Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dvaja Rusi, ktorí ušli pred mobilizáciou do Kórey, smú žiadať o štatút utečenca

Súd v Južnej Kórei v utorok rozhodol, že dvaja žiadatelia o azyl z Ruska, ktorí na niekoľko mesiacov uviazli na letisku v Inčchone, majú právo požiadať o štatút utečenca. Po rozhodnutí súdu budú môcť obaja Rusi vstúpiť na územie Kórejskej republiky, informuje správa agentúry AFP.

Ten istý súd súčasne zamietol rovnakú žiadosť ďalšieho ruského štátneho príslušníka. Dôvody svojho rozhodnutia neuviedol.

Traja muži, ktorých právnik médiá požiadal, aby z obavy o bezpečnosť ich rodín v Rusku neuvádzali ich mená, sa zdržiavajú na medzinárodnom letisku v Inčchone od októbra, keď utiekli z Ruska, aby sa vyhli čiastočnej mobilizácii do vojny na Ukrajine.

Do Južnej Kórey sa vydali s nádejou, že im bude udelený azyl. Tamojšie ministerstvo spravodlivosti však ich žiadosti o azyl hneď na letisku zamietlo.

Snaha vyhnúť sa povolaniu do armády nie je v Južnej Kórei relevantným dôvodom na získanie štatútu utečenca. V tejto krajine musia všetci práceschopní muži absolvovať osemnásťmesačnú povinnú vojenskú službu.

Podľa AFP dvaja z trojice ruských občanov teraz môžu ukončiť svoj pobyt na letisku a usadiť sa v Južnej Kórei. Proces udelenia azylu však môže trvať aj niekoľko rokov. Tretí Rus má právo odvolať sa proti rozhodnutiu súdu, ale bude musieť zostať na letisku.

Na letisku v Inčchone uviazli aj ďalší dvaja Rusi, ktorým tiež zamietli žiadosť o azyl. Súd v ich prípadoch rozhodne koncom februára. Južná Kórea podpísala medzinárodné dohovory o utečencoch, ale ročne prijme zvyčajne len niekoľko žiadateľov o azyl.

(tasr)

Minúta  |  

O migoch sa v utorok v parlamente rokovať nebude. Kollár vyhlásil, že bez účasti Naďa to nemá význam

Poslanci Národnej rady SR neschválili program mimoriadnej schôdze zaoberajúci sa stíhačkami MiG-29, ktoré by Slovensko mohlo posunúť Ukrajine. Za program schôdze hlasovalo 48 zo 119 prítomných poslancov, proti bolo 28 a 37 sa zdržalo. Smer chcel na rokovaní presadiť uznesenie, ktorým parlament vysloví nesúhlas s posielaním zbraní na Ukrajinu z dôvodu protiústavnosti.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v úvode dňa avizoval, že dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) je na rokovaniach v zahraničí, a požiadal, aby sa v utorok o téme stíhačiek v parlamente nerokovalo. "Dal záväzný prísľub, že sa so stíhačkami nebude hýbať skôr, než sa to prerokuje v NR SR," podčiarkol Kollár. „Túto schôdzu s vysokou pravdepodobnosťou neotvoríme a počkáme na pána ministra,“ dodal.

Naď totiž odletel do Bruselu na dlhodobo plánované rokovanie ministrov obrany a potom na rokovanie ministrov obrany členských krajín NATO. „Mimoriadna schôdza o tejto téme v parlamente bez účasti ministra obrany nemá absolútne žiaden význam,“ informoval Naď na sociálnej sieti.

Predseda Smeru Robert Fico namieta tento postup. Označil za nevídané, že dočasne poverený minister určuje chod parlamentu. Podotkol, že schôdza, ktorú Smer inicioval, nemala byť o tom, či stíhačky na Ukrajinu poslať alebo neposlať. "Chcem sa zaoberať ústavným rozmerom," uviedol. Pripomenul, že vláda je len dočasne poverená a nemá kompetencie na rozhodovanie o zásadných zahraničnopolitických otázkach.

Kollár reagoval, že vláda neurobí žiadny krok, ktorý by nebol legitímny. Podotkol, že predstavitelia vlády by mohli byť aj trestne stíhaní, ak by odovzdali majetok, na ktorý nemajú právo. "Možno budeme musieť preto zmeniť zákon v parlamente. Keď to bude treba, tak to urobíme. Keď budete mať väčšinu, môžete to prelomiť. Ak nie, budete to musieť rešpektovať," podotkol.

Mimoriadnu schôdzu inicioval Smer, pod návrh sa podpísali aj traja nezaradení poslanci Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa. Navrhujú, aby parlament skonštatoval, že vláda, ktorej bola 15. decembra 2022 vyslovená nedôvera, nemá pôsobnosť rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, medzi ktoré patrí aj odovzdanie bojových lietadiel, a to ani so súhlasom prezidentky SR.

Predkladatelia žiadajú, aby Národná rada vyslovila nesúhlas s akoukoľvek formou odovzdania stíhačiek vo vlastníctve Slovenskej republiky Ukrajine. Predsedovi vlády v demisii chcú dať prostredníctvom uznesenia najavo, že jeho prísľuby Ukrajine sú v hrubom rozpore s Ústavou SR.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok 9. februára na samite v Bruseli oficiálne požiadal predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽaNO) o dodanie stíhačiek MiG-29. Poverený premiér mu povedal, že „Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo“.

Heger v sobotu v relácii Sobotné dialógy Rádia Slovensko povedal, že počká na oficiálne stanovisko ústavných právnikov, na základe ktorého bude ďalej postupovať. Ústavní právnici musia posúdiť, či má vláda v poverení na takýto krok kompetencie, alebo nie.

Podľa neho rozhodnutie o poskytnutí vojenskej pomoci Ukrajine je autonómnym rozhodnutím každej krajiny, a nie kolektívnym súhlasom spojencov v rámci NATO. Zároveň zdôraznil, že tieto stíhačky sú vyradené a nevieme ich používať. Už mesiace sú uzemnené, Slovensko na ne nemá náhradné dielce a opravovali ich ruskí technici, s ktorými už Slovensko nechce spolupracovať.

https://standard.sk/319292/stihacky-na-ukrajinu-heger-pozuje-v-smere-vetra-bez-podpory-spojencov/

Po ukončení mimoriadnej schôdze bude pokračovať riadna 83. schôdza. Na programe majú poslanci ešte viacero neprerokovaných bodov programu. Pokračovať by mali napríklad v diskusii o valorizácii dôchodkov. Zmena je súčasťou novely zákona o sociálnom poistení, ktorý predložili poslanci pôsobiaci v Hlase. Priniesť má mimoriadne zvyšovanie dôchodkov v čase vysokej inflácie či rozmrazenie valorizácie minimálnych dôchodkov.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Biden po sérii pochybení odvolal správcu Kapitolu

Prezident USA Joe Biden po sérii pochybení odvolal architekta Kapitolu Bretta Blantona, zodpovedného za správu historickej budovy amerického Kongresu a okolitých pozemkov. Informuje o tom agentúra AP.

O odvolaní Blantona, ktorý bol vymenovaný ešte za vlády predchádzajúceho prezidenta Donalda Trumpa, informoval v pondelok večer Biely dom.

Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Kongresu USA Kevin McCarthy predtým vyhlásil, že stratil dôveru v Blantona a jeho schopnosť naďalej vykonávať svoju funkciu. "Mal by odstúpiť z funkcie alebo by ho mal prezident Biden okamžite odvolať," uviedol McCarthy.

Federálny Úrad generálneho inšpektora v správe z vlaňajšieho októbra odhalil sériu Blantonových "administratívnych, etických a politických pochybení". Podľa inšpektora sa nedopúšťal len manažérskych, ale aj osobných zlyhaní, napríklad umožnil rozsiahle zneužívanie vládnych vozidiel členmi svojej rodiny.

Tlak na Blantona ešte zosilnel po jeho minulotýždňovom vypočúvaní pred členmi administratívneho výboru Snemovne reprezentantov, na ktorom boli prerokované zistenia generálneho inšpektora. Najavo vyšli aj ďalšie skutočnosti, napríklad to, že Blanton sa nenachádzal na svojom pracovisku 6. januára 2021, keď na sídlo Kongresu zaútočili stúpenci Donalda Trumpa.

Trumpov nominant Blanton pôsobil ako architekt Kapitolu od januára 2020. Tohto federálneho úradníka s desaťročným mandátom vymenúva do funkcie prezident, ktorému sa aj zodpovedá. Jeho nomináciu potvrdzuje aj Senát Kongresu USA.

Architekt Kapitolu má okrem správy a údržby budov a pozemkov na starosti aj organizáciu prezidentských inaugurácií a ďalších podujatí, ktoré sa konajú v sídle alebo okolí Kongresu.

(tasr)

Minúta  |  

Bratislavské Staré Mesto vyzýva NDS i rezort dopravy na riešenie problému s hlukom na D2

Bratislavské Staré Mesto vyzýva na riešenie neúnosnej hlučnosti diaľnice D2 v úseku od Mosta Lanfranconi po Tunel Sitina, na ktorú dlhodobo miestni obyvatelia upozorňujú. Výzvu mestská časť adresuje predstavenstvu Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) ako vlastníkovi diaľnice i Ministerstvu dopravy SR ako jej akcionárovi. Chýbajúcu protihlukovú bariéru považujú občania za výsmech voči nim.

"Miestne zastupiteľstvo vyzýva predstavenstvo Národnej diaľničnej spoločnosti a Ministerstvo dopravy SR, aby bezodkladne a účinne riešili hlučnosť diaľnice D2 v úseku od Mosta Lanfranconi po Tunel Sitina, ktorá dlhodobo obťažuje obyvateľov dotknutého územia s dosahom na ich zdravie," konštatuje sa v uznesení, ktoré prijali staromestskí poslanci na ostatnom zasadnutí.

Na pre nich neúnosnú situáciu a dlhodobé prekračovanie noriem upozorňujú obyvatelia už roky, v minulosti vznikla v tejto veci aj petícia. To, že D2 vedie centrom mesta a nemá protihlukovú bariéru, aby chránila ľudí v okolí, pričom po nej denne prejdú desiatky tisíc áut, označujú za raritu v strednej Európe. Tvrdenia o tom, že na jej výstavbu nie sú financie, považujú za výsmech, hovoria o zanedbaní povinností.
Výzvou chce mestská časť pomôcť obyvateľom pri riešení situácie a "v boji" s kompetentnými inštitúciami.

Témou sa chcú na svojich zasadnutiach zaoberať aj komisia pre dopravu i komisia pre bezpečnosť a verejný poriadok, ktoré pôsobia pri miestnom zastupiteľstve. Verejný prísľub o snahu pomôcť nájsť riešenie dal aj starosta Starého Mesta Matej Vagač, ktorý je podľa vlastných slov pripravený na rokovanie s vedením NDS i rezortu dopravy.

Ministerstvo dopravy SR v reakcii pre TASR uviedlo, že výzvy miestneho poslaneckého zboru nedostalo, takže jej konkrétny obsah zatiaľ nepozná. Spolu s NDS je však toho názoru, že na základe vykonaných meraní hluku je v danej lokalite viacero zdrojov hlukovej záťaže. "Ide teda o kumulovanú hlukovú záťaž, ktorú je potrebné riešiť komplexne v spolupráci NDS ako vlastníka diaľnice D2 a magistrátu ako vlastníka a správcu ďalších komunikácií v lokalite," uviedla Miriama Švikruhová z odboru komunikácie rezortu dopravy.

(tasr)

Minúta  |  

HDP Slovenska vo štvrtom štvrťroku 2022 predbežne vzrástol o 1,1 percenta

Hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách vo štvrtom štvrťroku 2022 medziročne vzrástol o 1,1 percenta. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 1,2 percenta a medzikvartálne o 0,3 percenta. Vyplýva to z rýchleho odhadu HDP a zamestnanosti Štatistického úradu (ŠÚ) SR.

Vysoká inflácia spôsobila výraznejší rozdiel medzi hodnotou HDP v bežných a stálych cenách. V bežných cenách sa vo štvrtom štvrťroku 2022 vytvoril HDP v objeme 28,3 miliardy eur, čo predstavovalo v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2021 nárast o 2,4 miliardy eur. Po prepočte do stálych cien HDP dosiahol 23,5 miliardy eur.

Rast ekonomiky za celý rok 2022 dosiahol predbežne 1,7 percenta. Hrubý domáci produkt v stálych cenách prekročil hodnoty HDP v predkrízovom období (štvrtý štvrťrok 2019).

Aktuálne rast slovenskej ekonomiky podporil najmä rast konečnej spotreby, čiže výdavkov domácností, ako aj medziročné zvýšenie investícií, čo sa prejavilo rastom hrubého fixného kapitálu. Vývoz síce rástol, ale dovoz mal vyššiu dynamiku medziročného nárastu, a preto zahraničný obchod skončil s výrazným záporným saldom.

Celková zamestnanosť v referenčnom období dosiahla 2,435 milióna osôb a medziročne sa zvýšila o 1,1 percenta. Po očistení o sezónne vplyvy počet zamestnaných osôb v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2021 vzrástol o 1,5 percenta a medzikvartálne (v porovnaní s treťom štvrťrokom 2022) o 0,2 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko odmieta obvinenia, že plánuje destabilizáciu Moldavska

Rusko v utorok odmietlo obvinenie moldavskej prezidentky Maie Sanduovej, že Moskva plánuje túto bývalú sovietsku republiku destabilizovať, informovala agentúra Reuters.

Sanduová v pondelkovom príhovore odvysielanom v televízii varovala obyvateľov pred novými pokusmi Ruska narušiť politickú situáciu v krajine.

Prvé takéto pokusy nastali podľa Sanduovej už vlani na jeseň v súvislosti s hlbokou energetickou krízou v Moldavsku po tom, čo mu Rusko dramaticky znížilo dodávky plynu. Ako uviedla, nové plány Ruska, na ktoré ju upozornili ukrajinskí partneri, počítajú s násilnými nepokojmi zameranými voči úradom a či dokonca s braním rukojemníkov.

Tento plán sa zameriava de facto na to, aby žoldnieri, ktorí pricestujú do Moldavska, s podporou "interných zoskupení" okolo moldavských oligarchov Ilana Shora a Vlada Plahotniuca, ako aj niekoľkých vojnových veteránov prevzali moc v krajine.

Sanduová dodala, že dokumenty, ktoré získali ukrajinskí predstavitelia, okrem iného dokazujú logistické prípravy Moskvy. Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok vo svojom vyhlásení označilo tieto Sanduovej tvrdenia za neopodstatnené a nepodložené.

Súčasne Moskva obvinila Ukrajinu z vyvolávania napätia medzi Ruskom a Moldavskom a uviedla, že Kyjev sa snaží vtiahnuť Moldavsko "do tvrdej konfrontácie s Ruskom".

Bol to totiž práve ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý minulý týždeň uviedol, že jeho krajina odhalila plán ruských tajných služieb "na zničenie Moldavska". O niekoľko dní neskôr moldavská vláda podala demisiu.

Sanduová, ktorej krajina hraničí s Ukrajinou, opakovane vyjadruje obavy zo zámerov Ruska i z prítomnosti ruských jednotiek v separatistickom regióne Podnestersko.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.