Čo ešte prezradil bývalý izraelský premiér o tajnej návšteve v Kremli

Bennett teraz rozpráva o tajnej návšteve v Kremli (leteli tam cez Kazachstan, nad Čiernym morom by ich niekto zaregistroval), ktorá sa konala zhruba desať dní po vypuknutí bojov. Tie rokovania, ktoré sa viedli prostredníctvom Izraelčanov, sa potom skutočne rozbehli.

Putin sa hneď v Moskve Bennettovi zaručil, že nemá v úmysle Zelenského zabiť – to je ten čriepok zachytený našimi médiami –, potom ukrajinský prezident vystúpil z bunkra a natočil jednu zo svojich známych nahrávok s posolstvom, že sa ničoho nebojí. Tento dôvetok sa už do správy agentúr nedostal, ale hlavne sa do nášho verejného priestoru zatiaľ nedostala jedna skutočne dôležitá časť rozhovoru.

Tie rokovania vraj boli na dobrej ceste, než ich, hovorí Bennett, „zablokoval Západ“. A konštatuje, že vtedy to považoval zo strany Západu za chybu, dnes si tým už nie je istý, keď uváži, že tvrdý postoj Západu napríklad aspoň odradí iných agresorov v iných častiach sveta, povedzme Čínu od napadnutia Taiwanu.

Napriek tomu ide o zásadné svedectvo. Na dlhom zázname sa rusko-ukrajinskej vojny a izraelského pokusu o vyjednanie prímeria týka pasáž od 2 hodiny 30 minúty do 3 hodiny. Z čoho Bennett vlani v marci čerpal opatrný optimizmus? Z toho, že Putin pred ním svoje požiadavky voči Ukrajine – denacifikácia a demilitarizácia – obmedzil na zisk záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO, načo Zelenskyj Bennettovi povedal, že je na takúto záruku ochotný.

https://standard.sk/315920/nemam-v-umysle-zabit-zelenskeho-slubil-podla-agentury-ap-putin-izraelskemu-expremierovi/

Toto svedectvo sa v zásade kryje s textom Fiony Hillovej (pôsobila v Národnej bezpečnostnej rade prezidenta Trumpa), ktorá vlani v septembri do Foreign Affairs napísala, že Kyjev a Moskva sa počas prvého mesiaca bojov veľmi priblížili dohode o prímerí. A je to v súlade s článkom Ukrajinskej pravdy z 5. mája 2022, podľa ktorého mesiac predtým, teda začiatkom apríla, britský premiér Boris Johnson prezidentovi Zelenskému pri prepadovej návšteve Kyjeva povedal, že a) Putin je vojnový zločinec, takže b) – aj keby s ním Zelenskyj uzavrel dohodu, Západ ju nebude garantovať. Johnson už hovoril po Buči, kde podľa vtedajšej ukrajinskej verzie Rusi po svojom ústupe zanechali až päťsto povraždených civilistov.

Buči sa týka aj jedna Bennettova poznámka: keď prišla táto správa, bolo mu vraj zrejmé, že nádej na dohodu sa rozplynula. V Buči vyšetrovatelia komisára OSN pre ľudské práva zdokumentovali neskôr okolo sto protiprávne zavraždených civilistov. Aj táto pätina pôvodne hlásených čísel je strašná. Ale sme na východe Európy, kde majú trochu iné meradlá, odkiaľ napríklad nikoho na západ od Ukrajiny nezaujala smrť štyroch tisícov civilistov zabitých z veľkej časti ukrajinským ostreľovaním separatistických území po roku 2014, takmer 50 ubitých či zaživa upálených etnických Rusov v Odese.

Na východe sa krviprelievanie zrejme už nemeria v desiatkach, ale v stovkách – a od jari minulého roka bohužiaľ v tisícoch a státisícoch mŕtvych. Od vlaňajšieho marca, teda od neúspechu Bennettovej mierovej snahy, zahynulo na východnej Ukrajine viac ako 100-tisíc ľudí, veľká väčšina z nich s vysokou pravdepodobnosťou v uniformách ukrajinskej, nie ruskej armády – napriek nášmu „naratívu“.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24 a vychádza so súhlasom redakcie.