Preskočiť na obsah
  |  

Streľba v Paríži si vyžiadala troch mŕtvych a troch zranených

Troch mŕtvych a troch vážne zranených si vyžiadala streľba, ku ktorej došlo v piatok dopoludnia v centre Paríža. Páchateľa, 69-ročného muža, zadržala polícia, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na miestnu prokuratúru.

Muž vypálil niekoľko výstrelov na ulici Rue d'Enghien v 10. parížskom obvode, v blízkosti budovy kurdského kultúrneho centra. Motív páchateľovho konania zatiaľ nie je známy, prokuratúra však bude vyšetrovať, či nemal útok aj rasistický motív.

Parížska prokuratúra začala prípad vyšetrovať ako podozrenie z trestného činu vraždy, zabitia a použitia násilia s priťažujúcimi okolnosťami.

Jeden z očitých svedkov pre agentúru AFP uviedol, že počul šesť až osem výstrelov, po ktorých na ulici vypukla panika. Podľa iného svedka je medzi zranenými aj muž, ktorého postrelil do lýtka, keď sa dával strihať v miestnom kaderníctve.

Muža podozrivého z útoku po zadržaní previezli do nemocnice. Podľa zdrojov televízie BFM TV skončil v policajnej cele už zhruba pred rokom, keď zaútočil na tábor migrantov v 12. parížskom obvode.

Britský denník Daily Mail uviedol, že podozrivým je bývalý rušňovodič na dôchodku, ktorého len pred 11 dňami prepustili z väzenia. Policajtom sa ho podarilo odzbrojiť v kaderníckom salóne.

(tasr)

  |  

Slovenská lekárska komora víta schválenie rozpočtu

Slovenská lekárska komora (SLK) víta schválenie rozpočtu na rok 2023, podľa ktorého sa do kapitoly zdravotníctva presunie ďalších 820 miliónov eur. Zároveň oceňuje dohodu, že platba za poistenca štátu sa zvýši od 1. januára 2024 na 4,5 percenta z vymeriavacieho základu, čo je zhruba 58 eur.

Komora očakáva, že navýšenie v rozpočte pre zdravotníctvo sa premietne v celom rozsahu do zvýšenia platieb za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Uvedené zabezpečí podľa nich aj možnosť spravodlivého mzdového ohodnotenia práce všetkých zdravotníkov. Komora opakovane uvádzala, že navýšenie platieb za poistencov štátu je nedostatočné.

„Už pri návrhu štátneho rozpočtu sme niekoľkokrát v našich tlačových vyhláseniach žiadali, aby sa platby za poistencov štátu rovnali minimálne sume, akú povinne odvádza živnostník, čo v roku 2022 bolo 79,31 eura, s jeho pravidelnou každoročnou valorizáciou. V roku 2023 to bude 84,77 eura. To umožní získať zdroje na zabezpečenie reálnych platieb za výkony pre nemocnice a ambulancie,“ hovorí prezident komory Pavel Oravec.

Zároveň verí, že rok 2023 poskytne dostatok času a priestoru na diskusiu pre riešenie ďalších potrebných systémových a legislatívnych zmien v slovenskom zdravotníctve.

(sita)

  |  

Poslanec z Petrohradu žiada, aby bol i Putin stíhaný za vyslovenie slova ,,vojna"

Ruský komunálny poslanec Nikita Juferev žiada generálnu prokuratúru a ministerstvo vnútra, aby začali trestné stíhanie proti prezidentovi Vladimirovi Putinovi, a to pre podozrenie zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde.

Juferev žiada, aby príslušné orgány preverili prezidentove výroky na tlačovej konferencii z 21. decembra v Moskve, počas ktorej vyslovil slovo ,,vojna".

Používanie tohto slova v súvislosti s vojnou na Ukrajine je v Rusku trestané. Boje a vojenské operácie, ktoré sa začali po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny, sa v Rusku smú označovať len slovným spojením "špeciálna vojenská operácia".

Putin sa pred niekoľkými dňami pred novinármi vyjadril, že ,,naším cieľom nie je roztočiť tento zotrvačník vojenského konfliktu, ale naopak, ukončiť túto vojnu. O to sa snažíme a budeme sa snažiť aj naďalej."

Komunálny poslanec vo svojom statuse na sociálnej sieti Twitter upozornil, že v Rusku bolo od februára, keď ruská armáda spustila útok na Ukrajine, za použitie slova "vojna" odsúdených už niekoľko tisíc ľudí.

Juferev medzičasom v piatok informoval, že na jeho tweet reagovali desiatky sympatizantov Putinovej politiky, ktorí Jufereva obvinili zo zrady vlasti a žiadajú, aby bol trestne stíhaný. Iní mu odkazujú, že koná detinsky. Našlo sa však aj veľa takých, ktorí sa mu poďakovali za občiansky postoj, aj keď ,,trochu samovražedný".

Na samotného Jufereva bolo v septembri zostavený policajný protokol o ,,diskreditácii" ruskej armády, ktorej sa dopustil, keď poslanci zastupiteľstva petrohradskej mestskej časti Smoľninskoje
vyzvali Štátnu dumu, aby vzniesla proti Putinovi obvinenie z vlastizrady za rozpútanie vojny na Ukrajine.

(tasr)

  |  

Ruskí obyvatelia nakupujú oblečenie pre zle vybavených ruských vojakov

Ruskí obyvatelia sa prostredníctvom crowdfundingu skladajú na vybavenie pre vojakov nasadených na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál CNN s tým, že školáci zbierajú peniaze na ponožky, matky nakupujú zimné oblečenie a spacáky a komunitné skupiny zbierajú dary na ochrannú výzbroj.

Vojaci, ktorých Kremeľ vyslal do bojov na Ukrajine, sa sťažujú na nedostatok základného vybavenia a tieto správy sa podľa CNN dostali aj k ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi.

Počiatočné problémy so zásobovaním novo mobilizovaných jednotiek už podľa Putina a ďalších ruských predstaviteľov prekonávajú, z časti reorganizáciou dodávateľských reťazcov. Kremeľ však zároveň zvyšuje tlak na tých, ktorí sa odvážia sťažovať a inváziu čoraz viac opisuje ako patriotickú a takmer až existenčnú vec.

V stredu sa Putin vyjadril, že po tom, ako „čiastočná mobilizácia“ na jeseň odhalila problémy, je potrebné tento proces modernizovať.

Lokálne kampane s cieľom získať prostriedky pre vojakov organizujú v Rusku i v samozvanej Doneckej ľudovej republike na východe Ukrajiny. Jednej s názvom Spolu je teplejšie sa podarilo vyzbierať tri milióny rubľov (takmer 40-tisíc eur) na základné vybavenie a oblečenie pre ruských vojakov.

(sita)

  |  

Matovič končí ako šéf rezortu financií, rezort dočasne povedie premiér Heger

Líder OĽaNO Igor Matovič končí vo funkcii ministra financií. Vedením Ministerstva financií (MF) SR poverila prezidentka SR Zuzana Čaputová dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO).

Matovič odišiel z vedenia rezortu po tom, ako poslanci v Národnej rade (NR) SR schválili štátny rozpočet na ďalší rok. Jeho odchod bol aj požiadavkou opozičnej SaS. Matovič ešte pred schválením rozpočtu ponúkol liberálom, že ak návrh podporia, z postu ministra odíde.

Súčasná koalícia má podľa slov predsedu Národnej rady (NR) SR Borisa Kollára (Sme rodina) do konca januára pripraviť zmenu ústavného zákona a priviesť Slovensko k predčasným voľbám. Dodal, že ak tomu nedôjde, ku koncu januára alebo začiatkom februára prezidentka vymenuje úradnícku vládu. To Kollár odmieta.

Heger avizoval januárové rokovania o novej väčšine 76 poslancov. Šéf SaS Richard Sulík odmietol, že by schválenie rozpočtu znamenalo začiatok ďalšej spolupráce SaS a koalície. Kollár trvá na predčasných voľbách, premiérovi ale nebude kaziť rokovania o novej väčšine.

(tasr)

  |  

Denník Rzeczpospolita: Väčšina Poliakov je za vyzbrojovanie Ukrajiny v boji proti Rusku

Zruba 77,5 percenta poľskej verejnosti je za to, aby Poľsko pokračovalo vo vyzbrojovaní Ukrajiny v jej boji proti ruskej agresii, ukázal najnovší prieskum. Informuje o tom správa agentúry PAP, ktorá o tom informovala v piatok.

Denník Rzeczpospolita, ktorý si prieskum objednal u agentúry IBRiS, zdôraznil, že Poľsko doteraz poslalo Ukrajine zbrane v hodnote viac dve miliardy dolárov.

"Poľsko patrí medzi popredné krajiny podporujúce ukrajinských vojakov," napísali uvedené noviny. "Údaje z Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku (IfW) ukazujú, že v deklarovanom množstve zbraní pre nášho východného suseda sme s hodnotou 1,82 miliardy eur na štvrtom mieste," všíma si Rzeczpospolita.

Prieskum podľa denníka preukázal, že 77,5 percenta respondentov sa vyslovilo za posielanie zbraní a výzbroje pre ukrajinských vojakov. Proti sa vyslovilo 18,3 percenta a len 4,2 percenta svoj názor na predmetnú otázku nevyjadrilo.

Tí, ktorí sa vyslovili za, v posledných voľbách väčšinou volili vládnu stranu Právo a spravodlivosť (PiS) – 97 percent –, Ľavicu – 91 percent –, alebo hlavné opozičné zoskupenie Občianska koalícia – 86 percent.

Väčšina odporcov vyzbrojovania Ukrajiny sú prívrženci politika Krzysztofa Bosaka (31 percent) a strany Konfederácia (27 percent) alebo Szymona Holowniu, lídra strany Poľsko 2050.

(tasr)