Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lavrov vyzval na zmiernenie napätia v Náhornom Karabachu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok vyzval na zníženie napätia v Náhornom Karabachu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

,,Situáciu musíme deeskalovať čo najskôr," povedal Lavrov po tom, ako v Moskve absolvoval rozhovory so svojím azerbajdžanským náprotivkom Džejhunom Bajramovom. Zástupcovia arménskej strany boli podľa Lavrova na týchto rokovaniach tiež očakávaní, v ,,poslednej chvíli" však účasť zrušili.

Azerbajdžanskí aktivisti už viac než týždeň blokujú takzvaný Lačinský koridor, ktorý je jediným cestným spojením medzi Náhorným Karabachom s Arménskom. Aktivisti tým vyjadrujú nespokojnosť s údajnou nezákonnou ťažbou, píše AFP. Azerbajdžan sa totiž podľa stanice BBC domnieva, že v Náhornom Karabachu sa nelegálne ťaží zlato, ktoré sa potom tajne vyváža do Arménska.

Jerevan obviňuje Baku z organizácie demonštrácií a vytvárania humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu.

Lavrov vyjadril presvedčenie, že táto kľúčová cesta bude opäť čo najskôr priechodná.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vo štvrtok obvinil ruských vojakov, že si neplnia svoje záväzky pri kontrole Lačinského koridoru. Lavrov však uviedol, že ruskí príslušníci mierových jednotiek si svoje úlohy riadne plnia, pričom pracujú v náročných podmienkach.

Arménsky parlament uviedol, že Náhorný Karabach následkom blokády trpí nedostatkom potravín, liekov a palív.

Na jeseň roku 2020 vypukla medzi Arménskom a Azerbajdžanom vojna nazývaná aj druhá vojna o Náhorný Karabach, ktorá si za šesť týždňov svojho trvania vyžiadala viac než 6600 životov. Konflikt sa skončil uzavretím prímeria, ktoré sprostredkovala Moskva, a Arménsko sa muselo vzdať časti území, pripomína AFP. Rusko nasadilo mierové jednotky do niektorých oblastí Náhorného Karabachu vrátane Lačinského koridoru.

Vyhlásenie nezávislosti Náhorného Karabachu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30-tisíc životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina – ani samotné Arménsko.

Minúta  |  

Podozrivý z útoku v Paríži bol donedávna vo väzbe s obvinením za rasové násilie

Podozrivého, ktorý v piatok spustil streľbu na kurdské kultúrne centrum a kaderníctvo v centre Paríža, už predtým obvinili z rasovo motivovaného násilia a umiestnili do väzby, odkiaľ ho prepustili iba nedávno. Oznámila to parížska prokurátorka, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.

Pri útoku v centre francúzskej metropoly zomreli v piatok traja ľudia a ďalší traja utrpeli zranenia. Polícia zadržala muža vo veku 69 rokov, ktorého previezli so zraneniami do nemocnice.

Tento muž, francúzsky rušňovodič na dôchodku, bol podozrivý z útoku nožom na najmenej dvoch migrantov z 8. decembra 2021, povedala novinárom prokurátorka Laure Beccuauová. V tábore pre migrantov v parku Bercy vo východnej časti Paríža vtedy poškodil aj viacero stanov.

Následne ho obvinili z plánovaného ozbrojeného útoku s rasovým motívom a umiestnili do väzby, doplnila prokurátorka s tým, že muža prepustili len nedávno. Podľa francúzskych médií sa z väzby dostal pred 11 dňami.

Beccuauová dodala, že prípadný rasový motív piatkového útoku bude predmetom vyšetrovania.

Spravodajská televízia BFM TV informovala, že kurdské objekty v Paríži by mali dostať policajnú ochranu.

(tasr)

Minúta  |  

V Grécku rozbili prevádzačský gang, zadržali 18 osôb

Grécke bezpečnostné zložky zadržali 18 osôb podozrivých z členstva v zločineckej skupine pašujúcej migrantov z Grécka do západnej Európy, uviedli v piatok grécke úrady. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Prevádzači údajne vozili migrantov z hranice s Tureckom, ktorú tvorí rieka Marica, do Atén. Tam migrantom poskytli ubytovanie aj falšované pasy, aby mohli odletieť z gréckej metropoly do západnej Európy. Táto služba stála každého migranta do 5-tisíc eur, v závislosti od kvality falšovaných dokumentov, uviedla grécka polícia.

Pašeráci údajne ponúkali aj lacnejší variant. Migranti mohli zaplatiť 2-tisíc eur, ak si zvolili ťažšiu trasu z Atén cez hornatý terén do Severného Macedónska, odkiaľ potom pokračovali ďalej.

Pašerácke gangy často prevádzajú migrantov cez grécko-tureckú pohraničnú rieku Marica. Cieľom migrantov je vyhnúť sa registrácii v Grécku, aby mohli pokračovať v ceste už v rámci Európskej únie a potom požiadať o azyl v inej krajine podľa svojho výberu.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsko predĺžilo kontroly na hraniciach so Slovenskom do 26. januára

Rakúsko v piatok rozhodlo o predĺžení kontrol na hraniciach so Slovenskom o ďalších 30 dní, teda až do 26. januára. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry APA.

Rozhodnutie o predĺžení hraničných kontrol oznámilo rakúske ministerstvo vnútra. O 30 dní predĺžilo kontroly na hraniciach so Slovenskom v stredu aj Česko.

Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner označil toto opatrenie za nevyhnutné. V prípade zrušenia hraničných kontrol by podľa neho ,,prevádzačská mafia" okamžite zareagovala a presmerovala trasy, kadiaľ pašuje migrantov, cez Rakúsko.

Kontroly na hraniciach so Slovenskom zaviedlo Rakúsko ešte koncom septembra. Odvtedy podľa rakúskeho ministerstva vnútra zadržali 19 prevádzačov a zastavili viac než 800 osôb pokúšajúcich sa o nelegálne prekročenie hranice.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: Tento cirkus musí zmiznúť. Som za to, aby sa ľudia rozhodli vo voľbách

Prezidentka Zuzana Čaputová poverila kabinet Eduarda Hegera (OĽaNO) riadením štátu dočasne a ak politické strany do konca januára nenájdu cestu k predčasným voľbám, vymenuje vlastnú, úradnícku vládu. V TASR TV to povedal predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Prezidentka by podľa neho mohla dočasnú vládu Hegera pod svojou kontrolou ponechať až do termínu riadnych parlamentných volieb, ale rozhodla sa inak. ,,Dala nám nejaké noty a keď ich nesplníme, vládu odvolá. Ak nepripravíme do leta predčasné voľby, tak vymenuje úradnícku vládu," konštatoval Kollár. "Rešpektujem cestovnú mapu, zadanie od pani prezidentky," dodal.

Ak by parlamentné strany dokázali nájsť politickú vôľu a nazbierali 76 podpisov pod vznik novej vlády na báze aktuálneho parlamentu, prezidentka by to podľa neho musela rešpektovať. Táto možnosť však podľa Kollára v tejto chvíli už nie je reálna. "K tomuto momentu už neplatí, že SaS chce rokovať o novej parlamentnej väčšine," uviedol.

Sme rodina bola podľa neho až do odvolania Hegerovej vlády korektným koaličným partnerom a jej poslanci tvorili väčšinu z dvoch desiatok zákonodarcov, ktorí hlasovali proti vyhláseniu nedôvery vláde. Cenou za to bol odchod troch členov poslaneckého klubu. ,,Urobili to korektne, najprv vystúpili a až potom boli ochotní hlasovať proti vláde," pripomenul Kollár.

Podarilo sa však nájsť dostatok poslancov na schválenie zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. ,,Každý nejako ustúpil," konštatuje Kollár. "Rozpočet je dôležitý, aby sme vedeli doručiť pomoc pre ľudí," povedal s tým, že každá strana by si zo svojho uhla pohľadu vedela predstaviť štátny rozpočet aj inak.

Príčinou pádu vlády boli podľa neho dlhoročné spory medzi OĽaNO a SaS. "Animozita bola taká silná, že to vyústilo do pádu Matovičovej vlády, ale bývalý premiér ostal na poste ministra financií. Potom to eskalovalo ďalej a vyústilo to do toho, že v septembri SaS opustila vládnu koalíciu. Vláda sa tak dostala do menšinovej pozície. Teoreticky sme boli odvolateľní kedykoľvek," upozornil Kollár.

Napriek tomu sa podľa neho podarilo presadiť dôležitú legislatívu. ,,Od leta sme napriek tomu prijali prakticky všetky zákony. Teraz sme sa zasekli na rozpočte a na tom, že SaS sa spolu s opozíciou rozhodla povaliť vládu. Ale je to logické vyústenie všetkých tých škriepok a hádok," poznamenal.

Ani z tohto dôvodu podľa Kollára nemá zmysel vracať sa k úvahám o vytvorení novej vlády na rovnakých princípoch, aké mala predchádzajúca. "Myslieť si, že sme nedokázali spolu vládnuť tri roky, povalíme vládu a potom znova tú istú obnovíme, to je cirkus alebo psychiatria. Tento cirkus musí zmiznúť. Som za to, aby sa ľudia rozhodli vo voľbách. A pevne verím, že majú dostatok rozumu, aby sa rozhodli," zhrnul.

Strašenie ľudí možnosťou návratu expremiéra a lídra Smeru-SD Roberta Fica k moci je podľa neho nerozumné. "Ak sa má Fico vrátiť, je jedno, či to bude v júni, septembri alebo februári. Okrem toho, pri pohľade na preferencie to nevyzerá na to, že by mal zostavovať vládu," uzavrel Kollár.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič pri odovzdávaní funkcie obhajoval svoje atómovky. Sulíka si v parlamente všímať nebude. Pre vlastné zdravie

AKTUALIZOVANÉ Exminister financií Igor Matovič obhajoval pri odovzdávaní svojej funkcie premiérovi Eduardovi Hegerovi (prezidentka ho dočasne poverila vedením rezortu) viaceré svoje rozhodnutia a projekty, pre ktoré sa zaužíval termín atómovky.

Igor Matovič (OĽANO) neľutuje, že zostal vo funkcii aj po júlovej výzve strany SaS na jeho odstúpenie. Tvrdí, že pokiaľ by ustúpil bývalému koaličnému partnerovi, veľká časť pomoci občanom by sa do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023 nedostala. Matovič to v piatok povedal na tlačovej konferencii po zrušení jeho poverenia na riadenie rezortu prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Odstúpenie z funkcie Matovič ponúkol, aby zaistil podporu SaS na schválenie štátneho rozpočtu. Súčasťou dohody bolo okrem iného aj zavedenie výdavkových limitov, zrušenie koncesionárskych poplatkov, zvýšenie daní z liehu či prevedenie časti prostriedkov zo všeobecnej pokladničnej správy do kapitol rezortov zdravotníctva a spravodlivosti.

Obhajoba "atómoviek"

Matovič pripomenul, že súčasťou rozpočtu sú aj prostriedky na pomoc rodinám s deťmi, pomoc s energiami pre samosprávy, podniky aj domácnosti, zvýšenie platov v zdravotníctve, štátnej správe a školstve či pomoc dôchodcom. "Teoreticky som mohol SaS ustúpiť niekedy v lete. Polovička z toho by nebola," myslí si exminister. "Vytrucoval som si to aj za cenu, že nebudem ministrom financií," dodal líder OĽANO.

Svoje pôsobenie na čele rezortu považuje Matovič za úspešné. Za pozitívum označil napríklad úsporu na IT technológiách vo výške 92 miliónov eur iba rokovaním o zmenách zmlúv s dodávateľmi. Pripomenul tiež zlepšenie výberu dane z pridanej hodnoty, ktoré podľa neho pokryje napríklad zvýšenie pomoci rodinám s deťmi, očkovací bonus pre dôchodcov či stabilizačný príspevok pracovníkom v zdravotníctve.

Osobitne sa Matovič venoval aj finančnej rezerve štátu, keď v časoch nízkych úrokových sadzieb zvýšil zadlženie Slovenska o 12 miliárd eur a v súčasnosti má krajina hotovosť štyri miliardy eur. Tieto peniaze zvýšili hrubý dlh, s ktorým ráta aj zákon o dlhovej brzde, no nezvýšili čistý dlh štátu. Podľa Matoviča táto transakcia pri súčasných úrokových sadzbách ušetrila štyri miliardy eur.

Heger hovorí o historickom rozpočte

Najvyššou prioritou ministerstva financií pod vedením povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) bude implementácia schváleného štátneho rozpočtu. Heger to v piatok povedal na tlačovej konferencii po zrušení poverenia na riadenie rezortu financií Igorovi Matovičovi (OĽaNO) prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Prezidentka namiesto Matoviča poverila vedením rezortu práve premiéra Hegera.

"Je to historický a bezprecedentný rozpočet práve v tom, akú širokú pomoc poskytuje celému Slovensku," povedal Heger. Pripomenul, že silnou položkou vo štvrtok (22. 12.) schváleného štátneho rozpočtu sú prostriedky určené na zvyšovanie platov v štátnej správe, školstve či zdravotníctve. Ďalšou položkou, ktorú bude treba zrealizovať, sú investície či pomoc s cenami energií firmám, samosprávam aj občanom.

Hoci je Heger od piatka poverený vedením rezortu financií, zastupovať ho bude štátny tajomník Marcel Klimek. Kto by mohol byť novým ministrom v prípadnej ďalšej koaličnej vláde zloženej zo súčasných parlamentných strán, nechcel Heger komentovať.

Bývalý minister financií Igor Matovič na záver tlačovky povedal, že sa vráti do parlamentu. Konkrétne uviedol, že netuší, koho v parlamente nahradí, ale je mu ho ľúto. Doplnil, že šéfa strany SaS Richarda Sulíka si v parlamente všímať nebude. „Pre vlastné zdravie," dodal.

https://standard.sk/296539/matovic-konci-ako-sef-rezortu-financii-rezort-docasne-povedie-premier-heger/

(tars, sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.