Strážca verejných financií Tóth si vie predstaviť rodičovský odvod na dôchodky rodičov

Ak by deti vylepšovali dôchodky svojich rodičov, dalo by sa to spraviť aj tak, aby to neohrozovalo finančnú stabilitu systému. Či sa bude Slovensko uberať týmto smerom závisí od hodnotovej voľby v spoločnosti, pričom vlaňajšia zmena ústavy naznačuje príklon k tomuto modelu. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth hovorí o ďalších aktuálnych otázkach týkajúcich sa verejných financií. Vo Fonde obnovy, z ktorého bude Slovensko čerpať miliardy eur, vidí prostriedok určitého federalizovania Európskej únie, ale nebráni sa mu, lebo čerpanie prostriedkov z neho sa Slovensku oplatí.

Ján Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Foto: Róbert Valent

Publikované: 12. februára 2021 | 6:31

Autor: Jozef Hajko,

Pred pár mesiacmi ste sa stali po hlasovaní v parlamente predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Do funkcie vás navrhla vláda. Cítite sa ako vládny nominant alebo ako nezávislý človek?

Je to tuším jediná verejná funkcia, ktorá si na obsadenie vyžaduje v parlamente schválenie ústavnou väčšinu, preto predchádzajúci predseda vyše roka musel presluhovať. Zároveň to bolo prvý raz, keď sa pri nominácii uskutočnilo aj verejné vypočutie kandidátov, bolo nás jedenásť, vrátane ľudí pracujúcich v zahraničí. Cez verejný proces je prirodzene väčší tlak na odbornejšiu nomináciu, preto sa necítim ako politický nominant koaličnej väčšiny [za Tótha hlasovalo v parlamente vlani v septembri 110 poslancov, pozn. red.]. Určite by som verejné vypočutie kandidátov odporúčal aj ako podmienku nominácie všetkých nových členov Rady do budúcnosti.

Po vašom vymenovaní prišla vláda s návrhom rozsiahlej novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorou sa postavenie Rady dosť posilňuje. Je to náhoda?

Je to dôsledok nedokončenia legislatívneho procesu, obrazne povedané, protiústavného stavu, nakoľko terajší ústavný zákon predpokladal zavedenie výdavkových limitov, ktoré sa však za osem rokov neuskutočnilo. Pri Rade skôr ide o nárast povinností, nie zavádzanie autonómneho rozhodovania. Napríklad, pri vyhlasovaní krízového obdobia, keď sa vypína dlhová brzda, sme boli za to, aby to nerobila Rada, ale aby to bol automatický proces, ktorý závisí od zverejnených údajov Štatistického úradu, prípadne od odhadov nezávislého výboru pre makroekonomické prognózy. Úlohou Rady je len včasné dodávanie informácií a analýz a aby bola nezávislou kalkulačkou. Nechceme len konštatovať veci do minulosti, chceme poskytnúť informácie v reálnom čase, aby sa mohli prijímať lepšie rozhodnutia. Takáto kalkulačka by mala mať výrazne väčšie povinnosti, čo sa týka počítania zmeny výdavkových limitov a počítania plnenia alebo neplnenia sankcií dlhovej brzdy. Napríklad, popri Najvyššom kontrolnom úrade by sme mali povinnosť vystúpiť s analýzou rozpočtu verejnej správy v parlamente aj my.