Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko tvrdí, že rokovania o bezpečnej zóne pri Záporožskej jadrovej elektrárni pokračujú

Rokovania o vytvorení bezpečnej zóny v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na Ukrajine, ktorá je zároveň najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe, stále pokračujú, uviedla vo štvrtok Moskva. Informuje o tom správa stanice Sky News.

Ruský štátny energetický gigant Rosatom uviedol, že diskusie o tejto otázke s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) doposiaľ nedospeli k dohode. Pozície oboch strán sú však podľa Rosatomu "blízke".

Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi o tejto záležitosti vo štvrtok v Moskve diskutoval s ruskými armádnymi predstaviteľmi i zástupcami Rosatomu, napísala agentúra AP. Šéf MAAE naznačil, že po "ďalšom kole nevyhnutných diskusií" sú potrebné ďalšie rokovania.

"Je kľúčové, aby sa zóna zameriavala výlučne na prevenciu jadrovej havárie. Pokračujem vo svojom úsilí o dosiahnutie tohto cieľa s maximálnou naliehavosťou," napísal Grossi v príspevku na Twitteri.

MAAE vyzýva na zriadenie bezpečnej zóny v okolí ZAES, ktorú v súčasnosti okupujú ruské jednotky, odkedy sa elektráreň stala opakovane terčom ostreľovania v rámci bojov prebiehajúcich v oblastiach neďaleko od elektrárne. Zodpovednosť zaň si navzájom pripisujú Rusko a Ukrajina.

Útoky vyvolali obavy z možnej jadrovej katastrofy v prípade, že by bola elektráreň zničená alebo vážne poškodená. Doterajšie ostreľovanie sa zatiaľ zaobišlo bez vážnejších škôd.

(tasr)

Minúta  |  

Slovenský prepravca plynu Eustream ide za prezidentkou, novú daň považuje za devastačnú

Slovenský prepravca zemného plynu, spoločnosť Eustream, sa plánuje pre prijatie dane z osobitnej stavby využívanej na prepravu plynu obrátiť na prezidentku SR.

Parlamentnom schválený návrh zákona je podľa Eustreamu v jasnom rozpore s princípmi spravodlivého a proporcionálneho zdaňovania a s ústavou chránenými právami, a bude mať devastačné účinky na vnímanie Slovenska ako dôveryhodného podnikateľského prostredia.

„Považujeme za nepochopiteľné, že takýto návrh zákona vôbec mohol prejsť. Pripomíname, že návrh zákona bol schválený aj napriek jasnej odbornej kritike od ministra hospodárstva či predsedu výboru NR SR pre hospodárstvo,“ reagoval hovorca Eustreamu Pavol Kubík.

Slovenský prepravca zemného plynu pripomína, že zatiaľ čo v Európe sa rieši, ako zdaniť nadmerné zisky spoločností profitujúcich na energetickej kríze, slovenský parlament schválil návrh dane namierený proti vybranej firme, ktorá zo súčasnej krízy nijako neprofituje a práve naopak je touto krízou negatívne postihnutá. „Čelíme vážnym negatívnym dosahom energetickej krízy a vojny na Ukrajine. Navyše ide o paušálnu majetkovú daň, ktorú budeme musieť platiť bez ohľadu na dosiahnuté zisky,“ zdôraznil Kubík.

Okrem všetkých výhrad k dani samotnej, Eustream nerozumie vlastne ani logike z pohľadu správy štátu. Štát má totiž v Eustreame 51-percentný podiel, zároveň poberá dane a špeciálny odvod z regulovanej činnosti. Efektívne teda štátu prináleží z každého eura, ktoré Eustream zarobí, približne 63 centov. „Uvalená daň vo výške 171 miliónov eur teda z 63 percent zasiahne štát a tým pádom dodatočný výber je len 37 percent , čo bude zodpovedať približne 63 miliónom eur dodatočného výťažku,“ vysvetlil Kubík.

Spoločnosť má na medzinárodných kapitálových trhoch vydané dlhopisy vo výške jednej miliardy eur. Tie mala v pláne v možnej miere refinancovať. „Miesto toho hrozí, že v dôsledku tejto dane ani nebudeme v zisku. V praxi to bude znamenať povinnosť dodatočného financovania od akcionárov, teda z 51 percent aj štátu. Dlhoví investori budú bezpochyby reagovať na takéto selektívne zdanenie mimoriadne negatívne a skomplikuje sa prístup na medzinárodné kapitálové trhy pre všetky slovenské spoločnosti, kvôli 63 miliónom eur, čo zodpovedá necelým 0,2 percenta príjmov štátneho rozpočtu,“ uzavrel Kubík.

(sita)

Minúta  |  

Heger: Schválenie rozpočtu je vianočný darček občanom Slovenska. Na "gréckej ceste" Slovensko nie je

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválením štátneho rozpočtu na rok 2023 odvrátili ohrozenie doručenia pomoci pre občanov. Na štvrtkovej tlačovej konferencii po hlasovaní pléna to povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO), podľa ktorého je schválenie rozpočtu vianočný darček pre občanov. V rozpočtovom provizóriu by štát napríklad nemohol dotovať dodávateľom ceny energií pre domácnosti.

"Schválili sme zákon roka a môžem povedať, že toto je skutočný darček pre ľudí, pre občanov Slovenskej republiky, pretože práve tento rozpočet je historicky bezprecedentne najväčší, čo sa týka pomoci občanom," povedal Heger.

Premiér dodal, že okrem dotovaní nákladov na energie pre obyvateľov sa z rozpočtu budú podporovať aj firmy či samosprávy. Ohrozené tak podľa neho nie je ani plánované zvyšovanie miezd v zdravotníctve či v školstve.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) zdôraznil, že štátny rozpočet bol schválený s výdavkami a príjmami tak, ako ho rezort navrhol. "My sme dnes uspeli na sto percent ako ministerstvo financií," povedal.

Opozičná strana SaS podľa Matoviča poprela samu seba, keď napriek pôvodným výhradám za rozpočethlasovala výmenou za odchod Matoviča z postu ministra financií. Zmeny presadené liberálmi základné parametre rozpočtu nezmenili.

Cesta k schváleniu rozpočtu nebola podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Marcela Klimeka jednoduchá, no nakoniec ho schválila ústavná väčšina poslancov. Parlament podľa Klimeka potvrdil, že Slovensko nie je na "gréckej ceste". To, že boli do rozpočtu zapracované výdavkové limity a že rozpočet je s nimi v súlade, je podľa neho bonus navyše.

(tasr)

Minúta  |  

Katarína Nádaská, etnologička

Vianoce aj sviatky zimného slnovratu

 Sú Vianoce pohanské alebo kresťanské sviatky? Kedy vznikla tradícia vianočného stromčeka? Na čo naši predkovia využívali sušenú mrkvu alebo prečo ženy na Štedrý deň vstávali už o tretej ráno? O kresťanských aj pohanských zvykoch a tradíciách nám do nášho podcastového štúdia na terajsok.sk prišla porozprávať známa etnologička Katarína Nádaská. 

https://vimeo.com/783668822
Minúta  |  

Vo februári sa uskutoční samit Únie s Ukrajinou

Európska únia (EÚ) bude mať vo februári samit s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Hovorca predsedu Európskej rady Charlesa Michela potvrdil, že sa stretnutie, na ktorom sa zúčastní spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen, uskutoční 3. februára a otvorene pozývajú Zelenského do Bruselu. Pozvánka do Bruselu však podľa Barenda Leytsa neznamená, že sa tam samit uskutoční. Miesto konania ešte nie je známe, informuje spravodajský portál Sky News.

Témou samitu bude podľa európskych predstaviteľov pravdepodobne to, ako môže EÚ naďalej pomáhať Ukrajine ubrániť sa Rusku. Michel a Von der Leyen tiež zrejme zhodnotia cestu Ukrajiny k členstvu v eurobloku.

Od začiatku vojny na Ukrajine sa Zelenskyj pravidelne spájal s európskymi samitmi prostredníctvom videomosta. V stredu po prvý raz od februára vycestoval do zahraničia, keď navštívil USA.

(sita)

Minúta  |  

Kremeľ tvrdí, že Biden a Zelenskyj odmietajú počúvať "obavy" Ruska

Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že Washington a Kyjev sú hluchí k obavám Ruska. Reagoval tak na stredajšiu návštevu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Spojených štátoch. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Zelenskému sa počas bleskovej návštevy Washingtonu okrem iného stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý prisľúbil Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške takmer 1,8 miliárd dolárov. Nový balík pomoci po prvý raz zahŕňa aj dodanie batérie protivzdušného obranného systému Patriot.

"Môžeme s poľutovaním povedať, že doteraz prezident Biden a prezident Zelenskyj nepovedali ani pár slov, ktoré by mohli byť vnímané ako potenciálna pripravenosť vypočuť si obavy Ruska," povedal vo štvrtok reportérom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"Neodznelo ani ani jediné slovo, ktoré by Zelenského varovalo pred pokračujúcim ostreľovaním obytných budov v mestách a dedinách v Donbase a nezazneli žiadne skutočné výzvy na mier," dodal Peskov po takmer desiatich mesiacoch invázie, v rámci ktorej Rusko útočí aj na civilné ciele a infraštruktúru po celej Ukrajine.

Niekoľko hodín pred Zelenského návštevou v USA ruský prezident Vladimir Putin povedal, že Moskva bude na budúci rok pokračovať v rozvoji svojho vojenského potenciálu a bojovej pripravenosti svojich jadrových síl. ruský minister obrany Sergej Šojgu v ten istý deň vyhlásil, že počet vojakov ruskej armády by sa mal zvýšiť zo súčasného jedného na 1,5 milióna.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.