Po voľbách hlavy štátu a jeho pravej ruky (viceprezidenta) nasleduje takmer trojmesačné obdobie, ktoré sa končí inauguráciou 20. januára nasledujúceho roka – práve do tohto dátumu má Teherán takpovediac „vydržať so zaťatými zubami“, ako po novom predpokladajú Trumpovi poradcovia.
Tento vývoj však nie je novinkou. Iránske ozbrojené sily – armáda aj Revolučné gardy – najneskôr od polovice augusta odmietajú aj samotné rokovania so Spojenými štátmi, pričom hlavný poradca veliteľa gárd Mohammad Rezá Nakdí to verejne priznal v rozhovore pre americkú televíziu PBS.
„Jednou z možností je predĺžiť túto vojnu až do nasledujúceho prezidentského funkčného obdobia a spôsobiť vyčerpanie nepriateľov, aby v prípade, že by niekto iný chcel zaútočiť na Irán, vedel, že to bude mať svoju cenu,“ povedal generál v relácii PBS NewsHour 12. augusta.
Americké námorníctvo v polovici júla po zlyhaní memoranda o porozumení opätovne zaviedlo námornú blokádu Hormuzského prielivu a väčšiny iránskych prístavov. Podľa správy Journalu sa tento stav skutočne podieľa na zhoršovaní výkonnosti iránskej ekonomiky.
Ekonomická kríza a vysoká inflácia
Aj izraelský minister financií Bezalel Smotrič na júlovej konferencii na podporu nelegálnych osád rozprával o devalvácii rialu a závažnej inflácii cien potravín. V čase konania konferencie bol kurz iránskej meny na úrovni 1,9 milióna rialov za dolár, koncom augusta prekročil hranicu dvoch miliónov za dolár.
Televízia Al-Džazíra však vysvetlila, že tento vývoj kurzu nie je výsledkom vojny a s ňou spojených sankcií, ale dlhodobého sankčného režimu USA a európskych štátov.
Trump pred texaským prejavom novinárom povedal, že inflácia v Iráne „je na úrovni 300 percent“. Portál Euronews pri výmennom kurze uviedol aj kontext: z marcovej úrovne 1,45 milióna rialov za dolár klesla do štvrtka hodnota iránskych peňazí približne na 2,34 milióna rialov.
Rial tak od marca do septembra stratil voči doláru viac ako 63 percent svojej hodnoty. Respondenti bruselského portálu odmietli tvrdenia teokratickej vlády o externých faktoroch a ako hlavný dôvod prepadu ekonomiky uvádzali najmä systémovú korupciu.
Hovorca Komisie pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku iránskeho parlamentu Hasan Kaškáví priznal, že hlavnou príčinou krízy je najmä zlé hospodárenie. „Pokiaľ ide o hospodárstvo, musíme sa pozrieť dovnútra. Nespravodlivosť – najmä v oblasti rozdeľovania a koncentrácie bohatstva v rukách úzkej elity v porovnaní s drvivou väčšinou – spolu s rozšírenou finančnou korupciou a frakčnými záujmami ovplyvňuje naše hospodárstvo oveľa viac ako USA,“ povedal.
Čína ako strategický obchodný partner
Tomuto pre Teherán neželanému vývoju by mohla pomôcť oficiálne neutrálna Čína. Ako jeden z najvýznamnejších obchodných partnerov, ktorý nakupuje státisíce barelov ropy, dostal Peking od prvých dní blokády právo prevážať ropu cez Hormuz napriek iránskej uzávere a v súčasnosti údajne pomáha šiitskej vláde obchádzať väčšinu sankcií a embárg.
Dvaja anonymní iránski predstavitelia agentúre Reuters priznali, že obchodný vzťah medzi Teheránom a Pekingom má formu barteru – ropu vyvážanú z Perzského zálivu vymieňajú priamo za tovar vrátane vojenského vybavenia, ktorého hodnota dosahuje „miliardy dolárov“.
Reuters sa obrátil na ďalších troch predstaviteľov, ktorí pod podmienkou anonymity potvrdili existenciu tohto systému. Ten pomáha Iránu zmierňovať americký a európsky ekonomický tlak a zároveň – keďže nepoužíva hotovosť – chráni čínske banky pred sekundárnymi sankciami a medzinárodnými kontrolami, vysvetlili.
Američania však Hormuz blokujú tiež a v súčasnosti nie je jasné, či tento barter stále prebieha – Irán sa totiž stále nenapojil na čínsku stredoázijskú potrubnú sústavu, hoci tieto plány existujú už od začiatku vojny. Peking však nakupuje približne 80 percent ropného exportu svojho menšieho partnera.
Iránci však okrem vojenského materiálu nakupovali aj lieky či vozidlá, ktorých výrobcovia s islamskou republikou neobchodovali priamo – v účtovných závierkach by tak nemal figurovať žiadny sankcionovateľný predaj. Zdroje britskej agentúry potvrdili, že najmenej raz za posledný rok využili toto barterové prepojenie na nákup čínskych systémov protivzdušnej obrany v hodnote miliónov dolárov.
Čínsky rezort diplomacie v odpovedi pre Reuters uviedol, že „nie je oboznámený s opisovanou situáciou“, odmietol však jednostranne zavádzané sankcie bez opory Bezpečnostnej rady OSN. Poukázal tak na zavedenie „snapback“ sankcií zo septembra minulého roka.
Iránske misie pri OSN v New Yorku a Ženeve neodpovedali. Z Bieleho domu prišla agentúre odpoveď, že USA spolupracujú s Európskou úniou a ďalšími partnermi na tom, aby „zbavili Irán materiálnych prostriedkov na napĺňanie jeho jadrových ambícií“. K barteru sa však nevyjadrili – čo môže znamenať, že o ňom nevedeli.
Iránsky štátny ropný podnik podľa trojice zdrojov založil v Hongkongu obchodnú divíziu, ktorá dostávala platby od doteraz neznámej finančnej inštitúcie s názvom ChuXin. Čínska štátna firma Zhuhai Zhenrong, ktorá obchoduje s ropou v mene vlády, do tohto mechanizmu vkladala stovky miliónov dolárov ročne.
„Inštitúcia ChuXin následne posielala finančné prostriedky čínskym vývozcom a spoločnostiam, ktoré budujú infraštruktúru v Iráne, pravdepodobne prostredníctvom iných čínskych finančných inštitúcií,“ vysvetlil Reuters s tým, že asi 70 percent výnosov z iránskej ropy putuje práve na výstavbu.
Zvyšok prevádzajú na subjekt osobitného určenia (Special Purpose Vehicle, SPV), ktorý obratom vypláca firmy dodávajúce tovar do Iránu. Finančné prostriedky tohto SPV spoločne spravujú firma konajúca v mene čínskeho rezortu obchodu a spoločnosť napojená na iránsku centrálnu banku.
„Firma prepojená s Iránom informuje čínsku firmu, keď iránska centrálna banka povolí dovozcom prístup k prostriedkom v SPV, aby mohli byť platby odoslané dodávateľom,“ citovala agentúra Reuters zdroje z blízkeho okruhu iránskej vlády.
Táto rozsiahla a zložitá finančná schéma teda zabezpečuje, že sa iránska infraštruktúra a vojenské kapacity stále obnovujú napriek masívnym americkým útokom. A hoci nie je jasné, či systém funguje aj v súčasnosti, slúži ako príklad pre ďalšie „protiimperialistické“ krajiny, ktoré by chceli obchádzať americké sankcie.
Teheránu vďaka miliónovým prevodom cez sériu schránkových firiem možno stačí počkať do januára 2029, potom začne s Američanmi opäť vyjednávať – oslabený a schudobnený, no neporazený.
