Matej Gašparovič

Zvolenie Daniela Lipšica sa považovalo za politicky dohodnutú vec, no keďže dohoda v podmienkach súčasnej koalície znamená čosi ako vodu v koši, súťaž štyroch kandidátov sme mohli považovať za naozajstnú.

Tentokrát ale dohoda dohodou bola a Lipšic sa stal novým šéfom elitných prokurátorov. Mnohých toto rozhodnutie sklame, keďže nazmar vyšli traja špičkoví kandidáti s nespochybniteľným morálnym i odborným profilom, navyše s ťahom na bránku – presne takým, aký potrebujeme v dnešných časoch.

Bez významu nie sú ani námietky k Lipšicovému politickému pozadiu. Hoci v politike za sebou nemá vážne zlyhanie – minimálne nie morálneho rozmeru, – blízke väzby na najmenej dve z koaličných strán sa u nás považujú za vážnu prekážku. To je ale povrchný pohľad.

Prokuratúra je súčasťou exekutívnej moci a nie je dôvod nazerať na ňu inak ako na políciu, za ktorej šéfa zodpovedá sám minister vnútra. Slávny americký prezident John Kennedy si za generálneho prokurátora vybral svojho brata a nebol to zločin. Pravda, Amerika má inú právnu a politickú tradíciu.