Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rakúsko predĺžilo kontroly na hraniciach so Slovenskom do 26. januára

Rakúsko v piatok rozhodlo o predĺžení kontrol na hraniciach so Slovenskom o ďalších 30 dní, teda až do 26. januára. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry APA.

Rozhodnutie o predĺžení hraničných kontrol oznámilo rakúske ministerstvo vnútra. O 30 dní predĺžilo kontroly na hraniciach so Slovenskom v stredu aj Česko.

Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner označil toto opatrenie za nevyhnutné. V prípade zrušenia hraničných kontrol by podľa neho ,,prevádzačská mafia" okamžite zareagovala a presmerovala trasy, kadiaľ pašuje migrantov, cez Rakúsko.

Kontroly na hraniciach so Slovenskom zaviedlo Rakúsko ešte koncom septembra. Odvtedy podľa rakúskeho ministerstva vnútra zadržali 19 prevádzačov a zastavili viac než 800 osôb pokúšajúcich sa o nelegálne prekročenie hranice.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: Tento cirkus musí zmiznúť. Som za to, aby sa ľudia rozhodli vo voľbách

Prezidentka Zuzana Čaputová poverila kabinet Eduarda Hegera (OĽaNO) riadením štátu dočasne a ak politické strany do konca januára nenájdu cestu k predčasným voľbám, vymenuje vlastnú, úradnícku vládu. V TASR TV to povedal predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Prezidentka by podľa neho mohla dočasnú vládu Hegera pod svojou kontrolou ponechať až do termínu riadnych parlamentných volieb, ale rozhodla sa inak. ,,Dala nám nejaké noty a keď ich nesplníme, vládu odvolá. Ak nepripravíme do leta predčasné voľby, tak vymenuje úradnícku vládu," konštatoval Kollár. "Rešpektujem cestovnú mapu, zadanie od pani prezidentky," dodal.

Ak by parlamentné strany dokázali nájsť politickú vôľu a nazbierali 76 podpisov pod vznik novej vlády na báze aktuálneho parlamentu, prezidentka by to podľa neho musela rešpektovať. Táto možnosť však podľa Kollára v tejto chvíli už nie je reálna. "K tomuto momentu už neplatí, že SaS chce rokovať o novej parlamentnej väčšine," uviedol.

Sme rodina bola podľa neho až do odvolania Hegerovej vlády korektným koaličným partnerom a jej poslanci tvorili väčšinu z dvoch desiatok zákonodarcov, ktorí hlasovali proti vyhláseniu nedôvery vláde. Cenou za to bol odchod troch členov poslaneckého klubu. ,,Urobili to korektne, najprv vystúpili a až potom boli ochotní hlasovať proti vláde," pripomenul Kollár.

Podarilo sa však nájsť dostatok poslancov na schválenie zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. ,,Každý nejako ustúpil," konštatuje Kollár. "Rozpočet je dôležitý, aby sme vedeli doručiť pomoc pre ľudí," povedal s tým, že každá strana by si zo svojho uhla pohľadu vedela predstaviť štátny rozpočet aj inak.

Príčinou pádu vlády boli podľa neho dlhoročné spory medzi OĽaNO a SaS. "Animozita bola taká silná, že to vyústilo do pádu Matovičovej vlády, ale bývalý premiér ostal na poste ministra financií. Potom to eskalovalo ďalej a vyústilo to do toho, že v septembri SaS opustila vládnu koalíciu. Vláda sa tak dostala do menšinovej pozície. Teoreticky sme boli odvolateľní kedykoľvek," upozornil Kollár.

Napriek tomu sa podľa neho podarilo presadiť dôležitú legislatívu. ,,Od leta sme napriek tomu prijali prakticky všetky zákony. Teraz sme sa zasekli na rozpočte a na tom, že SaS sa spolu s opozíciou rozhodla povaliť vládu. Ale je to logické vyústenie všetkých tých škriepok a hádok," poznamenal.

Ani z tohto dôvodu podľa Kollára nemá zmysel vracať sa k úvahám o vytvorení novej vlády na rovnakých princípoch, aké mala predchádzajúca. "Myslieť si, že sme nedokázali spolu vládnuť tri roky, povalíme vládu a potom znova tú istú obnovíme, to je cirkus alebo psychiatria. Tento cirkus musí zmiznúť. Som za to, aby sa ľudia rozhodli vo voľbách. A pevne verím, že majú dostatok rozumu, aby sa rozhodli," zhrnul.

Strašenie ľudí možnosťou návratu expremiéra a lídra Smeru-SD Roberta Fica k moci je podľa neho nerozumné. "Ak sa má Fico vrátiť, je jedno, či to bude v júni, septembri alebo februári. Okrem toho, pri pohľade na preferencie to nevyzerá na to, že by mal zostavovať vládu," uzavrel Kollár.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič pri odovzdávaní funkcie obhajoval svoje atómovky. Sulíka si v parlamente všímať nebude. Pre vlastné zdravie

AKTUALIZOVANÉ Exminister financií Igor Matovič obhajoval pri odovzdávaní svojej funkcie premiérovi Eduardovi Hegerovi (prezidentka ho dočasne poverila vedením rezortu) viaceré svoje rozhodnutia a projekty, pre ktoré sa zaužíval termín atómovky.

Igor Matovič (OĽANO) neľutuje, že zostal vo funkcii aj po júlovej výzve strany SaS na jeho odstúpenie. Tvrdí, že pokiaľ by ustúpil bývalému koaličnému partnerovi, veľká časť pomoci občanom by sa do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023 nedostala. Matovič to v piatok povedal na tlačovej konferencii po zrušení jeho poverenia na riadenie rezortu prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Odstúpenie z funkcie Matovič ponúkol, aby zaistil podporu SaS na schválenie štátneho rozpočtu. Súčasťou dohody bolo okrem iného aj zavedenie výdavkových limitov, zrušenie koncesionárskych poplatkov, zvýšenie daní z liehu či prevedenie časti prostriedkov zo všeobecnej pokladničnej správy do kapitol rezortov zdravotníctva a spravodlivosti.

Obhajoba "atómoviek"

Matovič pripomenul, že súčasťou rozpočtu sú aj prostriedky na pomoc rodinám s deťmi, pomoc s energiami pre samosprávy, podniky aj domácnosti, zvýšenie platov v zdravotníctve, štátnej správe a školstve či pomoc dôchodcom. "Teoreticky som mohol SaS ustúpiť niekedy v lete. Polovička z toho by nebola," myslí si exminister. "Vytrucoval som si to aj za cenu, že nebudem ministrom financií," dodal líder OĽANO.

Svoje pôsobenie na čele rezortu považuje Matovič za úspešné. Za pozitívum označil napríklad úsporu na IT technológiách vo výške 92 miliónov eur iba rokovaním o zmenách zmlúv s dodávateľmi. Pripomenul tiež zlepšenie výberu dane z pridanej hodnoty, ktoré podľa neho pokryje napríklad zvýšenie pomoci rodinám s deťmi, očkovací bonus pre dôchodcov či stabilizačný príspevok pracovníkom v zdravotníctve.

Osobitne sa Matovič venoval aj finančnej rezerve štátu, keď v časoch nízkych úrokových sadzieb zvýšil zadlženie Slovenska o 12 miliárd eur a v súčasnosti má krajina hotovosť štyri miliardy eur. Tieto peniaze zvýšili hrubý dlh, s ktorým ráta aj zákon o dlhovej brzde, no nezvýšili čistý dlh štátu. Podľa Matoviča táto transakcia pri súčasných úrokových sadzbách ušetrila štyri miliardy eur.

Heger hovorí o historickom rozpočte

Najvyššou prioritou ministerstva financií pod vedením povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) bude implementácia schváleného štátneho rozpočtu. Heger to v piatok povedal na tlačovej konferencii po zrušení poverenia na riadenie rezortu financií Igorovi Matovičovi (OĽaNO) prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Prezidentka namiesto Matoviča poverila vedením rezortu práve premiéra Hegera.

"Je to historický a bezprecedentný rozpočet práve v tom, akú širokú pomoc poskytuje celému Slovensku," povedal Heger. Pripomenul, že silnou položkou vo štvrtok (22. 12.) schváleného štátneho rozpočtu sú prostriedky určené na zvyšovanie platov v štátnej správe, školstve či zdravotníctve. Ďalšou položkou, ktorú bude treba zrealizovať, sú investície či pomoc s cenami energií firmám, samosprávam aj občanom.

Hoci je Heger od piatka poverený vedením rezortu financií, zastupovať ho bude štátny tajomník Marcel Klimek. Kto by mohol byť novým ministrom v prípadnej ďalšej koaličnej vláde zloženej zo súčasných parlamentných strán, nechcel Heger komentovať.

Bývalý minister financií Igor Matovič na záver tlačovky povedal, že sa vráti do parlamentu. Konkrétne uviedol, že netuší, koho v parlamente nahradí, ale je mu ho ľúto. Doplnil, že šéfa strany SaS Richarda Sulíka si v parlamente všímať nebude. „Pre vlastné zdravie," dodal.

https://standard.sk/296539/matovic-konci-ako-sef-rezortu-financii-rezort-docasne-povedie-premier-heger/

(tars, sita)

Minúta  |  

Streľba v Paríži si vyžiadala troch mŕtvych a troch zranených

Troch mŕtvych a troch vážne zranených si vyžiadala streľba, ku ktorej došlo v piatok dopoludnia v centre Paríža. Páchateľa, 69-ročného muža, zadržala polícia, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na miestnu prokuratúru.

Muž vypálil niekoľko výstrelov na ulici Rue d'Enghien v 10. parížskom obvode, v blízkosti budovy kurdského kultúrneho centra. Motív páchateľovho konania zatiaľ nie je známy, prokuratúra však bude vyšetrovať, či nemal útok aj rasistický motív.

Parížska prokuratúra začala prípad vyšetrovať ako podozrenie z trestného činu vraždy, zabitia a použitia násilia s priťažujúcimi okolnosťami.

Jeden z očitých svedkov pre agentúru AFP uviedol, že počul šesť až osem výstrelov, po ktorých na ulici vypukla panika. Podľa iného svedka je medzi zranenými aj muž, ktorého postrelil do lýtka, keď sa dával strihať v miestnom kaderníctve.

Muža podozrivého z útoku po zadržaní previezli do nemocnice. Podľa zdrojov televízie BFM TV skončil v policajnej cele už zhruba pred rokom, keď zaútočil na tábor migrantov v 12. parížskom obvode.

Britský denník Daily Mail uviedol, že podozrivým je bývalý rušňovodič na dôchodku, ktorého len pred 11 dňami prepustili z väzenia. Policajtom sa ho podarilo odzbrojiť v kaderníckom salóne.

(tasr)

Minúta  |  

Slovenská lekárska komora víta schválenie rozpočtu

Slovenská lekárska komora (SLK) víta schválenie rozpočtu na rok 2023, podľa ktorého sa do kapitoly zdravotníctva presunie ďalších 820 miliónov eur. Zároveň oceňuje dohodu, že platba za poistenca štátu sa zvýši od 1. januára 2024 na 4,5 percenta z vymeriavacieho základu, čo je zhruba 58 eur.

Komora očakáva, že navýšenie v rozpočte pre zdravotníctvo sa premietne v celom rozsahu do zvýšenia platieb za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Uvedené zabezpečí podľa nich aj možnosť spravodlivého mzdového ohodnotenia práce všetkých zdravotníkov. Komora opakovane uvádzala, že navýšenie platieb za poistencov štátu je nedostatočné.

„Už pri návrhu štátneho rozpočtu sme niekoľkokrát v našich tlačových vyhláseniach žiadali, aby sa platby za poistencov štátu rovnali minimálne sume, akú povinne odvádza živnostník, čo v roku 2022 bolo 79,31 eura, s jeho pravidelnou každoročnou valorizáciou. V roku 2023 to bude 84,77 eura. To umožní získať zdroje na zabezpečenie reálnych platieb za výkony pre nemocnice a ambulancie,“ hovorí prezident komory Pavel Oravec.

Zároveň verí, že rok 2023 poskytne dostatok času a priestoru na diskusiu pre riešenie ďalších potrebných systémových a legislatívnych zmien v slovenskom zdravotníctve.

(sita)

Minúta  |  

Poslanec z Petrohradu žiada, aby bol i Putin stíhaný za vyslovenie slova ,,vojna"

Ruský komunálny poslanec Nikita Juferev žiada generálnu prokuratúru a ministerstvo vnútra, aby začali trestné stíhanie proti prezidentovi Vladimirovi Putinovi, a to pre podozrenie zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde.

Juferev žiada, aby príslušné orgány preverili prezidentove výroky na tlačovej konferencii z 21. decembra v Moskve, počas ktorej vyslovil slovo ,,vojna".

Používanie tohto slova v súvislosti s vojnou na Ukrajine je v Rusku trestané. Boje a vojenské operácie, ktoré sa začali po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny, sa v Rusku smú označovať len slovným spojením "špeciálna vojenská operácia".

Putin sa pred niekoľkými dňami pred novinármi vyjadril, že ,,naším cieľom nie je roztočiť tento zotrvačník vojenského konfliktu, ale naopak, ukončiť túto vojnu. O to sa snažíme a budeme sa snažiť aj naďalej."

Komunálny poslanec vo svojom statuse na sociálnej sieti Twitter upozornil, že v Rusku bolo od februára, keď ruská armáda spustila útok na Ukrajine, za použitie slova "vojna" odsúdených už niekoľko tisíc ľudí.

Juferev medzičasom v piatok informoval, že na jeho tweet reagovali desiatky sympatizantov Putinovej politiky, ktorí Jufereva obvinili zo zrady vlasti a žiadajú, aby bol trestne stíhaný. Iní mu odkazujú, že koná detinsky. Našlo sa však aj veľa takých, ktorí sa mu poďakovali za občiansky postoj, aj keď ,,trochu samovražedný".

Na samotného Jufereva bolo v septembri zostavený policajný protokol o ,,diskreditácii" ruskej armády, ktorej sa dopustil, keď poslanci zastupiteľstva petrohradskej mestskej časti Smoľninskoje
vyzvali Štátnu dumu, aby vzniesla proti Putinovi obvinenie z vlastizrady za rozpútanie vojny na Ukrajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.