Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko nemá v pláne obnoviť oceliarne Azovstaľ v meste Mariupol

Ruská vláda v utorok priznala, že nemá v pláne obnoviť oceliarne Azovstaľ, ktoré boli zničené na jar minulého roka počas urputných bojov o prístavné mesto Mariupol na juhovýchode Ukrajiny.

V rozsiahlom komplexe oceliarní sa niekoľko týždňov pred ostreľovaním ruskou armádou skrývali desiatky civilistov, ako aj ukrajinskí obrancovia mesta.

Ako v utorok informoval britský denník The Guardian, predstaviteľka ruského ministerstva výstavby Julija Maximovová podľa agentúry TASS uviedla, že obnova oceliarní v Mariupole, okupovanom Ruskom, nie je "možná ani rentabilná". Dodala, že Rusko plánuje odškodniť ľudí, ktorí pre zastavenie výroby prišli o prácu.

Po 24. februári 2022, keď ruská armáda vpadla na územie Ukrajiny, boli technológie oceliarne Azovstaľ zakonzervované. Mariupol bol od prvých dní vojny obliehaný ruskými jednotkami a vystavený masívnemu ostreľovaniu a bombardovaniu.

Poslednou baštou obrancov mesta boli práve oceliarne Azovstaľ, kde príslušníci pluku Azov a 36. námornej brigády ukrajinských ozbrojených síl naďalej kládli odpor okupačným ruským jednotkám. V oceliarňach — najmä v komplexe ich podzemných krytov — sa počas bojov ukrývali aj civilisti vrátane detí, seniorov a chorých.

Obliehanie Azovstaľu sa skončilo v máji, po viac ako dvoch mesiacoch. Ukrajinskí vojaci, ktorí ho bránili a prežili, sa vzdali. Šéf samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin vtedy vyhlásil, že Azovstaľ bude zbúraný a mesto Mariupol sa zmení na letovisko.

V júni 2022 podpredseda ruskej vlády Marat Chusnullin, ktorý dohliada na obnovu okupovaných ukrajinských území, oznámil, že Azovstaľ bude naďalej fungovať "ako priemyselný park alebo miesto pre odpočinok, ale "už nie ako hutnícky komplex".

Vlani v októbri bol zverejnený aj projekt, ktorý ráta s tým, že na území Azovstaľu vznikne technopark s viacerými továrňami príbuzných odvetví. Podľa tohto projektu má byť obnovené aj činoherné divadlo, pri ktorého ostreľovaní zahynuli stovky civilistov.

Azovstaľ bol jedným z najväčších hutníckych závodov v Sovietskom zväze. Založený bol v roku 1933, prežil i nemeckú okupáciu. Po rozpade Sovietskeho zväzu bol naďalej jedným z najväčších výrobných závodov na Ukrajine a zamestnával viac ako desaťtisíc ľudí.

Od roku 2006 je súčasťou skupiny Metinvest patriacej ukrajinskému priemyselníkovi Rinatovi Achmetovovi. Ročne podnik vyrobil 5,7 milióna ton surového železa a 5,3 milióna ton konvertorovej ocele.

(tasr, min)

Minúta  |  

Spojené štáty žalujú Google pre dominanciu v oblasti digitálnej reklamy

Ministerstvo spravodlivosti USA podalo v utorok žalobu na internetový vyhľadávač Google, dcérsku firmu spoločnosti Alphabet. Obvinilo ho, že zneužíva svoje dominantné postavenie v oblasti digitálnej reklamy. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Podľa ministerstva Google použil nezákonné prostriedky na odstránenie alebo výrazné eliminovanie akejkoľvek hrozby pre svoju dominanciu nad digitálnymi reklamnými technológiami. Žiada preto súd, aby prinútil spoločnosť Google vzdať sa takýchto praktík. Google zatiaľ neodpovedal na žiadosť o komentár.

Táto žaloba je druhou zo strany vlády proti spoločnosti Google, ktorá údajne porušuje protimonopolné zákony v tom, ako získava alebo si udržiava svoju dominanciu na trhu. V roku 2020 podalo ministerstvo žalobu proti Google pre jeho monopolné postavenie pri internetovom vyhľadávaní a súd sa má začať v septembri.

K utorkovej žalobe ministerstva sa pripojilo osem štátov vrátane domovského štátu Google Kalifornie. Podľa žaloby "Google zmaril zmysluplnú hospodársku súťaž, čo bráni inováciám v odvetví digitálnej reklamy, získal tak pre seba nadmerné zisky a zabránil spravodlivému fungovaniu voľného trhu na podporu záujmov inzerentov a vydavateľov".

Hoci Google zostáva dlhodobo lídrom na trhu, jeho podiel na príjmoch z digitálnej reklamy v USA klesá. Podľa údajov Insider Intelligence minulý rok klesol na 28,8 % z 36,7 % v roku 2016. Reklamná aktivita spoločnosti Google sa podieľa približne 80 % na jej príjmoch.

(tasr, min)

Minúta  |  

Termín predčasných volieb sa budeme snažiť maximálne oddialiť, skonštatoval Matovič

Termín predčasných parlamentných volieb treba oddialiť na september, aby mali orgány činné v trestnom konaní (OČTK) časový priestor na vyšetrovanie zločinov. V pléne Národnej rady (NR) SR to počas diskusie k novele Ústavy SR povedal líder OĽANO Igor Matovič. Poslanci po 19.00 h ukončili diskusiu. Hlasovať o novele sa má v stredu (25. 1.) o 11.00 h.

Matovič pripomenul kauzy počas vlád Smeru-SD, kritizoval, ako spravovali štát, a hovoril o zločinoch. "Keď chceme, aby boli vyšetrené, potrebujeme dať časový priestor orgánom činným v trestnom konaní, aby vaše zločiny a vašich poskokov mohli vyšetrovať. Aj tie tri mesiace sa rátajú," odkázal opozícii.

Predčasné voľby sú podľa Matoviča "veľmi zjednodušene" o tom, že mafia po nich túži, aby sa cez ne dostala k moci. "Je úplne prirodzené od nás ostatných, ktorí sme svojho času vytvorili vládnu koalíciu, na základe ktorej ešte vládne vláda, že budeme tomu brániť a budeme sa snažiť tento termín maximálne oddialiť," vyhlásil.

Pripomenul krízy za uplynulé tri roky, ktoré vyvolávajú frustráciu. Obdobie do volieb treba podľa neho predĺžiť, aby ľudia videli, čo znamená, keď politici nekradnú a opäť vyhrali voľby. Smeru-SD a súčasnému Hlasu-SD odkázal, že sa k moci nevrátia, hoci argumentujú počtom voličov, ktorí sa zúčastnili na referende.

"Budeme robiť všetko pre to, aby sme zobudili zvyšných 3,2 milióna ľudí," dodal. Poslankyňa Romana Tabák (Sme rodina) mu odkázala, že táto vláda urobila všetko pre to, aby sa "Hlasosmer" vrátil k moci, a to spôsobom komunikácie.

Opozícii Matovič povedal, že OĽANO nie je odkázané na vyplatenie štátneho príspevku za výsledky volieb z roku 2020. "My tie peniaze nemíňame, trištvrte z nich máme na účte, ani v podstate neviem, čo máme s nimi urobiť, preto prídem s návrhom na zníženie platu poslancov s tým, aby zvyšok doplácali politické strany, lebo vidím to na hospodárení nášho hnutia," priblížil s tým, že poslanci nemusia mať päťtisícové platy.

Podľa Matoviča treba chrániť súčasný volebný systém. "Viem, že je dohoda medzi Hlasom, Smerom a fašistami z Republiky, že chcú 76-kou zmeniť volebný systém na to, aby za každý okres bol jeden poslanec," povedal.

V závere utorkového rokovania predložil k novele ústavy Miloš Svrček (Sme rodina) ďalší pozmeňujúci návrh. Reagovať má na aktuálnu situáciu. "Potrebujeme do ústavy zakotviť možnosť skrátiť si volebné obdobie," podčiarkol.

Keďže podľa vlastných slov aktuálne nevie, v akej podobe novela napokon prejde, predložil pozmeňujúci návrh. Navrhuje, aby novela nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Namiesto ústavného zákona chce ustanoviť možnosť skrátiť volebné obdobie NR SR uznesením, a to trojpätinovou väčšinou hlasov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Americkí konzervatívci sa opäť stretnú v Budapešti, hlavným rečníkom bude Orbán

Centrum pre základné práva (Alapjogokért Központ) v máji opäť zorganizuje v Budapešti medzinárodnú konferenciu Conservative Political Action Conference (CPAC). Analytické centrum blízke vládnej strane Fidesz to podľa servera 24.hu oznámilo v utorok na Facebooku, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Hlavným rečníkom konferencie CPACHungary, ktorej mottom je "Spolu sme silou!", bude aj tento rok predseda Fideszu a maďarský premiér Viktor Orbán.

Pravicovú politickú konferenciu CPAC každoročne od roku 1974 usporadúva Americká konzervatívna únia (ACU). V takmer polstoročnej histórii sa z nej stalo podujatie, ktoré mobilizuje desaťtisíce konzervatívcov.

Orbán vlani 19. mája vystúpil s prejavom na budapeštianskej konferencii CPAC, ktorú prvýkrát usporiadali v Európe. "Problémom v Amerike i západnej Európe je dominancia progresívnych liberálov," vyhlásil vtedy predseda maďarskej vlády.

Predseda maďarskej vlády sa potom 1. augusta zúčastnil na letnej konferencii CPAC v texaskom Dallase, kde vystúpil s jedným z otváracích prejavov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Česko by pomohlo napadnutému členovi NATO, vyhlásil Zeman po stretnutí s Dudom

Český prezident Miloš Zeman považuje za úplne samozrejmé, že v prípade napadnutia akéhokoľvek členského štátu Severoatlantickej aliancie by Česko dodržalo svoje záväzky a svojim spojencom by pomoc poskytlo. Povedal to v utorok po stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Zeman tým reagoval na vyhlásenie expremiéra a prezidentského kandidáta Andreja Babiša v predvolebnej diskusii, že v prípade napadnutia Poľska či pobaltských krajín by tam ako prezident nevyslal vojakov. Po skončení diskusie však na sociálnej sieti uviedol, že by článok 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane dodržal.

Zeman podotkol, že v Česku prebieha volebná kampaň, čo je podľa neho "občianska vojna svojho druhu". Niektoré vyhlásenia, ktoré môžu byť vytrhnuté z kontextu, pôsobia podľa českého prezidenta ako rozbuška. Predvolebnú atmosféru v Česku označil za džungľu. "Nie je dobré podliehať predvolebnej hystérii a jednotlivé výroky vytrhávať z kontextu," dodal.

Pripomenul však, že Babiš otázku pomoci Poľsku označil za hypotetickú. "Ešte pred rokom by som ja sám označil za hypotetickú otázku o pomoci Ukrajine," zdôraznil Zeman. Ruský útok na Ukrajinu podľa neho nikto neočakával a napriek tomu k nemu došlo. Na druhej strane to ale podľa Zemana bola Babišova vláda, ktorá potvrdila rozmiestnenie českých jednotiek v pobaltských krajinách.

Poľský prezident Andrzej Duda k Babišovým výrokom uviedol, že síce išlo o teoretickú situáciu, článok 5 Severoatlantickej zmluvy je však veľmi praktický. "Otázka položená jednému z kandidátov nebola úplne múdra. Možno sa ho mali spýtať, čo by urobil, ak by zaútočili na Slovensko," povedal poľský prezident s odkazom na slovenský pôvod českého expremiéra.

Utorková schôdzka najvyšších predstaviteľov ČR a Poľska v českom prihraničnom meste Náchod sa konala v rámci Zemanových rozlúčkových stretnutí na konci jeho druhého mandátu. Ako podotkol Zeman, išlo o jeho dvanáste prezidentské stretnutie s Dudom.

(tasr, min)

Minúta  |  

Prezidentka zatiaľ nevidí dôvod chodiť na rokovania vlády, o bodoch rozhoduje ešte pred nimi

Prezidentka Zuzana Čaputová zatiaľ nevidí dôvod chodiť na rokovania dočasne poverenej vlády. Ako vysvetlila, rozhodovanie o bodoch, ku ktorým sa má vzhľadom na obmedzené právomoci kabinetu vyjadriť, sa deje ešte pred tým, ako vláda zasadne.

"Ten súhlas alebo nesúhlas, ktorý udeľujem vláde, sa musí udiať vopred. Ja som dopredu oboznámená s podkladmi a s bodmi, ku ktorým sa mám vyjadriť. Buď sa k nim vyjadrím súhlasne, alebo nesúhlasne, následne to vláda už len sprocesuje," priblížila Čaputová.

Dočasne poverená vláda by až do predčasných volieb mala pokračovať v režime, ktorý sa začal v decembri jej odvolaním. "Nie je to najšťastnejšie, je to vláda, ktorá je odvolaná, a z povahy veci vyplýva, že jej právomoci sú limitované. To je aj dôvod, pre ktorý som hovorila o potrebe predčasných volieb už v júni," podotkla prezidentka.

Ako pripomenula, niektoré právomoci nemôže vláda vôbec vykonávať a časť právomocí môže vykonávať s jej súhlasom. "Pokiaľ ide o nejaké úvahy o tom, že by sa právomoci, ktoré vykonávať nesmie, dali obchádzať, nie je to celkom tak, pretože nie všetko sa dá schváliť cez zákon v parlamente, čo je jediná cesta, ktorou môže vláda realizovať závažnejšie kroky," myslí si hlava štátu.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.