Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po voľbách sa môže vrátiť aj vláda Matoviča alebo Hegera, upozorňuje publicista Hrabko

Výsledkom predčasných parlamentných volieb nemusí byť automaticky politická zmena, môže ním byť aj návrat vlády Igora Matoviča alebo Eduarda Hegera (obaja OĽaNO), ak dostanú od voličov dôveru. V TASR TV na to upozornil publicista Juraj Hrabko.

Voliči by mali podľa neho rozdať karty znova, lebo aktuálna vláda je dočasná, pod kontrolou prezidentky a bez dôvery parlamentu. "Vláda hádže uterák do ringu, pritom má šance, aby situáciu dokázala otočiť a presvedčila voličov, že to robí správne," povedal Hrabko.

Parlament podľa neho s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne o septembrovom termíne predčasných volieb. "Tu vidím jednoznačné víťazstvo Igora Matoviča. Dosiahol zakotvenie jedného volebného obvodu do ústavy. Povedal, že chce ako termín volieb 30. september a zrejme bude 30. september," poznamenal Hrabko.

Osobne by pokladal za vhodnejší skorší termín, najlepšie ešte pred letom. "Aj keby boli voľby v septembri, nikto nevie, ako sa skončia, aké povolebné konštelácie môžu nastať a kedy nastúpi nová vláda. Máme určený len jeden termín, a to, že do 30 dní po voľbách sa musí zísť parlament," upozornil.

Na margo schválenia ústavnej zmeny, ktorá umožňuje vypísať predčasné voľby uznesením parlamentu, Hrabko poznamenal, že je to jednoduchšie, ako keby sa voľby vždy museli schvaľovať formou ústavného zákona.

Nedávne (21. 1.) referendum podľa neho prvýkrát v histórii dalo voličom možnosť priamo svojím hlasovaním zmeniť text ústavy. Keďže sa ho nezúčastnilo viac ako 50 percent registrovaných voličov, nebolo platné. Podľa Hrabka časť voličov nešla k urnám preto, že sú kriticky naladení voči Smeru-SD a referendum vnímali ako agendu strany.

Účasť takmer 1,2 milióna voličov v situácii, keď sa v týždni pred ním súčasní aj bývalí koaliční partneri dohodli na schválení predčasných volieb v parlamente, považuje za signál o zlom stave slovenskej politiky. "Voliči, ktorí sa zúčastnili referenda, jednoducho vláde neveria," konštatoval Hrabko.

Zhodnotil, že z politického hľadiska z referenda vyťažil najmä Smer-SD, ktorý sa dokázal odlíšiť od menej aktívneho Hlasu-SD. "Ak to zhrnieme, Robert Fico chcel, aby vláda padla a padla. Chcel predčasné voľby, tie s najväčšou pravdepodobnosťou budú," uzavrel Hrabko.

(tasr, min)

Minúta  |  

Snímka "20 dní v Mariupole" získala divácku cenu na festivale Sundance

Dokumentárna snímka "20 dní v Mariupole", ktorá je dielom ukrajinského vojnového reportéra a filmára Mstyslava Černova, získala v piatok divácku cenu na festivale nezávislého filmu Sundance. Ocenenia v rozličných kategóriách boli ohlásené na slávnostnej ceremónii v meste Park City v americkom štáte Utah.

Film "20 dní v Mariupole" je spoločným projektom AP a relácie Frontline americkej verejnoprávnej televízie PBS a vychádza z 30 hodín filmového materiálu, ktorý Černov a jeho kolegovia nakrútili v meste obliehanom ruskými silami.

"Chcem poďakovať všetkým, ktorí v nás verili: AP, Frontline a Sundance, a všetkým divákom," povedal autor filmu Černov. "Toto nie je úspech, to je privilégium," dodal.

Černov je známy ako vojnový korešpondent, filmár, fotograf a spisovateľ. Okrem ukrajinskej revolúcie a ruskej invázie na Ukrajinu pokrýval aj vojny v Iraku, Sýrii, Náhornom Karabachu a Afganistane.

Boje o prístavné mesto Mariupol v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny vypukli bezprostredne po začiatku ruskej vojenskej invázie 24. februára 2022. Poslední obrancovia celé mesiace obliehaného mesta padli do ruského zajatia 20. mája.

Kyjev tvrdí, že v dôsledku nepretržitej delostreleckej paľby a humanitárnej núdze, ktorá vznikla následkom ruského obliehania, prišli o život desaťtisíce tamojších civilistov. EÚ aj OSN obvinili Moskvu z vojnových zločinov počas bojov o Mariupol.

V sekcii svetových dokumentárnych filmov na Sundance bolo premiérovo uvedených celkovo 12 snímok. Išlo o filmy o klimatickej zmene, Sýrii či dospievaní počas obdobia apartheidu.

Veľkú cenu poroty v kategórii svetových dokumentov získala snímka "The Eternal Memory" o Alzheimerovej chorobe.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko sa sťažuje: Ruská propaganda tvrdí, že chceme obsadiť časti Ukrajiny

Ruská propaganda tvrdí, že Poľsko plánuje obsadiť časť územia Ukrajiny, uviedli v piatok vysokopostavené bezpečnostné zdroje poľskej vlády. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry PAP.

Splnomocnenec poľskej vlády pre informačný sektor Stanislaw Zaryn na sociálnej sieti Twitter napísal, že takzvaní "politológovia" Ruska, ktorí realizujú ciele ruskej propagandy, pokračujú v šírení falošných informácií o Poľsku a jeho údajných plánoch o útoku na Ukrajinu.

"Rostislav Iščenko, ktorý podporuje ruskú zločineckú politiku, tvrdí, že Poľsko má zámer transformovať Ukrajinu na nárazníkovú zónu oddeľujúcu Poľsko od Ruska, kde bude rozmiestnená poľská armáda," napísal Zaryn.

Ako dodal, tento "politológ" argumentuje tým, že po druhej svetovej vojne bola Ukrajina považovaná za poľský protektorát.

"Iščenko využíva lži o ‚poľských plánoch‘, aby urobil ruskú imperiálnu politiku voči Ukrajine dôveryhodnou. Ruská propaganda opäť naznačuje, že iba Rusko môže zastaviť ‚imperializmus Poľskej republiky‘," napísal ďalej Zaryn.

Falošný naratív spopularizovaný v ruských médiách o brutalite a bezohľadnosti "poľských žoldnierov" na Ukrajine, ktorí očividne využívajú mobilizovaných Ukrajincov ako "potravu pre delá", sa využíva ako dôkaz o údajnej podriadenosti Ukrajincov a ukrajinských území Poliakom, uviedol splnomocnenec poľskej vlády pre informačný sektor.

"Lži šírené Iščenkom majú za cieľ potvrdiť odkaz Kremľa o dôvodoch útoku na Ukrajinu. Rusko musí viesť vojnu, pretože jeho záujmy sú ‚ohrozené‘ poľským imperializmom," uzavrel Zaryn.

(tasr, red)

Minúta  |  

OSN vyzvala na ukončenie "nekonečnej špirály násilia" na Západnom brehu

Organizácia Spojených národov (OSN) vyzvala v piatok na ukončenie "nekonečnej špirály násilia" na okupovanom západnom brehu Jordánu. Urobila tak po tom, čo pri štvrtkovom zásahu izraelskej armády v utečeneckom tábore v meste Džanín na okupovanom západnom brehu Jordánu zahynulo vo štvrtok deväť Palestínčanov vrátane staršej ženy.

"Sme veľmi znepokojení prudkým nárastom obetí v radoch Palestínčanov počas izraelských operácií na okupovanom Západnom brehu," uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) na sociálnej sieti Twitter.

"V tomto roku zatiaľ: 28 zabitých. V roku 2022: 152 zabitých… Táto nekonečná špirála násilia sa musí skončiť. Všetci, ktorí sú zodpovední za násilnosti, musia byť braní na zodpovednosť," dodal OHCHR.
Osobitní spravodajcovia OSN pre boj proti terorizmu, svojvoľným popravám a ľudské práva na okupovaných palestínskych územiach v piatok odsúdili záťah v Džaníne. "K žiadnemu takémuto násiliu by nedošlo, ak by Izrael okamžite a bezpodmienečne ukončil svoju nezákonnú, pol storočia trvajúcu okupáciu, ako to vyžaduje medzinárodné právo," uviedli v spoločnom vyhlásení.

"Opäť pripomíname, že kým Izrael zostane okupačnou mocnosťou, má povinnosť zabezpečiť ochranu, bezpečnosť a blaho palestínskeho ľudu žijúceho pod jeho okupáciou," uviedli experti, ktorí nehovorili v mene OSN.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina je zem nikoho, neovládateľná zrúcanina ako Afganistan. Orbán výrokmi znova rozzúril Kyjev

Ukrajinské ministerstvo vnútra si predvolá maďarského veľvyslanca pre "úplne neprijateľné" výroky maďarského premiéra Viktora Orbána o Ukrajine, oznámil v piatok Kyjev. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

Orbán povedal novinárom, že Ukrajina je zem nikoho a prirovnal ju k Afganistanu, napísal na sociálnej sieti hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.

"Takéto vyhlásenia sú úplne neprijateľné. Budapešť pokračuje vo svojom kurze, ktorého cieľom je zničenie maďarsko-ukrajinských vzťahov," dodal.

"Maďarský veľvyslanec bude predvolaný na ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí na otvorenú diskusiu. V rámci svojej reakcie si vyhradzujeme si právo na podniknutie ďalších krokov," napísal Nikolenko.

Orbán novinárom povedal, že neverí vo víťazstvo Ukrajiny, ktorú podľa neho Rusko postupne mení na neovládateľnú zrúcaninu. Cieľom Moskvy je podľa slov Orbána zabrániť tomu, aby Ukrajina posilnila Západ.

Maďarský premiér zároveň v piatok vyhlásil, že Maďarsko bude vetovať akékoľvek sankcie EÚ voči ruskému energetickému sektoru, pripomína Reuters.

Maďarsko opakovane kritizuje sankcie Európskej únie voči Moskve s tvrdením, že nedokážu účinne oslabiť Rusko, ale môžu zničiť európsku ekonomiku.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Na letisku v Soule uviazli piati Rusi, ktorí ušli pred mobilizáciou

Päť Rusov, ktorí utiekli z vlasti po tom, čo Rusko vyhlásilo mobilizáciu do vojny na Ukrajine, uviazlo na medzinárodnom letisku v juhokórejskom Soule.

Žiadosti o udelenie štatútu utečenca im tamojšie ministerstvo spravodlivosti zamietlo, a tak už niekoľko mesiacov čakajú v letiskovej odletovej hale na rozhodnutie vo veci ich odvolania. TASR informuje na základe piatkovej správy stanice CNN.

Traja z pätice mužov prišli na letisko vlani v októbri a dvaja v novembri, uviedol ich právny zástupca. Ako priblížil, jeho klienti dostávajú jedno jedlo za deň. Okrem obeda už majú k dispozícii len chlieb a nápoje. Majú možnosť osprchovať sa, avšak oblečenie si môžu prať len ručne a nesmú opustiť odletovú halu a duty-free zónu.

"Majú obmedzený prístup k lekárskej starostlivosti a chýba im psychologická podpora, ktorá je dôležitá vzhľadom na ich neistú situáciu," uviedol ich právnik.

Juhokórejskí ochrancovia ľudských práv v decembri vyzvali vládu v Soule, aby žiadosti týchto mužov schválila, nakoľko odmietajú byť "nástrojom vraždenia". Argumentovala tiež tým, že keď sa vrátia do Ruska, "je veľmi pravdepodobné, že budú zadržaní alebo násilne odvedení do armády."

Ministerstvo spravodlivosti v Soule dané žiadosti odmietlo posúdiť s argumentom, že odmietnutie vojenskej služby nie je dôvodom na priznanie štatútu utečenca. Podľa právnika zastupujúceho päticu mužov, by malo byť odmietnutie nastúpiť do armády považované za politický dôvod, keďže vojna na Ukrajine je v rozpore s medzinárodným právom.

Troch z piatich Rusov čaká súdne pojednávanie budúci utorok. Má sa na ňom rozhodnúť, či je tento prípad "hodný posúdenia". Ak súd odpovie na túto otázku kladne, ministerstvo sa bude musieť žiadosťami mužov o udelenie štatútu utečenca zaoberať.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.