Česká vláda chystá znárodňovanie. Pod vedením pravice a pokútnym spôsobom

ČEZ je najväčším producentom elektriny v Česku. Okrem výroby sa prostredníctvom dcérskych spoločností zaoberá distribúciou a predajom energií koncovým zákazníkom. Vlastní obe české jadrové elektrárne a najvýznamnejšie uhoľné a vodné elektrárne. Svojím obratom i počtom zamestnancov patrí firma medzi najväčšie v Česku.

ČEZ je bezpochyby strategickým podnikom. V istom zmysle je pochopiteľné, že štát chce takýto podnik, prípadne niektorú jeho časť, plne kontrolovať. Vysoký podiel súkromného kapitálu nie je žiadúci zvlášť v situácii, keď sú na stole plány na výstavbu nových jadrových zdrojov. Otázkou je, ako tento problém kultivovane vyriešiť.

Jednu možnosť ukázala francúzska vláda. Tá z podobných dôvodov potrebovala zoštátniť 16 percent francúzskej energetickej firmy EdF. Súkromným akcionárom ponúkla 12 eur za akciu, teda cenu, ktorá zodpovedala predvojnovej situácii. Voči trhovej cene prestavovala 50-percentnú prémiu. Podiel francúzskeho štátu sa v priebehu polroka zvýšil nad 90 percent, čo umožňuje začať štandardný postup vytesnenia minoritných akcionárov.

Cena akcií spoločnosti ČEZ v druhom polroku 2022 klesla približne o tretinu. To sa môže zdať zvláštne v čase rekordných cien elektriny. Prispeli k tomu vyjadrenia politikov, neistota ohľadne ďalšieho vývoja spoločnosti a tiež zavedenie dane z nadmerných ziskov. Už toto samotné možno považovať za manipuláciu trhu zo strany majoritného vlastníka.

Akcionári by zrejme na ponuku francúzskeho typu pristúpili. Česká vláda však ďalej hľadá spôsoby, ako sa dostať k majetku súkromných investorov lacnejšie.

ČEZ pološtátny, no napriek tomu ľudový

Podiel štátu v spoločnosti ČEZ je necelých 70 percent a vedenie tak musí brať ohľad na súkromných investorov. Táto štruktúra zodpovedá pôvodným privatizačným plánom, podľa ktorých si mal štát zachovať viac než dvojtretinový podiel a dosah na ceny elektriny. Lenže podľa súčasných pravidiel sa vedenie akciovej spoločnosti musí správať ako riadny hospodár, nie ako poskok štátu.

Zaujímavý je vývoj v súkromnej časti vlastníckej štruktúry. Po privatizácii jej dominovali veľkí  inštitucionálni investori. Na prvom valnom zhromaždení mali investičné fondy podiel 22,3 percenta, zatiaľ čo individuálni investori len 3,6 percenta.

Súčasná vlastnícka štruktúra je výraznejšie vychýlená v prospech malých investorov. Na konci roku 2021 (posledný údaj zverejnený spoločnosťou) držali právnické osoby okrem štátu 16,33 percenta akcií, zvyšných 13,66 percenta držali fyzické osoby. Podiel fyzických osôb pritom v posledných rokoch výrazne stúpal, a to viac než o jeden percentuálny bod ročne.

Dôvod je zrejmý. Čoraz viac ľudí v Česku má záujem investovať priamo a pokiaľ sa obmedzia na pražskú burzu, v ponuke je len niekoľko spoločností. ČEZ spomedzi nich patrí medzi tie najviac obchodované. Atraktivite jeho akcií nahráva aj stabilná dividenda, ktorá investorom sľubuje pasívny príjem. Investícia do akcií tak môže byť alternatívou napríklad k dôchodkovým fondom.

Akcie spoločnosti ČEZ dnes vlastní okolo 150-tisíc občanov. Nejde teda o úzku skupinu boháčov či špekulantov. Často sú to ľudia zo strednej triedy, ktorí sa týmto spôsobom snažia zhodnotiť svoje úspory. Napokon rovnaký argument platí aj v prípade investičných fondov, ktoré nakupujú cenné papiere za peniaze drobných sporiteľov.

Ako by štát lacno k majetku prišiel

Posledný medializovaný pokus vylepšiť pozíciu štátu v spoločnosti ČEZ má naozaj zvláštnu podobu. Česká vláda sa pokúša zmeniť pravidlá rozdeľovania korporácií tak, aby mohla jednoducho presadiť svoju vôľu. Hoci aj na úkor menšinových vlastníkov.

Dnes platí, že s rozdelením spoločnosti musí súhlasiť 90 percent hlasov všetkých akcionárov. Česká vláda však navrhla, aby v určitých prípadoch stačilo 85 percent hlasov akcionárov prítomných na valnom zhromaždení. Presnejšie – v určitom prípade. Podmienky stanovené v navrhovanom zákone spĺňa práve len spoločnosť ČEZ.

Podľa štandardných pravidiel musí dôjsť k dohode významnej časti akcionárov, čo chráni práva menšinových vlastníkov. Špeciálne pravidlá by v prípade spoločnosti ČEZ umožnili majoritnému vlastníkovi, teda štátu, vnútiť minoritným akcionárom podmienky, ktoré by vyhovovali práve jemu. Štát by tak lacno mohol získať tú časť podniku, o ktorú má záujem, ale na úkor súkromných investorov.

Zvláštny je aj spôsob, akým vláda pristúpila k debate o tomto zákone. Presnejšie – nepristúpila. Hoci návrh zákona existuje minimálne od novembra, verejnosť o ňom nevedela. Návrh bol ukrytý v inej novele, ktorá je okrem zmieneného ustanovenia len transpozíciou európskeho práva. Na verejnosť sa návrh dostal len vďaka externému členovi legislatívnej rady vlády, ktorý o ňom informoval na sociálnej sieti.

Nie je zrejmé, či sa návrh napokon schváli. Legislatívna rada vlády k nemu zaujala negatívne stanovisko – dôvodom je účelovosť, možná neústavnosť a rozpor s európskym právom. Rada je však len poradným orgánom a kabinet môže návrh predložiť do parlamentu aj bez jej odporúčania.

To všetko pod vedením pravice

Nech už to dopadne akokoľvek, procesy v českej politike sú znepokojivé. Toto všetko sa deje za vlády, na čele ktorej stojí Občianska demokratická strana. Tá strana, ktorá vždy bola emblémom českej pravice, strana Václava Klausa, hýbateľa privatizácie, strana, ktorá vždy kritizovala ľavicové politiky iných vlád.

Zatiaľ čo v slovenskej politike je hodnotová orientácia strán často sekundárna, akcent je na vodcovských osobnostiach, v Česku to tak výrazné nie je. Samozrejme, aj v českej politike sú strany, ktoré stoja na vodcoch (ako Andrej Babiš či Tomio Okamura), a typicky hodnotové strany ľavice (socialisti i komunisti) v posledných voľbách prepadli. Pravica však v tomto ohľade doteraz fungovala.

Dnes sa zdá, že jediným skutočným programom pravice bolo poraziť Andreja Babiša. Skutočné politiky – či už išlo o pandemické obmedzenia, zvyšovanie verejných výdavkov, alebo rozpočtové schodky – sa od tých Babišových nijako nelíšia.

Pravicová vláda dnes hľadá, ako zvýšiť dane a ako znárodniť ČEZ. Pokútny spôsob, ktorý zvolila, naznačuje, že na svoje konanie nie je práve hrdá. Pochopiteľne, ošklbať akcionárov spoločnosti ČEZ znamená obrať vlastných voličov. Zdá sa však, že ani pravicoví politici si nemôžu pomôcť a socialistické riešenia vidia ako jediné možné.

Český prípad je skôr symptomatický než ojedinelý. Zdá sa, že pravica v ostatnej dobe stratila základné inštinkty. Pre budúcnosť to neveští nič dobré.