Preskočiť na obsah
Minúta  |  

O migoch sa v utorok v parlamente rokovať nebude. Kollár vyhlásil, že bez účasti Naďa to nemá význam

Poslanci Národnej rady SR neschválili program mimoriadnej schôdze zaoberajúci sa stíhačkami MiG-29, ktoré by Slovensko mohlo posunúť Ukrajine. Za program schôdze hlasovalo 48 zo 119 prítomných poslancov, proti bolo 28 a 37 sa zdržalo. Smer chcel na rokovaní presadiť uznesenie, ktorým parlament vysloví nesúhlas s posielaním zbraní na Ukrajinu z dôvodu protiústavnosti.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v úvode dňa avizoval, že dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) je na rokovaniach v zahraničí, a požiadal, aby sa v utorok o téme stíhačiek v parlamente nerokovalo. "Dal záväzný prísľub, že sa so stíhačkami nebude hýbať skôr, než sa to prerokuje v NR SR," podčiarkol Kollár. „Túto schôdzu s vysokou pravdepodobnosťou neotvoríme a počkáme na pána ministra,“ dodal.

Naď totiž odletel do Bruselu na dlhodobo plánované rokovanie ministrov obrany a potom na rokovanie ministrov obrany členských krajín NATO. „Mimoriadna schôdza o tejto téme v parlamente bez účasti ministra obrany nemá absolútne žiaden význam,“ informoval Naď na sociálnej sieti.

Predseda Smeru Robert Fico namieta tento postup. Označil za nevídané, že dočasne poverený minister určuje chod parlamentu. Podotkol, že schôdza, ktorú Smer inicioval, nemala byť o tom, či stíhačky na Ukrajinu poslať alebo neposlať. "Chcem sa zaoberať ústavným rozmerom," uviedol. Pripomenul, že vláda je len dočasne poverená a nemá kompetencie na rozhodovanie o zásadných zahraničnopolitických otázkach.

Kollár reagoval, že vláda neurobí žiadny krok, ktorý by nebol legitímny. Podotkol, že predstavitelia vlády by mohli byť aj trestne stíhaní, ak by odovzdali majetok, na ktorý nemajú právo. "Možno budeme musieť preto zmeniť zákon v parlamente. Keď to bude treba, tak to urobíme. Keď budete mať väčšinu, môžete to prelomiť. Ak nie, budete to musieť rešpektovať," podotkol.

Mimoriadnu schôdzu inicioval Smer, pod návrh sa podpísali aj traja nezaradení poslanci Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa. Navrhujú, aby parlament skonštatoval, že vláda, ktorej bola 15. decembra 2022 vyslovená nedôvera, nemá pôsobnosť rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, medzi ktoré patrí aj odovzdanie bojových lietadiel, a to ani so súhlasom prezidentky SR.

Predkladatelia žiadajú, aby Národná rada vyslovila nesúhlas s akoukoľvek formou odovzdania stíhačiek vo vlastníctve Slovenskej republiky Ukrajine. Predsedovi vlády v demisii chcú dať prostredníctvom uznesenia najavo, že jeho prísľuby Ukrajine sú v hrubom rozpore s Ústavou SR.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok 9. februára na samite v Bruseli oficiálne požiadal predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽaNO) o dodanie stíhačiek MiG-29. Poverený premiér mu povedal, že „Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo“.

Heger v sobotu v relácii Sobotné dialógy Rádia Slovensko povedal, že počká na oficiálne stanovisko ústavných právnikov, na základe ktorého bude ďalej postupovať. Ústavní právnici musia posúdiť, či má vláda v poverení na takýto krok kompetencie, alebo nie.

Podľa neho rozhodnutie o poskytnutí vojenskej pomoci Ukrajine je autonómnym rozhodnutím každej krajiny, a nie kolektívnym súhlasom spojencov v rámci NATO. Zároveň zdôraznil, že tieto stíhačky sú vyradené a nevieme ich používať. Už mesiace sú uzemnené, Slovensko na ne nemá náhradné dielce a opravovali ich ruskí technici, s ktorými už Slovensko nechce spolupracovať.

https://standard.sk/319292/stihacky-na-ukrajinu-heger-pozuje-v-smere-vetra-bez-podpory-spojencov/

Po ukončení mimoriadnej schôdze bude pokračovať riadna 83. schôdza. Na programe majú poslanci ešte viacero neprerokovaných bodov programu. Pokračovať by mali napríklad v diskusii o valorizácii dôchodkov. Zmena je súčasťou novely zákona o sociálnom poistení, ktorý predložili poslanci pôsobiaci v Hlase. Priniesť má mimoriadne zvyšovanie dôchodkov v čase vysokej inflácie či rozmrazenie valorizácie minimálnych dôchodkov.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Biden po sérii pochybení odvolal správcu Kapitolu

Prezident USA Joe Biden po sérii pochybení odvolal architekta Kapitolu Bretta Blantona, zodpovedného za správu historickej budovy amerického Kongresu a okolitých pozemkov. Informuje o tom agentúra AP.

O odvolaní Blantona, ktorý bol vymenovaný ešte za vlády predchádzajúceho prezidenta Donalda Trumpa, informoval v pondelok večer Biely dom.

Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Kongresu USA Kevin McCarthy predtým vyhlásil, že stratil dôveru v Blantona a jeho schopnosť naďalej vykonávať svoju funkciu. "Mal by odstúpiť z funkcie alebo by ho mal prezident Biden okamžite odvolať," uviedol McCarthy.

Federálny Úrad generálneho inšpektora v správe z vlaňajšieho októbra odhalil sériu Blantonových "administratívnych, etických a politických pochybení". Podľa inšpektora sa nedopúšťal len manažérskych, ale aj osobných zlyhaní, napríklad umožnil rozsiahle zneužívanie vládnych vozidiel členmi svojej rodiny.

Tlak na Blantona ešte zosilnel po jeho minulotýždňovom vypočúvaní pred členmi administratívneho výboru Snemovne reprezentantov, na ktorom boli prerokované zistenia generálneho inšpektora. Najavo vyšli aj ďalšie skutočnosti, napríklad to, že Blanton sa nenachádzal na svojom pracovisku 6. januára 2021, keď na sídlo Kongresu zaútočili stúpenci Donalda Trumpa.

Trumpov nominant Blanton pôsobil ako architekt Kapitolu od januára 2020. Tohto federálneho úradníka s desaťročným mandátom vymenúva do funkcie prezident, ktorému sa aj zodpovedá. Jeho nomináciu potvrdzuje aj Senát Kongresu USA.

Architekt Kapitolu má okrem správy a údržby budov a pozemkov na starosti aj organizáciu prezidentských inaugurácií a ďalších podujatí, ktoré sa konajú v sídle alebo okolí Kongresu.

(tasr)

Minúta  |  

Bratislavské Staré Mesto vyzýva NDS i rezort dopravy na riešenie problému s hlukom na D2

Bratislavské Staré Mesto vyzýva na riešenie neúnosnej hlučnosti diaľnice D2 v úseku od Mosta Lanfranconi po Tunel Sitina, na ktorú dlhodobo miestni obyvatelia upozorňujú. Výzvu mestská časť adresuje predstavenstvu Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) ako vlastníkovi diaľnice i Ministerstvu dopravy SR ako jej akcionárovi. Chýbajúcu protihlukovú bariéru považujú občania za výsmech voči nim.

"Miestne zastupiteľstvo vyzýva predstavenstvo Národnej diaľničnej spoločnosti a Ministerstvo dopravy SR, aby bezodkladne a účinne riešili hlučnosť diaľnice D2 v úseku od Mosta Lanfranconi po Tunel Sitina, ktorá dlhodobo obťažuje obyvateľov dotknutého územia s dosahom na ich zdravie," konštatuje sa v uznesení, ktoré prijali staromestskí poslanci na ostatnom zasadnutí.

Na pre nich neúnosnú situáciu a dlhodobé prekračovanie noriem upozorňujú obyvatelia už roky, v minulosti vznikla v tejto veci aj petícia. To, že D2 vedie centrom mesta a nemá protihlukovú bariéru, aby chránila ľudí v okolí, pričom po nej denne prejdú desiatky tisíc áut, označujú za raritu v strednej Európe. Tvrdenia o tom, že na jej výstavbu nie sú financie, považujú za výsmech, hovoria o zanedbaní povinností.
Výzvou chce mestská časť pomôcť obyvateľom pri riešení situácie a "v boji" s kompetentnými inštitúciami.

Témou sa chcú na svojich zasadnutiach zaoberať aj komisia pre dopravu i komisia pre bezpečnosť a verejný poriadok, ktoré pôsobia pri miestnom zastupiteľstve. Verejný prísľub o snahu pomôcť nájsť riešenie dal aj starosta Starého Mesta Matej Vagač, ktorý je podľa vlastných slov pripravený na rokovanie s vedením NDS i rezortu dopravy.

Ministerstvo dopravy SR v reakcii pre TASR uviedlo, že výzvy miestneho poslaneckého zboru nedostalo, takže jej konkrétny obsah zatiaľ nepozná. Spolu s NDS je však toho názoru, že na základe vykonaných meraní hluku je v danej lokalite viacero zdrojov hlukovej záťaže. "Ide teda o kumulovanú hlukovú záťaž, ktorú je potrebné riešiť komplexne v spolupráci NDS ako vlastníka diaľnice D2 a magistrátu ako vlastníka a správcu ďalších komunikácií v lokalite," uviedla Miriama Švikruhová z odboru komunikácie rezortu dopravy.

(tasr)

Minúta  |  

HDP Slovenska vo štvrtom štvrťroku 2022 predbežne vzrástol o 1,1 percenta

Hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách vo štvrtom štvrťroku 2022 medziročne vzrástol o 1,1 percenta. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 1,2 percenta a medzikvartálne o 0,3 percenta. Vyplýva to z rýchleho odhadu HDP a zamestnanosti Štatistického úradu (ŠÚ) SR.

Vysoká inflácia spôsobila výraznejší rozdiel medzi hodnotou HDP v bežných a stálych cenách. V bežných cenách sa vo štvrtom štvrťroku 2022 vytvoril HDP v objeme 28,3 miliardy eur, čo predstavovalo v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2021 nárast o 2,4 miliardy eur. Po prepočte do stálych cien HDP dosiahol 23,5 miliardy eur.

Rast ekonomiky za celý rok 2022 dosiahol predbežne 1,7 percenta. Hrubý domáci produkt v stálych cenách prekročil hodnoty HDP v predkrízovom období (štvrtý štvrťrok 2019).

Aktuálne rast slovenskej ekonomiky podporil najmä rast konečnej spotreby, čiže výdavkov domácností, ako aj medziročné zvýšenie investícií, čo sa prejavilo rastom hrubého fixného kapitálu. Vývoz síce rástol, ale dovoz mal vyššiu dynamiku medziročného nárastu, a preto zahraničný obchod skončil s výrazným záporným saldom.

Celková zamestnanosť v referenčnom období dosiahla 2,435 milióna osôb a medziročne sa zvýšila o 1,1 percenta. Po očistení o sezónne vplyvy počet zamestnaných osôb v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2021 vzrástol o 1,5 percenta a medzikvartálne (v porovnaní s treťom štvrťrokom 2022) o 0,2 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko odmieta obvinenia, že plánuje destabilizáciu Moldavska

Rusko v utorok odmietlo obvinenie moldavskej prezidentky Maie Sanduovej, že Moskva plánuje túto bývalú sovietsku republiku destabilizovať, informovala agentúra Reuters.

Sanduová v pondelkovom príhovore odvysielanom v televízii varovala obyvateľov pred novými pokusmi Ruska narušiť politickú situáciu v krajine.

Prvé takéto pokusy nastali podľa Sanduovej už vlani na jeseň v súvislosti s hlbokou energetickou krízou v Moldavsku po tom, čo mu Rusko dramaticky znížilo dodávky plynu. Ako uviedla, nové plány Ruska, na ktoré ju upozornili ukrajinskí partneri, počítajú s násilnými nepokojmi zameranými voči úradom a či dokonca s braním rukojemníkov.

Tento plán sa zameriava de facto na to, aby žoldnieri, ktorí pricestujú do Moldavska, s podporou "interných zoskupení" okolo moldavských oligarchov Ilana Shora a Vlada Plahotniuca, ako aj niekoľkých vojnových veteránov prevzali moc v krajine.

Sanduová dodala, že dokumenty, ktoré získali ukrajinskí predstavitelia, okrem iného dokazujú logistické prípravy Moskvy. Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok vo svojom vyhlásení označilo tieto Sanduovej tvrdenia za neopodstatnené a nepodložené.

Súčasne Moskva obvinila Ukrajinu z vyvolávania napätia medzi Ruskom a Moldavskom a uviedla, že Kyjev sa snaží vtiahnuť Moldavsko "do tvrdej konfrontácie s Ruskom".

Bol to totiž práve ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý minulý týždeň uviedol, že jeho krajina odhalila plán ruských tajných služieb "na zničenie Moldavska". O niekoľko dní neskôr moldavská vláda podala demisiu.

Sanduová, ktorej krajina hraničí s Ukrajinou, opakovane vyjadruje obavy zo zámerov Ruska i z prítomnosti ruských jednotiek v separatistickom regióne Podnestersko.

(tasr)

Minúta  |  

Pred 30 rokmi bol Michal Kováč zvolený za prvého prezidenta SR

Slovenská republika spoznala pred 30 rokmi svojho prvého prezidenta. Stal sa ním Michal Kováč, ktorého do funkcie zvolila Národná rada (NR) SR 15. februára 1993.

Tak ako v Českej republike, aj na Slovensku sa poslanci pokúsili zvoliť prezidenta v rovnaký deň, 26. januára 1993. V ČR zvolili Václava Havla. Na Slovensku sa v ten deň hlavu štátu vybrať nepodarilo. Na zvolenie bola potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov, teda 90 hlasov.

O najvyšší post v štáte sa uchádzali štyria kandidáti: prvý podpredseda vlády Roman Kováč (Hnutie za demokratické Slovensko, HZDS), Milan Ftáčnik (Strana demokratickej ľavice, SDĽ), Anton Neuwirth (Kresťanskodemokratické hnutie, KDH) a Jozef Prokeš (Slovenská národná strana, SNS). V tajnom hlasovaní prezident zvolený nebol, Roman Kováč získal 69 hlasov, Milan Ftáčnik 30, Anton Neuwirth 27 a Jozef Prokeš 17.

Prví dvaja s najvyšším počtom hlasov postúpili do opakovanej voľby. Druhé kolo sa konalo nasledujúci deň, 27. januára 1993. Roman Kováč dostal 78 hlasov poslancov a Milan Ftáčnik 31. Ani druhá voľba víťaza nepriniesla, pretože ani jeden z kandidátov nezískal potrebnú trojpätinovú väčšinu parlamentu.

Pri novej voľbe prezidenta boli vylúčení kandidáti, o ktorých poslanci hlasovali v predchádzajúcich voľbách. Nasledujúca voľba sa uskutočnila 15. februára 1993. Jediným kandidátom bol Michal Kováč, ktorého navrhlo HZDS, pričom jeho kandidatúru podporovala SNS (koaličný partner HZDS) a SDĽ.

Michal Kováč, ktorý sa do roku 1989 venoval bankovníctvu, vstúpil do vrcholnej politiky po Nežnej revolúcii za hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Ešte pred tým, ako bol v júni 1990 prvýkrát zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia, stal sa v decembri 1989 ministrom financií vo vláde národného porozumenia Milana Čiča. Funkciu ministra financií zastával aj v kabinete Vladimíra Mečiara, ktorý vzišiel z prvých slobodných volieb v roku 1990. Z postu odišiel 18. mája 1991, necelý mesiac po odvolaní Mečiara z funkcie premiéra. Spolu s Mečiarom stál pri zrode HZDS. V rokoch 1991 až 1993 bol jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. A práve HZDS nasadilo Michala Kováča do druhej voľby po tom, čo v prvej neuspel jeho menovec Roman Kováč.

Michal Kováč dostal v parlamente 106 hlasov zo 126 odovzdaných platných hlasovacích lístkov, čím získal trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov a bol zvolený za prvého prezidenta samostatnej SR. Bezprostredne po zvolení sa poďakoval poslancom za dôveru: "Urobím všetko ľudsky možné, aby som bol hodným tohto vysokého úradu a rovnako hodným vašej dôvery, urobím všetko, aby som bol dobrým prezidentom tohto štátu, to znamená prezidentom všetkých našich občanov, všetkých našich regiónov – od Medzilaboriec po Skalicu, od Kysúc až po Komárno."

Inaugurácia prvého prezidenta SR sa konala 2. marca 1993. Michal Kováč zastával úrad do 2. marca 1998. Prakticky celé päťročné funkčné obdobie, počas ktorého stál na čele štátu, sprevádzalo otvorené nepriateľstvo medzi vládou Vladimíra Mečiara a Prezidentským palácom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.