Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po útoku v Paríži vypukol protest Kurdov, zasahovala polícia

Po streľbe na kurdské kultúrne centrum v centre Paríža s troma obeťami sa v piatok večer zišli miestni Kurdi na proteste, pri ktorom sa dostali do zrážky s políciou. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a AP.

Policajti nasadení pred kultúrnym centrom použili slzotvorný plyn, aby rozohnali protestujúcich, ktorí sa snažili preraziť policajný kordón. Ten chránil ministra vnútra Géralda Darmanina pri návšteve miesta činu, uviedli reportéri AFP.

Demonštranti hádzali na policajtov rôzne predmety, podpálili smetné koše a vytvorili barikády. Niektorí kričali heslá na podporu Strany kurdských pracujúcich (PKK) a proti tureckej vláde.

Darmanin novinárom povedal, že útočník, 69-ročný francúzsky rušňovodič na dôchodku, jasne cielil na cudzincov. Nie je však jasné, či terčom boli špecificky Kurdi. Zadržaný podľa ministra navštevoval strelnicu v športovom klube a mal niekoľko registrovaných zbraní. Nebol na žiadnom zozname osôb sledovaných pre radikalizáciu alebo účasť v extrémistických hnutiach.

Parížska prokuratúra uviedla, že podozrivého len nedávno prepustili z väzenia po tom, ako pred rokom útočil nožom na migrantov žijúcich v stanoch vo francúzskej metropole.

Pri piatkovom útoku muž zastrelil troch ľudí. Jeden zo zranených je v kritickom stave a ďalších dvoch hospitalizovali s menej vážnymi poraneniami. Útočníka previezli do nemocnice so zraneniami tváre.

Právnik kurdského kultúrneho centra pre agentúru Reuters povedal, že všetci traja zabití boli Kurdi.

Členovia kurdskej komunity v Paríži podľa AP uviedli, že ich polícia nedávno varovala pred ohrozením kurdských cieľov, a po streľbe žiadali spravodlivosť a sťažovali sa na nedostatočnú ochranu.

Darmanin oznámil, že nariadil sprísniť ochranu miest stretávania sa Kurdov vo Francúzsku, ako aj tureckých diplomatických úradov.

Útok medzitým odsúdil francúzsky prezident Emmanuel Macron. ,,Kurdi vo Francúzsku boli terčom odporného útoku v srdci Paríža," napísal na sociálnej sieti s tým, že myslí na ľudí bojujúcich za svoje životy a životy svojich rodín.

(tasr)

Minúta  |  

Kyjevu chýba 50 percent elektriny

Ukrajinské hlavné mesto Kyjev má približne o 50 percent elektrickej energie menej, než potrebuje, informovali v piatok tamojší predstavitelia. Dodali, že prednostne je elektrina dodávaná do nemocníc a na prevádzku vodovodných sietí. TASR prevzala správu z portálu britskej televízie Sky News.

Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba v piatok popoludní uviedol, že práce na obnovení dodávok elektriny pokračujú 24 hodín denne. Energetickú infraštruktúru tam poškodzuje ostreľovanie Ruska, ktoré Ukrajina i Západ obviňujú, že využíva zimu a tmu ako zbraň proti civilistom.

Na niektorých miestach majú ľudia prúd len štyri hodiny denne, potom úrady musia elektrinu vypnúť aj cielene.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko otvoril po celom meste celkovo 632 núdzových centier s generátormi, ktoré obyvateľom pomáhajú počas výpadkov elektriny. Môžu sa tam zohriať či nabiť si mobilný telefón.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov vyzval na zmiernenie napätia v Náhornom Karabachu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok vyzval na zníženie napätia v Náhornom Karabachu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

,,Situáciu musíme deeskalovať čo najskôr," povedal Lavrov po tom, ako v Moskve absolvoval rozhovory so svojím azerbajdžanským náprotivkom Džejhunom Bajramovom. Zástupcovia arménskej strany boli podľa Lavrova na týchto rokovaniach tiež očakávaní, v ,,poslednej chvíli" však účasť zrušili.

Azerbajdžanskí aktivisti už viac než týždeň blokujú takzvaný Lačinský koridor, ktorý je jediným cestným spojením medzi Náhorným Karabachom s Arménskom. Aktivisti tým vyjadrujú nespokojnosť s údajnou nezákonnou ťažbou, píše AFP. Azerbajdžan sa totiž podľa stanice BBC domnieva, že v Náhornom Karabachu sa nelegálne ťaží zlato, ktoré sa potom tajne vyváža do Arménska.

Jerevan obviňuje Baku z organizácie demonštrácií a vytvárania humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu.

Lavrov vyjadril presvedčenie, že táto kľúčová cesta bude opäť čo najskôr priechodná.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vo štvrtok obvinil ruských vojakov, že si neplnia svoje záväzky pri kontrole Lačinského koridoru. Lavrov však uviedol, že ruskí príslušníci mierových jednotiek si svoje úlohy riadne plnia, pričom pracujú v náročných podmienkach.

Arménsky parlament uviedol, že Náhorný Karabach následkom blokády trpí nedostatkom potravín, liekov a palív.

Na jeseň roku 2020 vypukla medzi Arménskom a Azerbajdžanom vojna nazývaná aj druhá vojna o Náhorný Karabach, ktorá si za šesť týždňov svojho trvania vyžiadala viac než 6600 životov. Konflikt sa skončil uzavretím prímeria, ktoré sprostredkovala Moskva, a Arménsko sa muselo vzdať časti území, pripomína AFP. Rusko nasadilo mierové jednotky do niektorých oblastí Náhorného Karabachu vrátane Lačinského koridoru.

Vyhlásenie nezávislosti Náhorného Karabachu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30-tisíc životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina – ani samotné Arménsko.

Minúta  |  

Podozrivý z útoku v Paríži bol donedávna vo väzbe s obvinením za rasové násilie

Podozrivého, ktorý v piatok spustil streľbu na kurdské kultúrne centrum a kaderníctvo v centre Paríža, už predtým obvinili z rasovo motivovaného násilia a umiestnili do väzby, odkiaľ ho prepustili iba nedávno. Oznámila to parížska prokurátorka, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.

Pri útoku v centre francúzskej metropoly zomreli v piatok traja ľudia a ďalší traja utrpeli zranenia. Polícia zadržala muža vo veku 69 rokov, ktorého previezli so zraneniami do nemocnice.

Tento muž, francúzsky rušňovodič na dôchodku, bol podozrivý z útoku nožom na najmenej dvoch migrantov z 8. decembra 2021, povedala novinárom prokurátorka Laure Beccuauová. V tábore pre migrantov v parku Bercy vo východnej časti Paríža vtedy poškodil aj viacero stanov.

Následne ho obvinili z plánovaného ozbrojeného útoku s rasovým motívom a umiestnili do väzby, doplnila prokurátorka s tým, že muža prepustili len nedávno. Podľa francúzskych médií sa z väzby dostal pred 11 dňami.

Beccuauová dodala, že prípadný rasový motív piatkového útoku bude predmetom vyšetrovania.

Spravodajská televízia BFM TV informovala, že kurdské objekty v Paríži by mali dostať policajnú ochranu.

(tasr)

Minúta  |  

V Grécku rozbili prevádzačský gang, zadržali 18 osôb

Grécke bezpečnostné zložky zadržali 18 osôb podozrivých z členstva v zločineckej skupine pašujúcej migrantov z Grécka do západnej Európy, uviedli v piatok grécke úrady. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Prevádzači údajne vozili migrantov z hranice s Tureckom, ktorú tvorí rieka Marica, do Atén. Tam migrantom poskytli ubytovanie aj falšované pasy, aby mohli odletieť z gréckej metropoly do západnej Európy. Táto služba stála každého migranta do 5-tisíc eur, v závislosti od kvality falšovaných dokumentov, uviedla grécka polícia.

Pašeráci údajne ponúkali aj lacnejší variant. Migranti mohli zaplatiť 2-tisíc eur, ak si zvolili ťažšiu trasu z Atén cez hornatý terén do Severného Macedónska, odkiaľ potom pokračovali ďalej.

Pašerácke gangy často prevádzajú migrantov cez grécko-tureckú pohraničnú rieku Marica. Cieľom migrantov je vyhnúť sa registrácii v Grécku, aby mohli pokračovať v ceste už v rámci Európskej únie a potom požiadať o azyl v inej krajine podľa svojho výberu.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsko predĺžilo kontroly na hraniciach so Slovenskom do 26. januára

Rakúsko v piatok rozhodlo o predĺžení kontrol na hraniciach so Slovenskom o ďalších 30 dní, teda až do 26. januára. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry APA.

Rozhodnutie o predĺžení hraničných kontrol oznámilo rakúske ministerstvo vnútra. O 30 dní predĺžilo kontroly na hraniciach so Slovenskom v stredu aj Česko.

Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner označil toto opatrenie za nevyhnutné. V prípade zrušenia hraničných kontrol by podľa neho ,,prevádzačská mafia" okamžite zareagovala a presmerovala trasy, kadiaľ pašuje migrantov, cez Rakúsko.

Kontroly na hraniciach so Slovenskom zaviedlo Rakúsko ešte koncom septembra. Odvtedy podľa rakúskeho ministerstva vnútra zadržali 19 prevádzačov a zastavili viac než 800 osôb pokúšajúcich sa o nelegálne prekročenie hranice.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.