Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj chce ohľadom západných tankov zásadné rozhodnutia. Spojenci ich vraj majú dosť

Kyjev potrebuje, aby sa západné krajiny rozhodli, či mu dodajú moderné tanky a posilnia tak jeho obranu voči Rusku. Povedal to v utorok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Nemecko by malo podľa utorňajších medializovaných správ poslať Ukrajine tanky Leopard 2 a zároveň vývoz - týchto tankov nemeckej výroby - povoliť aj ostatným krajinám. Spojené štáty zase údajne zvažujú, že Ukrajine dodajú tanky Abrams. Washington ani Berlín však dosiaľ tieto medializované správy oficiálne nepotvrdili.

Zelenskyj vo svojom tradičnom večernom prejave uviedol, že diskusie o dodávkach tankov musia byť zakončené zásadnými rozhodnutiami. "Je dôležité vidieť to realisticky... Nejde o päť, desať či pätnásť tankov. Potreba (Ukrajiny) je väčšia," povedal ukrajinský prezident. Dodal, že spojenci majú tankov dostatok.

Zelenskyj taktiež zopakoval vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov o tom, že Rusko chystá novú vlnu agresie, a to vo veľkom meradle. Jej prvé náznaky sú podľa jeho slov už teraz viditeľné na Donbase, a to konkrétne pri mestách Bachmut a Vuhledar v Doneckej oblasti.

https://standard.sk/310638/nemecko-tanky-leopard-ukrajine-predsa-len-posle-usa-su-naklonene-dodat-abramsy/

(tasr)

Minúta  |  

Pentagón nepotvrdil, že USA zvažujú dodať Ukrajine tanky Abrams

Americká vláda v utorok nepotvrdila správy, že zvažuje dodanie tankov Abrams ukrajinským silám. Pentagón v súvislosti s vyhlásením Nemecka, že Kyjevu poskytne tanky Leopard, zopakoval, že Berlín prijíma suverénne rozhodnutia, ktoré Spojené štáty rešpektujú. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Hovorca ministerstva obrany USA Pat Ryder zdôraznil, že tanky Abrams sú zložité stroje s náročnou údržbou. Dodal, že ukrajinská armáda musí byť najprv schopná obsluhovať a aj vykonávať údržbu takejto techniky.

Hovorkyňa Bieleho domu Karin Jean-Pierreová uviedla, že Washington si cení pomoc spojencov Ukrajine. Dodala však, že momentálne nie sú nové informácie o vojenskej podpore USA pre Ukrajinu.

Noviny The Wall Street Journal v utorkovom vydaní napísali, že USA by mohli dodávku "väčšieho počtu" tankov M1 Abrams Ukrajine oznámiť ešte tento týždeň. Agentúra AP tiež citovala amerických predstaviteľov, podľa ktorých by tento krok mohli ohlásiť v stredu. Samotné dodanie tankov by však mohlo trvať mesiace alebo až roky.

USA sú podľa agentúry AP presvedčené, že produktívnejšie by bolo Ukrajine poslať tanky Leopard, keďže ich majú mnohí spojenci a ukrajinskí vojaci by nepotrebovali taký náročný výcvik ako pri amerických tankoch Abrams. Berlín aj Washington popreli správy, že by nemecký kancelár Olaf Scholz podmieňoval dodávku Leopardov tým, že USA pošlú Ukrajine tanky Abrams.

(tasr, min)

Minúta  |  

V dome bývalého viceprezidenta USA Penca sa našli utajované dokumenty

V dome bývalého amerického viceprezidenta Mikea Penca v štáte Indiana sa minulý týždeň našlo niekoľko utajovaných vládnych dokumentov. V utorok o tom informoval jeho právny zástupca. TASR správu prevzala z agentúry AP.

"Ide o malé množstvo dokumentov označených ako tajné, ktoré boli neúmyselne zabalené a dopravené do domu bývalého viceprezidenta na konci jeho funkčného obdobia," vyhlásil Penceov právnik v liste adresovanom americkému Národnému archívu.

V liste sa tiež uvádza, že "Pence si nebol vedomý, že takéto citlivé alebo utajované dokumenty sa v jeho rezidencii nachádzajú". Bývalý viceprezident si podľa svojho právnika uvedomuje "dôležitosť ochrany citlivých dokumentov a je pripravený plne spolupracovať s Národným archívom a vyšetrovateľmi".

Pence už dokumenty údajne odovzdal Federálnemu úradu pre vyšetrovanie (FBI). Mike Pence však odmieta tvrdenia, že si utajované spisy zobral so sebou z kancelárie po skončení svojho funkčného obdobia ako viceprezident.

Utajované dokumenty sa v minulosti našli aj v domoch exprezidenta Donalda Trumpa či súčasného šéfa Bieleho domu Joea Bidena. Televízia CNN uvádza, že všetky podobné dokumenty musia americkí ústavní činitelia po skončení vo funkcii odovzdať Národnému archívu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rusko nemá v pláne obnoviť oceliarne Azovstaľ v meste Mariupol

Ruská vláda v utorok priznala, že nemá v pláne obnoviť oceliarne Azovstaľ, ktoré boli zničené na jar minulého roka počas urputných bojov o prístavné mesto Mariupol na juhovýchode Ukrajiny.

V rozsiahlom komplexe oceliarní sa niekoľko týždňov pred ostreľovaním ruskou armádou skrývali desiatky civilistov, ako aj ukrajinskí obrancovia mesta.

Ako v utorok informoval britský denník The Guardian, predstaviteľka ruského ministerstva výstavby Julija Maximovová podľa agentúry TASS uviedla, že obnova oceliarní v Mariupole, okupovanom Ruskom, nie je "možná ani rentabilná". Dodala, že Rusko plánuje odškodniť ľudí, ktorí pre zastavenie výroby prišli o prácu.

Po 24. februári 2022, keď ruská armáda vpadla na územie Ukrajiny, boli technológie oceliarne Azovstaľ zakonzervované. Mariupol bol od prvých dní vojny obliehaný ruskými jednotkami a vystavený masívnemu ostreľovaniu a bombardovaniu.

Poslednou baštou obrancov mesta boli práve oceliarne Azovstaľ, kde príslušníci pluku Azov a 36. námornej brigády ukrajinských ozbrojených síl naďalej kládli odpor okupačným ruským jednotkám. V oceliarňach — najmä v komplexe ich podzemných krytov — sa počas bojov ukrývali aj civilisti vrátane detí, seniorov a chorých.

Obliehanie Azovstaľu sa skončilo v máji, po viac ako dvoch mesiacoch. Ukrajinskí vojaci, ktorí ho bránili a prežili, sa vzdali. Šéf samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin vtedy vyhlásil, že Azovstaľ bude zbúraný a mesto Mariupol sa zmení na letovisko.

V júni 2022 podpredseda ruskej vlády Marat Chusnullin, ktorý dohliada na obnovu okupovaných ukrajinských území, oznámil, že Azovstaľ bude naďalej fungovať "ako priemyselný park alebo miesto pre odpočinok, ale "už nie ako hutnícky komplex".

Vlani v októbri bol zverejnený aj projekt, ktorý ráta s tým, že na území Azovstaľu vznikne technopark s viacerými továrňami príbuzných odvetví. Podľa tohto projektu má byť obnovené aj činoherné divadlo, pri ktorého ostreľovaní zahynuli stovky civilistov.

Azovstaľ bol jedným z najväčších hutníckych závodov v Sovietskom zväze. Založený bol v roku 1933, prežil i nemeckú okupáciu. Po rozpade Sovietskeho zväzu bol naďalej jedným z najväčších výrobných závodov na Ukrajine a zamestnával viac ako desaťtisíc ľudí.

Od roku 2006 je súčasťou skupiny Metinvest patriacej ukrajinskému priemyselníkovi Rinatovi Achmetovovi. Ročne podnik vyrobil 5,7 milióna ton surového železa a 5,3 milióna ton konvertorovej ocele.

(tasr, min)

Minúta  |  

Spojené štáty žalujú Google pre dominanciu v oblasti digitálnej reklamy

Ministerstvo spravodlivosti USA podalo v utorok žalobu na internetový vyhľadávač Google, dcérsku firmu spoločnosti Alphabet. Obvinilo ho, že zneužíva svoje dominantné postavenie v oblasti digitálnej reklamy. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Podľa ministerstva Google použil nezákonné prostriedky na odstránenie alebo výrazné eliminovanie akejkoľvek hrozby pre svoju dominanciu nad digitálnymi reklamnými technológiami. Žiada preto súd, aby prinútil spoločnosť Google vzdať sa takýchto praktík. Google zatiaľ neodpovedal na žiadosť o komentár.

Táto žaloba je druhou zo strany vlády proti spoločnosti Google, ktorá údajne porušuje protimonopolné zákony v tom, ako získava alebo si udržiava svoju dominanciu na trhu. V roku 2020 podalo ministerstvo žalobu proti Google pre jeho monopolné postavenie pri internetovom vyhľadávaní a súd sa má začať v septembri.

K utorkovej žalobe ministerstva sa pripojilo osem štátov vrátane domovského štátu Google Kalifornie. Podľa žaloby "Google zmaril zmysluplnú hospodársku súťaž, čo bráni inováciám v odvetví digitálnej reklamy, získal tak pre seba nadmerné zisky a zabránil spravodlivému fungovaniu voľného trhu na podporu záujmov inzerentov a vydavateľov".

Hoci Google zostáva dlhodobo lídrom na trhu, jeho podiel na príjmoch z digitálnej reklamy v USA klesá. Podľa údajov Insider Intelligence minulý rok klesol na 28,8 % z 36,7 % v roku 2016. Reklamná aktivita spoločnosti Google sa podieľa približne 80 % na jej príjmoch.

(tasr, min)

Minúta  |  

Termín predčasných volieb sa budeme snažiť maximálne oddialiť, skonštatoval Matovič

Termín predčasných parlamentných volieb treba oddialiť na september, aby mali orgány činné v trestnom konaní (OČTK) časový priestor na vyšetrovanie zločinov. V pléne Národnej rady (NR) SR to počas diskusie k novele Ústavy SR povedal líder OĽANO Igor Matovič. Poslanci po 19.00 h ukončili diskusiu. Hlasovať o novele sa má v stredu (25. 1.) o 11.00 h.

Matovič pripomenul kauzy počas vlád Smeru-SD, kritizoval, ako spravovali štát, a hovoril o zločinoch. "Keď chceme, aby boli vyšetrené, potrebujeme dať časový priestor orgánom činným v trestnom konaní, aby vaše zločiny a vašich poskokov mohli vyšetrovať. Aj tie tri mesiace sa rátajú," odkázal opozícii.

Predčasné voľby sú podľa Matoviča "veľmi zjednodušene" o tom, že mafia po nich túži, aby sa cez ne dostala k moci. "Je úplne prirodzené od nás ostatných, ktorí sme svojho času vytvorili vládnu koalíciu, na základe ktorej ešte vládne vláda, že budeme tomu brániť a budeme sa snažiť tento termín maximálne oddialiť," vyhlásil.

Pripomenul krízy za uplynulé tri roky, ktoré vyvolávajú frustráciu. Obdobie do volieb treba podľa neho predĺžiť, aby ľudia videli, čo znamená, keď politici nekradnú a opäť vyhrali voľby. Smeru-SD a súčasnému Hlasu-SD odkázal, že sa k moci nevrátia, hoci argumentujú počtom voličov, ktorí sa zúčastnili na referende.

"Budeme robiť všetko pre to, aby sme zobudili zvyšných 3,2 milióna ľudí," dodal. Poslankyňa Romana Tabák (Sme rodina) mu odkázala, že táto vláda urobila všetko pre to, aby sa "Hlasosmer" vrátil k moci, a to spôsobom komunikácie.

Opozícii Matovič povedal, že OĽANO nie je odkázané na vyplatenie štátneho príspevku za výsledky volieb z roku 2020. "My tie peniaze nemíňame, trištvrte z nich máme na účte, ani v podstate neviem, čo máme s nimi urobiť, preto prídem s návrhom na zníženie platu poslancov s tým, aby zvyšok doplácali politické strany, lebo vidím to na hospodárení nášho hnutia," priblížil s tým, že poslanci nemusia mať päťtisícové platy.

Podľa Matoviča treba chrániť súčasný volebný systém. "Viem, že je dohoda medzi Hlasom, Smerom a fašistami z Republiky, že chcú 76-kou zmeniť volebný systém na to, aby za každý okres bol jeden poslanec," povedal.

V závere utorkového rokovania predložil k novele ústavy Miloš Svrček (Sme rodina) ďalší pozmeňujúci návrh. Reagovať má na aktuálnu situáciu. "Potrebujeme do ústavy zakotviť možnosť skrátiť si volebné obdobie," podčiarkol.

Keďže podľa vlastných slov aktuálne nevie, v akej podobe novela napokon prejde, predložil pozmeňujúci návrh. Navrhuje, aby novela nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Namiesto ústavného zákona chce ustanoviť možnosť skrátiť volebné obdobie NR SR uznesením, a to trojpätinovou väčšinou hlasov.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.