Kissinger: Historická rola Ruska by sa nemala znižovať. Vstup Ukrajiny do NATO je nevyhnutný

Bývalý americký minister zahraničných vecí, takmer storočný Henry Kissinger, krátko pred záverom roka prišiel s vyhlásením, že Ukrajina sa prvýkrát v novodobej histórii stala významným štátom v strednej Európe. Myslí si, že vstup tejto krajiny do NATO je nevyhnutný, ale jedným dychom dodáva, že Rusko s Ukrajinou v istej chvíli musia skončiť za rokovacím stolom, rokovať o prímerí, a ústupky musí urobiť každá strana.

Niekdajší šéf americkej diplomacie sa takto rozpísal pre britský konzervatívny týždenník Spectator. Vo svojom článku vyzýva na skorý mierový proces medzi znepriatelenou ruskou a ukrajinskou stranou. Oprášil v ňom aj svoje skoršie vyjadrenia z prvej polovice roka, že by mala vzniknúť takzvaná línia prímeria, podľa ktorej by sa Ukrajina vzdala časti svojho územia a už by sa neusilovala (spolu so Západom) o porážku Ruska. Ide o vyhlásenie zo Svetového ekonomického fóra, ktoré sa v máji konalo v švajčiarskom Davose a Kissinger na ňom vystúpil na diaľku, cez obrazovku. Jeho vtedajšia výzva na rýchle urovnanie konfliktu do dvoch mesiacov spôsobila veľa nevôle na Západe, vystúpenie kritizoval aj prezident Zelenskyj a Kissinger neskôr svoje vyhlásenie čiastočne revidoval.

V jednej veci však Kissinger názor nemení, aj teraz si pod prímerím predstavuje požiadavku smerujúcu voči Ukrajine, ktorú takmer od začiatku vojny otvára v protiklade k oficiálnemu nastaveniu Bieleho domu, podľa ktorej by sa Ukrajina v prospech mieru mala vzdať časti svojich území. Ide o Krymský polostrov a územia v Donbase s rusky hovoriacou menšinou.

Na oplátku by mala Moskva stiahnuť svoje vojská z oblasti, ale spomínané územia by Kremľu ostali. Podľa Kissingera by tak vznikli predpoklady na to, aby obe strany mohli zasadnúť za rokovací stôl.

Dvojaký cieľ mierového procesu

Americký geopolitický mysliteľ následne vykresľuje predstavu o dvoch cieľoch, ktoré by mal prípadný mierový proces dohodovaný za rokovacím stolom dosiahnuť. V prvom rade by proces mal potvrdiť slobodu Ukrajiny. Na strane druhej, mierové rokovania by mali vyústiť do nového medzinárodného usporiadania.

A to do takého poriadku, v ktorom by sa Rusko o svoje miesto nemalo obávať. Kissinger totiž nesúhlasí, aby sa následkom nového usporiadania stala Ruská federácia bezmocnou a izolovanou krajinou. Poukazuje aj na skutočnosť, že to to nie je možné, keďže Rusko je aj napriek vojenským neúspechom jadrová veľmoc.

„Napriek všetkým svojim sklonom k násiliu Rusko dlhšie než pol tisícročia rozhodujúcim spôsobom prispievalo ku globálnej rovnováhe a rovnováhe síl. Jeho historická rola by sa nemala znižovať,“ uviedol.

Kissinger sa okrem iného nazdáva, že prípadným zničením Ruska by mohlo dôjsť k vzniku takzvaného „sporného vákua“. Reagoval tak na predstavy o tom, že porážkou Ruska by sa federácia (podľa predstáv Západu) rozpadla na niekoľko samostatných častí tak, aby sa jej význam na medzinárodnej scéne umenšil.

„Snaha o mier a poriadok má dve zložky, ktoré sú niekedy považované za protichodné: snahu o bezpečnostné prvky a požiadavku na zmierenie konkrétnymi činmi. Ak sa nám nepodarí dosiahnuť obidve veci, nebudeme schopní dosiahnuť ani jednu požiadavku. Cesta diplomacie sa môže zdať zložitá a frustrujúca. Pokrok v diplomacii si však vyžaduje tak víziu, ako aj odvahu sa na túto cestu vydať,“ uzavrel svoj článok bývalý minister zahraničia.

Zelenskyj už v máji v Davose vyjadril s podobnými predstavami ostrý nesúhlas

Pripomeňme, že na skoršie vyjadrenia Kissingera o vzdaní sa častí ukrajinského územia pobúrene reagoval v máji aj spomínaný prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajinská hlava štátu vtedy uviedla, že tí „veľkí geopolitici“, ktorí naznačujú vzdanie sa častí ukrajinských území v prospech mieru, „ignorujú záujmy obyčajných Ukrajincov – miliónov tých, ktorí žijú na území, ktoré (niektorí západní politici) navrhujú vymeniť za ilúziu mieru“.

„Vyvoláva to pocit, že pán Kissinger nemá vo svojom kalendári rok 2022, ale 1938,“ povedal s narážkou na Mníchovskú dohodu britských a francúzskych politikov, ktorí toho času schválili pripojenie časti československého pohraničia k Nemecku v nádeji, že to zabráni novej vojne.

Kissinger však v jednej veci zmenil svoje názory, a tou je členstvo Ukrajiny v NATO. Kedysi to považoval za nepravdepodobné, teraz už druhýkrát zopakoval, že by to malo byť jedným z dôsledkov vojny. Práve snaha o rozširovanie NATO a vojenská spolupráca Ukrajiny a USA sa z ruskej strany považuje za príčinu vojny.

Na pokraji vojny s Ruskom a Čínou?

Kissinger odvážnym vyjadrením zaujal aj v auguste. „Sme na pokraji vojny s Ruskom a Čínou v otázkach, ktoré sme čiastočne vytvorili bez akejkoľvek predstavy o tom, ako sa to skončí alebo k čomu to má viesť,“ povedal zas v rozhovore pri príležitosti vydania svojej novej knihy Leadership: Šesť štúdií svetových stratégií.

Henry Kissinger zastával post amerického ministra zahraničných vecí v rokoch 1973 až 1977. V roku 1973 získal Nobelovu cenu za mier za spoluúčasť na diplomatických rokovaniach počas vojny vo Vietname. Hoci dlhé desaťročia nemal významné postavenie v americkej administratíve, udržiava si enormný vplyv na americké myslenie, rozhodne väčší ako na politiku.