Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán popravil tri osoby usvedčené zo znásilnenia

V juhoiránskom meste Širáz vo štvrtok popravili troch páchateľov usvedčených zo znásilnenia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na iránske súdnictvo.

"Páchatelia útokov a znásilnenia na ženách v Širáze, ktorí boli identifikovaní a zatknutí v októbri, boli ráno obesení," uviedla na svojej webovej stránke tlačová agentúra iránskeho súdnictva Mizan Online.

Trojčlenný gang podľa sa podľa prokurátora počas minulého roka v provincii Fárs dopustil ozbrojených lúpeží a zaútočil na viacero žien, ktoré aj znásilňoval. Rozsudky smrti vyniesli v júli a neskôr ich potvrdil aj najvyšší súd.

Irán minulý rok vykonal 324 popráv, čo je po Číne druhý najvyšší počet, píše AFP s odvolaním sa na ľudskoprávnu organizáciu Amnesty International. Iránske súdnictvo takisto uviedlo, že od vypuknutia masových protestov 17. septembra bolo na smrť odsúdených 11 ľudí. Dvoch z nich už popravili.

Celoštátne protesty vypukli v Iráne v polovici septembra ako reakcia na smrť mladej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela vo väzbe po zatknutí teheránskou mravnostnou políciou za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania pre ženy.

(tasr, min)

Minúta  |  

Darujte predplatné denníka Štandard

Chcete darovať predplatné nášho denníka svojim blízkym na Vianoce? Kliknite na standard.sk/daruj alebo nám napíšte na [email protected].

Prajeme vám i vašim najbližším pokojné Vianoce.

Redakcia Štandardu

Minúta  |  

Premiérka Meloniová navštívi talianskych vojakov v Iraku

Talianska premiérka Giorgia Meloniová vo štvrtok večer odcestuje do Iraku, kde sa pred Vianocami stretne s talianskymi vojakmi na zahraničnej misii, oznámila jej kancelária. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a ANSA.

Meloniová uviedla, že do Iraku s ňou odcestujú aj niektorí ministri jej vlády. Poznamenala, že taliansky vojenský personál v Iraku velí misii NATO. Premiérka plánuje počas sviatkov navštíviť aj talianskych vojakov na misiách v iných častiach sveta.

"Je to dôležitý signál pre našich mužov a ženy (v ozbrojených silách), ktorí obetujú určite viac ako my," povedala. Taliansko má v Iraku a v Kuvajte celkovo 650 vojakov, píše sa na webovej stránke talianskeho ministerstva obrany.

(tasr, min)

Minúta  |  

Príčinou náhleho úmrtia Vladimíra Krčméryho bol infarkt, informovala jeho rodina

Bezprostrednou príčinou náhleho úmrtia lekára a vedca Vladimíra Krčméryho bol infarkt myokardu. Informovala o tom rodina zosnulého. Odmietla zavádzajúce informácie o príčinách úmrtia, ktoré sa v uplynulých dňoch šírili vo verejnom priestore.

"V tejto súvislosti už nebudeme poskytovať ďalšie informácie a prosíme o rešpektovanie súkromia pozostalých," zdôraznila rodina.

Vladimír Krčméry zomrel 20. decembra 2022 vo večerných hodinách. Mal 62 rokov. Bol odborníkom na tropickú medicínu a infektológiu a zakladateľom sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v rozvojových krajinách.

V roku 2002 založil Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Pôsobil tam ako rektor. Predtým pôsobil ako dekan na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. V roku 2007 stál pri založení Národného referenčného centra pre tropické choroby na Slovensku.

https://standard.sk/295264/ako-si-spominam-na-profesora-krcmeryho/

V rámci Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety profesor Krčméry zakladal misijné, zdravotnícke a vedecké pracoviská v zahraničí, najmä v rozvojových krajinách. Prvým bol liečebno-charitatívny projekt v Kambodži s názvom House of family. Bol to detský domov pre deti z ulice choré na HIV. V súčasnosti táto vysoká škola prevádzkuje 35 takýchto zariadení v Afrike, Ázii a Európe, pomocou ktorých pomáha tisícom ľudí.

Vladimír Krčméry lekársky pôsobil na miestach viacerých epidémií, živelných nešťastí či vojnových konfliktov. Pomáhal zvládať pandémiu eboly v západnej Afrike, SARS v Hongkongu. Zachraňoval životy po ničivom zemetrasení na Haiti a ošetroval chorých a zranených v Iraku či Sýrii. Krčméry bol organizátorom a zakladateľom viac ako sto humanitárnych a rozvojových misií. Táto práca mu spôsobila vážne zdravotné problémy, pre ktoré v posledných rokoch už nemohol cestovať do tropických krajín.

Profesor Krčméry založil v rámci Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety pohotovostný tím, ktorý pomáhal napríklad aj pri zvládaní utečeneckých kríz. A to tak v roku 2015 na maďarsko-srbskej hranici, ako aj tento rok na ukrajinsko-slovenských hraniciach, či naposledy v utečeneckom tábore v Kútoch.

Počas obdobia komunizmu bol aktívny v tajnej cirkvi. Viackrát bol preto vypočúvaný Štátnou bezpečnosťou. Režim mu pre jeho náboženské aktivity obmedzoval možnosti kariérneho rastu a spôsoboval mu ďalšie nepríjemnosti. Jeho strýko Silvester Krčméry patrí medzi najznámejších slovenských disidentov.

https://standard.sk/295414/odisiel-clovek-nadeje/

(tasr, ste)

Minúta  |  

Zelenskyj sa pri návrate z USA stretol s poľským prezidentom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok oznámil, že sa pri návrate zo Spojených štátov zastavil v Poľsku, aby sa stretol so svojím poľským partnerom Andrzejom Dudom. Informuje o tom správa agentúry AFP.

"Cestou domov som absolvoval stretnutie s priateľom Ukrajiny – poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Zhrnuli sme rok, ktorý priniesol historické výzvy v dôsledku rozsiahlej vojny," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti. Dodal, že diskutovali o "strategických plánoch do budúcnosti".

Zelenskyj navštívil vo štvrtok Spojené štáty. Išlo o jeho prvú cestu do zahraničia od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Vo Washingtone sa stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom a s prejavom vystúpil aj v americkom Kongrese.

Biely dom ešte pred Zelenského príchodom oznámil, že Ukrajine poskytne na obranu pred ruskou agresiou systémy protivzdušnej obrany Patriot v rámci balíka pomoci v hodnote 1,85 miliardy dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

S prijatým štátnym rozpočtom na budúci rok podľa KDH hrozí veľké zadlžovanie štátu

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) ocenilo, že parlament nakoniec schválil štátny rozpočet na rok 2023, hoci jeho podoba nie je dokonalá. Pomoc s energiami a infláciou by mala mať otvorenú cestu dostať sa k ľuďom, podľa hnutia však vláda bude hospodáriť v nasledujúcom roku s veľkým dlhom prevyšujúcim osem miliárd eur.

„Veľkým rizikom je ďalšie enormné zadlžovanie štátu a odkázanosť na eurofondy. Špajza na konci tohto volebného obdobia tak môže ostať prázdnejšia ako pred troma rokmi,“ uviedol predseda KDH Milan Majerský s tým, že do rozpočtu verejnej správy poslanci zakomponovali niektoré vylepšenia.

Nastavenie brzdy na celkové verejné výdavky bude podľa KDH bičom na vládne strany, nech už budú akékoľvek, aby v predvolebnom období populistickými činmi nenafukovali štátne výdavky. Kresťanskí demokrati rovnako privítali, že z pokladničky ministra financií, ktorú mal rozpočet naplniť miliardami eur, sa presunie aspoň časť peňazí na konkrétne účely. „Predovšetkým 800 miliónov eur pôjde do zdravotníctva, ktoré by napriek legitímnemu nároku o ne muselo opakovane žiadať,“ dodal Majerský.

Podľa člena vedenia a ekonomického experta Jozefa Hajka sa ale nič nezmenilo na pôvodných zámeroch vlády hospodáriť v roku 2023 s obrovským dlhom. „Na každé štvrté euro vynaložené zo štátneho rozpočtu si vláda bude musieť budúci rok požičať, lebo príjmy nebudú postačovať. Slovensko sa tak v čase čoraz drahších štátnych pôžičiek dostáva na strmší a strmší zráz, na konci ktorého je už len dlhová priepasť,“ upozornil Hajko.

Namiesto zadlžovania všetkých obyvateľov Slovenska cez naberanie ďalších a ďalších pôžičiek, ako s tým počíta štátny rozpočet, si podľa experta mohla vláda viac pomôcť presmerúvaním peňazí z nevyčerpaných eurofondov. „Ministerstvo financií takto počíta iba s niečo vyše jednou miliardou eur, pričom KDH pred troma mesiacmi navrhovalo dvojnásobnú sumu,“ uzavrel Hajko.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.