Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ford v Európe zruší 3 800 pracovných miest

Ford plánuje v Európe masívnejšie prepúšťanie, než sa očakávalo. Americká automobilka uviedla ako dôvod nárast nákladov a potrebu zoštíhlenia v čase, keď mení svoju produkciu smerom k elektrickým vozidlám. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Koncern uviedol, že v Európe v najbližších troch rokoch zruší 3 800 pracovných miest vo vývoji a administratíve. Z toho okolo 2 300 miest pripadne na závody v Kolíne nad Rýnom a Aachene, 1 300 na Spojené kráľovstvo a 200 na zvyšok Európy. Ford dodal, že chce dosiahnuť zníženie pracovných miest prostredníctvom programov dobrovoľných odchodov.

Táto správa negatívne prekvapila odbory, ktoré na konci januára uviedli, že najhorší scenár počíta so zrušením 2 500 pracovných miest v Európe.

Automobilka si ponechá v Európe okolo 3 400 inžinierov, ktorí budú stavať na základnej technológii od kolegov z USA a adaptovať ju pre európskych zákazníkov, uviedol šéf divízie elektrických áut v Európe a Ford Germany Martin Sander.

(tasr)

Minúta  |  

Prokurátor ÚŠP uzavrel dohodu s Bohušom Garbárom v kauze vyzvedačstva pre Rusko

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) uzavrel dohodu o vine a treste s obvineným Bohušom Garbárom z kauzy vyzvedačstva pre Ruskú federáciu. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová.

Banskobystrické pracovisko Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) by sa malo schvaľovaním dohody zaoberať na verejnom zasadnutí v utorok 28. februára.

"Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR uzavrel s obvineným Bohušom Garbárom dohodu o vine a treste a následne dňa 8. februára 2023 podal na Špecializovaný trestný súd v Pezinku návrh na jej schválenie," priblížila hovorkyňa. Ako dodala, bližšie informácie k obsahu samotnej dohody o vine a treste nie je možné poskytnúť.

Bohuša Garbára stíhali pre zločin prijímania úplatku a zločin vyzvedačstva. Čelí podozreniam, že približne od apríla 2021 mal pôsobiť ako spravodajský agentúrny kontakt pre spravodajských dôstojníkov vojenskej rozviedky GRU Ruskej federácie.

Jej dôstojníci mali pôsobiť pod krytím diplomatickej misie ruskej ambasády. Pri domovej prehliadke uňho polícia zaistila USB kľúče, nosiče, počítače, poznámky o plánoch spojenia, plány o podrobnej schôdzkovej činnosti so spravodajským dôstojníkom ruskej spravodajskej služby GRU, ale aj časť finančných prostriedkov.

(tasr)

Minúta  |  

Smer bude iniciovať ďalšie mimoriadne schôdze k termínu volieb i stíhačkám

Smer-SD bude iniciovať ďalšie mimoriadne schôdze. Prvá sa má týkať termínu predčasných volieb, strana navrhne ich konanie v júni. Druhá mimoriadna schôdza sa má opätovne týkať stíhačiek MiG-29 a ústavných otázok posielania zbraní na Ukrajinu v aktuálnej situácii. Vyplýva to z vyjadrení predsedu Smeru-SD Roberta Fica na utorkovej tlačovej konferencii.

Fico zdôraznil, že nemôžu tolerovať aktuálne dianie, kedy si "vláda robí, čo chce". Preto považuje za legitímne v parlamente opäť otvoriť tému termínu predčasných volieb. September je podľa jeho slov z hľadiska bezpečnosti Slovenska najhorší termín. Avizoval, že už počas dňa podajú návrh na zvolanie schôdze s potrebnými 30 podpismi poslancov.

Čo sa týka diskusie o dodávke zbraní a stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu, Smer-SD chce opäť iniciovať mimoriadne rokovanie. "Tu je vláda, ktorá ignoruje ústavu," podotkol Fico.

Mimoriadna schôdza, ktorej program v utorok poslanci neschválili, sa mala podľa jeho slov týkať dôležitej otázky zahraničnej politiky a ústavnosti posielania zbraní na Ukrajinu v čase, kedy máme len dočasne poverenú vládu s oklieštenými právomocami. Kritizoval, že poslanci neschválili jej program.

(tasr)

Minúta  |  

Predseda klubu OĽaNO: Debata o stíhačkách bude, keď to bude aktuálne, nie keď Fico povie

Rokovanie o poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine by bolo len predvolebnou kampaňou šéfa Smeru-SD Roberta Fica. Tvrdí to predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.

Myslí si, že o stíhačkách by mal rokovať parlament, až keď to bude aktuálne, a nie vtedy, keď to žiada Fico. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) podľa jeho slov prisľúbil, že v NR SR sa o téme bude hovoriť.

"Minister Naď veľmi intenzívne rokuje, dnes má dôležité rokovanie v rámci spojencov. Povedal nám, že hneď ako by sa už išli riešiť stíhačky a čokoľvek s nimi, určite príde do parlamentu a bude sa o tom rokovať," povedal novinárom Šipoš po tom, ako sa neschválil program mimoriadnej schôdze k tejto téme. Fico sa podľa neho snaží robiť kampaň, straší ľudí vojnou a rečami, že sa rozdáva majetok SR.

Dočasne poverená vláda by mala podľa Šipoša zaujať stanovisko k tomu, či môžeme darovať Ukrajine stíhačky. Keďže je vláda v poverení, mal by o tom podľa neho rokovať parlament. "Ak by sa takéto veci išli diať a malo by sa rozhodovať o migoch, určite by mal o tom rokovať parlament," odpovedal na otázku, či by mal dať Ústavný súd SR stanovisko o kompetencii poverenej vlády rozhodnúť o darovaní stíhačiek. Ak príde do NR SR návrh na zmenu Ústavy SR v súvislosti so stíhačkami, budú sa o tom rozprávať s poslancami OĽaNO.

Šipoš predpokladá, že keď to bude chcieť Naď riešiť, na schôdzu túto tému zaradí vláda alebo predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). "Nemyslíme si, že Fico by mal udávať hru, kedy by sa malo rokovať," dodal. Ak bude Smer-SD znova iniciovať schôdzu k tejto téme, klub OĽaNO sa podľa Šipoša poradí s Naďom o tom, v akom stave je otázka darovania stíhačiek. "Ak to bude aktuálne, vtedy do parlamentu Naď príde. Ak to nebude aktuálne, nebudeme hrať s Ficom jeho predvolebné hry," dodal.

Poslanci NR SR v utorok neschválili program mimoriadnej schôdze, ktorú inicioval Smer-SD. Strana navrhovala uznesenie, ktorým parlament vysloví nesúhlas s posielaním zbraní na Ukrajinu z dôvodu protiústavnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Naď odcestoval na rokovanie Ramstein formátu, stretne sa aj s nemeckým rezortným kolegom

Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) v utorok odcestoval do Bruselu na rokovania vo formáte ministrov obrany členských krajín NATO. Jeho program sa začína rokovaním takzvaného Ramstein formátu pre podporu Ukrajiny. Stretne sa aj s novým nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kakaščíková.

Cieľom Ramstein formátu je výmena informácií o aktuálnych potrebách Ukrajiny v rámci jej obrany voči ruskej agresii a tiež o možnostiach jednotlivých krajín vyhovieť týmto žiadostiam. Naď na rokovaní očakáva prediskutovanie troch ústredných tém, a to stíhacie lietadlá, protivzdušná obrana a pozemná technika.

Slovenský šéf rezortu opätovne zdôraznil, že Severoatlantická aliancia nie je a nechce byť v konflikte s Ruskou federáciou. "Preto každé poskytnutie akejkoľvek pomoci je v konečnom dôsledku individuálnym rozhodnutím každej krajiny, čo však neznamená, že spolu nekomunikujeme. O každom jednom darovaní materiálu sme komunikovali v rámci tohto formátu a tiež s Ukrajinou," priblížil. Na rokovaniach sa preto zúčastní aj ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov.

Naď tiež deklaroval, že pomoc Slovenska Ukrajine je plne v súlade s Chartou OSN. "Krajiny, ktoré sú napadnuté, majú právo požadovať pomoc od iných krajín a tie sú oprávnené im pomáhať," vysvetlil.
Šéf slovenského rezortu obrany v utorok v Bruseli absolvuje tiež bilaterálne rokovanie s novovymenovaným ministrom obrany Spolkovej republiky Nemecko Borisom Pistoriusom.

Druhý deň sa začne stretnutím ministrov obrany krajín participujúcich na Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO v Lotyšsku. Ďalšou témou rokovaní v centrále NATO bude podľa hovorkyne efektívne zabezpečenie odstrašenia a obrany Aliancie, a to vrátane adekvátneho zdrojového zabezpečenia.

(tasr)

Minúta  |  

Dvaja Rusi, ktorí ušli pred mobilizáciou do Kórey, smú žiadať o štatút utečenca

Súd v Južnej Kórei v utorok rozhodol, že dvaja žiadatelia o azyl z Ruska, ktorí na niekoľko mesiacov uviazli na letisku v Inčchone, majú právo požiadať o štatút utečenca. Po rozhodnutí súdu budú môcť obaja Rusi vstúpiť na územie Kórejskej republiky, informuje správa agentúry AFP.

Ten istý súd súčasne zamietol rovnakú žiadosť ďalšieho ruského štátneho príslušníka. Dôvody svojho rozhodnutia neuviedol.

Traja muži, ktorých právnik médiá požiadal, aby z obavy o bezpečnosť ich rodín v Rusku neuvádzali ich mená, sa zdržiavajú na medzinárodnom letisku v Inčchone od októbra, keď utiekli z Ruska, aby sa vyhli čiastočnej mobilizácii do vojny na Ukrajine.

Do Južnej Kórey sa vydali s nádejou, že im bude udelený azyl. Tamojšie ministerstvo spravodlivosti však ich žiadosti o azyl hneď na letisku zamietlo.

Snaha vyhnúť sa povolaniu do armády nie je v Južnej Kórei relevantným dôvodom na získanie štatútu utečenca. V tejto krajine musia všetci práceschopní muži absolvovať osemnásťmesačnú povinnú vojenskú službu.

Podľa AFP dvaja z trojice ruských občanov teraz môžu ukončiť svoj pobyt na letisku a usadiť sa v Južnej Kórei. Proces udelenia azylu však môže trvať aj niekoľko rokov. Tretí Rus má právo odvolať sa proti rozhodnutiu súdu, ale bude musieť zostať na letisku.

Na letisku v Inčchone uviazli aj ďalší dvaja Rusi, ktorým tiež zamietli žiadosť o azyl. Súd v ich prípadoch rozhodne koncom februára. Južná Kórea podpísala medzinárodné dohovory o utečencoch, ale ročne prijme zvyčajne len niekoľko žiadateľov o azyl.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.