, že sa to bude s jeho menom spájať celú kampaň. Nedôstojne sa správal, nedôstojne skončí.

Trochu si ten dnešný chaos ešte rozoberme.

Platí, že Hegerovu vládu nemohlo zachrániť už nič. Nebola totiž schopná obnoviť väčšinu v snemovni.

Vyčerpala sa vnútornými konfliktami, štiepne procesy sa len ďalej prehlbovali, osobné konflikty narastali (napríklad Gyimesi verzus Budaj). V parlamente boli teoreticky rôzne väčšiny na rôzne veci, lenže Matovič s Hegerom si neuvedomili, že celý proces už nedokážu riadiť. Stratili autoritu.  

Šeliga so Žitňanskou neboli ochotní akceptovať jedno hlasovanie s Tarabom, aj keď jeho jediná požiadavka boli predčasné voľby. Časť OĽaNO zas nedokázala akceptovať požiadavky SaS, pretože vedeli, že so SaS by žiadna nová dohoda dlhodobo nefungovala. V novom roku by prišla nová požiadavka a s ňou aj nová kríza.

Sulík povedal Hegerovi, že ak Matovič doručí demisiu prezidentke (krok, ktorý sa nedá vziať späť), hlasovanie o nedôvere sa môže o mesiac oddialiť. Každý normálny politik by to odmietol, pretože to nič zásadné nerieši a chaos len zväčšuje. Len Matovič zahral divadlo, že z toho vyšiel ešte horšie ako Sulík.

Pôvodný plán, že vláda sa riadeným spôsobom dopracuje k termínu predčasných volieb, znemožnil hneď v úvode Šeliga so Žitňanskou. Lenže ani hra na schvaľovanie ústavného zákona, ktorý umožní predčasné voľby, už nemala šancu. Opozícia ju en bloc odmietla.

V normálnej krajine by to viedlo k dohode naprieč spektrom, lenže na Slovensku to možné nebolo a nie je. Fico s Pellegrinim sú pre jedných mafia a Matovič je pre druhých blázon. S mafiou ani bláznami sa nerokuje. Výsledok vidíme.

Jeden by povedal, že ak máme v parlamente – ako počúvame – samú mafiu, bláznov a fašistov, asi sme rezignovali na parlamentnú demokraciu. Reprezentatívna forma moci má konflikty zmierňovať, nie napínať. Naši „demokrati“ sa tak stali ohrozením demokracie.

Pád vlády bude mať, samozrejme, vážne dôsledky.

Pokúsim sa pomenovať tri z nich.

Po prvé, politicky to posilňuje opozíciu, najmä Smer. Fico ukázal, že je to on a nie Pellegrini, kto určuje pravidlá a v celej opozícii nenašiel rivala. Opäť je lídrom opozície.

Po druhé, ešte dôležitejšie pre budúcnosť sa môže ukázať, že Pellegrinimu nevyšla spolupráca so Sulíkom. Pellegrini počas celej krízy úplne zhasol, dodal desať podpisov Sulíkovi a profit bol minimálny. Sulík s ním nekoordinoval svoj postup, rýchlo sa ukázalo, že zatiaľ čo Hlas chce voľby, Sulík chce rekonštrukciu vlády a odchod Matoviča (a Mikulca, a Karasa, atď.).

Pellegrini sa nielenže stal štatistom, čo je najmä jeho chyba, ale Sulík ho ponížil a znemožnil. Dohody s Hegerom robil sám, sledoval iba vlastný záujem. Vývoj uplynulých dní preto Pellegriniho viac zbližuje s Ficom.

Po tretie, SaS a OĽaNO veľmi úspešne hrajú hru, kto koho udrží dlhšie pod vodou. Vytrvalosť majú a darí sa im rovnako. Už netreba veľa a môžu dosiahnuť svoj cieľ. Obaja naraz.

A teraz k tomu najpodstatnejšiemu.

Nemali by sme podľahnúť falošnému dojmu, že najviac trpia politici. Najviac totiž trpí štát. Takýchto politikov si nezaslúžime. Je najvyšší čas, aby sme sa z toho poučili. Vlády tu padajú akosi pričasto, nestabilita je nebezpečným javom.

Kríza je hlboká, preto treba veľa vecí zmeniť. Napríklad obnoviť funkčné politické strany, oslabiť hlbokú fragmentáciu v parlamente, robiť dohody a kompromisy, ktoré konflikty riešia, a nie zhoršujú. Hlavným cieľom by malo byť, aby sa tu každú chvíľu nerozpadávali vlády. Nie je to všetko a stabilita nie je všeliek, ale treba začať ňou.

A celkom iste nejde len o zodpovednosť čelných politikov.

Ak máte v svojom okolí voliča OĽaNO alebo SaS, pozrite sa mu do očí a povedzte mu, že tento príbeh sa začal vo volebnej miestnosti.