Recesia možno bude a možno nebude. Záleží na tom?

Makroekonomické predikcie striedavo varujú pred recesiou a upokojujú, že možno nebude. Pritom predpovedajú v podstate stále to isté, teda stagnáciu.

Budova vedenia Goldman Sachs v New Yorku. Foto: Flickr.com/ Dan DeLuca Budova vedenia Goldman Sachs v New Yorku. Foto: Flickr.com/ Dan DeLuca

Podľa Svetovej banky sa globálna ekonomika v tomto roku dostane „nebezpečne blízko“ k recesii, informoval Štandard. Oproti predchádzajúcej prognóze bude svetová ekonomika rásť výrazne pomalšie, len o 1,7 percenta.

Výrazne pomalší rast hrubého domáceho produktu sa týka aj Európy. Eurozóna by mala stagnovať, hoci ešte pred pol rokom jej Svetová banka predpovedala dvojpercentný rast. Podobne veľkej revízie sa dočkal odhad rastu Spojených štátov amerických i rozvíjajúcich sa ekonomík.

Podobné predikcie má aj súkromný sektor. Najväčšia americká investičná banka J. P. Morgan očakáva v roku 2023 rast svetovej ekonomiky o 1,6 percenta, ekonomika Eurozóny má rásť o dve desatiny percenta a americká ekonomika o jedno percento.

Zaujímavejšia je predpoveď druhej najväčšej investičnej banky Goldman Sachs. Tá podrobnejšie zverejňuje predikcie po štvrťrokoch. Jej novembrová predikcia – rovnako ako predikcia Európskej centrálnej banky a konsenzus ekonómov oslovených agentúrou Bloomberg – predpovedala Eurozóne recesiu, teda pokles hrubého domáceho produktu v dvoch po sebe nasledujúcich kvartáloch.

Najnovšia predikcia Goldman Sachs však predpokladá v prvom štvrťroku kladnú zmenu hrubého domáceho produktu Eurozóny. Formálna definícia recesie by tak nebola naplnená, pokles by nastal len v štvrtom kvartáli roku 2022. Revízia odhadu pre prvý štvrťrok je pomerne výrazná, o pol percentného bodu.

Magická nula

Pri úvahách o tom, či recesia bude alebo nebude, treba však byť pozorný. O medziročnej zmene produktu, ktorá je spojitou veličinou, nie je vždy vhodné uvažovať ako o nespojitej – akoby bol medzi kladnou a zápornou zmenou podstatný rozdiel. Na znamienku iste záleží, ale dôležité je aj to číslo za ním, jeho absolútna hodnota.

Možno to vyplýva z našej skúsenosti v iných oblastiach. Napríklad rozdiel dvoch stupňov bežne neznamená, že nám je viac či menej zima. No stupeň pod nulou znamená výrazne iné podmienky než stupeň nad nulou – napríklad pre poľadovicu na cestách či chodníkoch. Nula má svoj význam.

Pri zmenách hrubého domáceho produktu nič podobné neexistuje. Pokles je samozrejme pokles a rast je rast, ale malé zmeny – tým či oným smerom – sú len malé zmeny. A všetky predikcie zatiaľ ukazujú, že zmeny produktu budú malé, ekonomika teda bude v tomto roku stagnovať.

Snáď jediný rozdiel je psychologický. Keď ľudia očakávajú recesiu, teda zhoršenie ekonomických podmienok, začnú sa správať inak. Často spôsobom, ktorý ohlasovanú recesiu urobí skutočnou. V tomto zmysle nie sú debaty o tom, či recesia bude alebo nebude, čisto akademické.

Pritom dôvody pre zmenu správania nie sú celkom zrejmé. Recesia znamená zhoršenie celkových podmienok v ekonomike, nemusí však nutne znamenať horšie podmienky pre konkrétneho jednotlivca či rodinu. Nie každé odvetvie je počas recesie postihnuté rovnako a životná úroveň každého človeka je výsledkom vonkajších faktorov i jeho vlastného správania.

Pri čítaní makroekonomických predikcií je možno najlepšie zachovať si stoický postoj. Je málo ľudí, ktorí sú schopní makroekonomické veličiny skutočne ovplyvniť. Pre ostatných je lepšou stratégiou sústrediť sa na vlastnú ekonomickú situáciu a možnosti jej zlepšenia.