Ozónová vrstva sa pomaly obnovuje. Jej ozdravenia sa dožijú ešte súčasné generácie, odhadujú vedci

Vedci pozitívne hodnotia opatrenia, ktoré podľa nich prispeli v boji proti klimatickým zmenám. Zároveň odhadujú, že ozónová vrstva sa môže obnoviť na hodnoty z roku 1980 už do roku 2040. Vplyv na túto skutočnosť pripisujú takzvanému Montrealskému protokolu a záväzkom vyplývajúcim z neho.

Montrealský protokol bol podpísaný v septembri 1987. Ide o mnohostrannú environmentálnu dohodu, ktorá reguluje spotrebu a výrobu takmer sto umelých chemikálií alebo látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, uvádza sa na webe OSN.

„Vplyv Montrealského protokolu na zmiernenie klimatických zmien však nemožno preceňovať,“ tlmí nadšenie Meg Sekiová, výkonná tajomníčka Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) zo Sekretariátu ozónovej zóny. Medzi vedcami ale napriek tomu panuje zhoda, že jeho vplyv je významný.

Prispelo vyraďovanie zakázaných látok, ktoré škodili

V správe o pokroku v súvislosti s Montrealským protokolom, ktoré sa publikujú každé štyri roky, komisia vedcov potvrdila „postupné vyraďovanie takmer 99 percent zakázaných látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu“.

Táto vrstva ako neviditeľný štít nad Zemou chráni ľudí a ostatný život na Zemi pred nebezpečným ultrafialovým žiarením. Faktom zostáva, že ju poškodzovali práve látky – napríklad freóny z chladiacich zariadení – ktoré sú dnes už vo väčšine krajín sveta zakázané.

V súčasnosti sa už tieto látky v priemyselnej výrobe takmer nepoužívajú, zvyčajne ich plnohodnotne nahradzajú alternatívne riešenia. Legislatívy jednotlivých štátov ich pre ich škodlivosť v priebehu rokov postavili mimo zákon, a tak zariadenia, v ktorých sa používali, už postupne miznú. A to je hlavná pointa vedcov.

Polárne oblasti sa obnovy dočkajú neskôr

Zároveň však vedeckí pracovníci podotýkajú, že obnovenie ozónovej vrstvy nad severným a južným pólom nastane o čosi neskôr. Práve tieto oblasti sa v ostatných rokoch často spomínali v kontexte alarmujúco narušeného stavu ozónovej vrstvy.

Konkrétne – problému ozónových dier nad Arktídou odzvoní do roku 2045. V prípade Antarktídy dôjde k „zaplátaniu“ ozónovej vrstvy o vyše 20 rokov neskôr. Pravdepodobne v roku 2066, znejú predikcie výskumníkov.

KomentárOchrana klímy a životného prostredia ako konzervatívna téma

Objav ozónovej diery ako prví zaznamenali v roku 1985 traja vedci z britského polárneho inštitútu British Antarctic Survey. Odvtedy sa téma globálneho otepľovania a s ňou súvisiace poškodenie ozónovej vrstvy dostávalo do popredia. Panovala skepsa.

Jedným dychom však vedci podotkli, že následky narušenia ozónovej vrstvy z konca predošlého tisícročia sa od roku 2000 pomaly vytrácajú. V tomto prípade ide o podnebie v okolí antarktickej oblasti.

„Opatrenia v súvislosti s ozónom vytvárajú precedens pre opatrenia v oblasti klímy. Náš úspech pri postupnom vyraďovaní chemikálií požierajúcich ozón nám ukazuje, čo je možné a čo treba naliehavo urobiť – presedlať z fosílnych palív, znížiť skleníkové plyny, a tak obmedziť nárast teploty,“ povedal generálny tajomník Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) Petteri Taalas.

Výstraha pred vplyvom nových technológií v boji proti otepľovaniu

Vedci Montrealského protokolu taktiež varujú aj pred prílišnou snahou ľudstva aktívne brániť globálnemu otepľovaniu prostredníctvom zásahov do podnebnej klímy. Vystríhajú konkrétne pred nezamýšľanými dôsledkami nových technológií, ktoré majú invazívnym spôsobom pomôcť v boji proti globálnemu otepľovaniu.

V tejto súvislosti menujú geoinžinierstvo a poukazujú na fakt, že aj napriek dobrým úmyslom môže napáchať viac škody ako úžitku. Geoinžinierstvo môže spôsobiť rozsiahle nezamýšľané dôsledky, ktoré negatívne ovplyvnia svetový ekosystém, zhodujú sa.

V snahe riešiť globálne otepľovanie môže geoinžinierstvo predstavovať riziko, keďže značne zasahuje do prirodzených prírodných procesov. Medzi technológie odvetvia geoinžinierstva patrí napríklad odstraňovanie oxidu uhličitého z atmosféry či sypanie fosforu a iných chemikálií do oceánu s cieľom odraziť slnečné žiarenie.

Ďalším príkladom je vedecký projekt, ktorého cieľom je vypustenie obrovského bublinového štítu do atmosféry Zeme a takto obmedziť prenikanie slnečných lúčov do zemskej atmosféry.

TechnológieSpoločnosťVedci chcú na obežnú dráhu vypustiť obrí bublinový štít. Má obmedziť globálne otepľovanie