Deň piaty: Vyhorenie vo vzťahu (+ podcast)

Syndróm vyhorenia je v odbornej literatúre opisovaný ako úplné fyzické a psychické vyčerpanie, ktoré vzniká dôsledkom dlhodobého pôsobenia stresu a nedostatočného vyrovnávania sa so záťažou. S vyhorením sa stretávame väčšinou pri pomáhajúcich profesiách, kde je dôraz na vzťah s druhými ľuďmi a úloha pomáhať. Nevyhýbajú sa mu ani vrcholoví manažéri či vedúci pracovníci, ktorí na svojich pleciach nesú bremeno riadenia ľudí i dosahovania cieľov. Čo možno neviete, je fakt, že vyhorieť môže aj váš partnerský vzťah. Teda, aby som bola presná – vyhorieť vo vzťahu môže on i ona – niekedy spolu, niekedy iba jeden z partnerov.

Dlhodobé vyhasínanie vzťahu

S vyhorením vo vzťahu je spojený určitý životný štýl a ak sa žije dostatočne dlho, výsledok je zaručený. Nejde teda len o nejaké krátkodobé emocionálne vyčerpanie či vzťahové ochladenie, ale o dlhodobé vyhasínanie vzťahu. Obvykle súvisí s nezvládnutím zmien, ktoré vzťah v sebe prirodzene nesie, inokedy sú jeho príčinou nezdravé vzťahové vzorce správania. Oboje skúsim presnejšie opísať.

https://standard.sk/podcast/den-piaty-vyhorenie-vo-vztahu/

S vyhorením sa najčastejšie stretávame vtedy, keď ubehne prvotné nadšenie, zamilovanosť. Potom nastane všedný život s bežnými starosťami a upadneme do stereotypov všednosti. 

Niekedy prichádza vo fáze, keď si spolu naplníme vysnívané ciele a po nich akoby zostalo medzi nami prázdno. Môžu nimi byť materiálne ciele – ako postaviť dom, kúpiť si auto, presťahovať sa, ale aj cieľ založiť si rodinu, mať deti, vychovať ich. 

Inokedy je vyhorenie vo vzťahu spojené s problémami, ktoré sa kopia či dlhodobo cyklia, alebo patria do kolónky „neriešiteľné podľa zaužívaných scenárov“. Na pozadí takéhoto príbehu je často nechuť počúvať jeden druhého, aktívne hľadať riešenia či preberať osobnú zodpovednosť za ich prenesenie do reálneho života.

Perfekcionizmus a spôsob, ako premýšľame

Vyhorenie môže prameniť z túžby po dokonalosti vzťahu, partnera, spoločného života – z perfekcionizmu, kde nemá miesto obyčajná človečina. Usídli sa vo vzťahu, kde nie je priestor pre chyba a učenie sa z nich v kombinácii s nepoznaním pojmov odpustenie, zmierenie.

Klincom do truhly vzťahu býva aj spôsob, ako premýšľame. Ak neustále riešime to, čo by povedali druhí, máme hlavu plnú kritiky voči sebe či tomu druhému, chýba nám vďačnosť za to, čo máme, nepoznáme svoje priority a nerozhodujeme sa podľa nich, skôr či neskôr nás naháňanie sa za vlastným chvostom natoľko unaví, že padneme a už nevstaneme.

Chýbajúce hranice a pasivita

Pomyselným vedrom vody vyliatym na oheň partnerského vzťahu je aj neschopnosť povedať nie spojené s nekritickým plnením očakávaní druhých. Nedostatočné stanovenie si hraníc a to nielen vo vzťahu, ale aj voči širšej rodine či komunite, v ktorej žijeme. Strácame tým naše súkromie, našu spoločnú vzťahovú identitu. Naše „my“ sa rozplynie a vzťahové puto zoslabne.

Stáva sa tiež, že iskry vyhorenia pochádzajú z neochoty jedného z partnerov starať sa o vzťah a aktívne doň prispievať. Istú dobu sa snaží ustáť to jeden z partnerov, angažuje sa, potláča vlastné potreby či dusí konflikty v sebe samom s cieľom zachrániť vzťah. Toto vnútorné napätie však skôr či neskôr vyústi do hnevu, frustrácie a straty nádeje. Často sa objavia pozorovateľné zmeny v správaní, ktorým sa jeho polovička čuduje, či psychosomatické ťažkosti, vnútorná prázdnota, strata sebaúcty a pocit zúfalstva. Vyčerpanie na všetkých rovinách a vyprázdnenie zdrojov energie či motivácie vyústi do odchodu, rozchodu, návrhu na rozvod. 

Ako som už naznačila, vyhorenie nepríde zo dňa na deň, ale vplíži sa do vzťahu postupne krok po kroku. Spočiatku nebadane, neskôr za hromobitia hnevu a napokon rezignovanosť zamorí celé územie. Na začiatku býva frustrácia, ktorá sa následne mení na bezmocnosť. Objavia sa pocity úzkosti, strachu, hlbokého smútku a niekedy až zúfalstvo. Často oboch partnerov alebo jedného z nich, premkne pocit neriešiteľnosti situácie a strata zmyslu bytia spolu, ktorá sa premieňa na stratu zmyslu života. Z horiacej lásky zostane časom iba tlejúca pahreba.

Desať kvapiek zázračného oleja

Keďže sa téme vyhorenia venujem už dlhší čas, bola som svedkom mnohých fénixovských povstaní z popola a môžem povedať, že riešenie, našťastie, existuje. Ako hovorí môj kolega, každé naučené správanie sa dá odučiť. Potrebné je však vytvárať iný scenár príbehu než ten pôvodný, smerujúci k vyhoreniu.

Skúsila som z príbehov tých, ktorí to zvládli, vytitrovať desať kvapiek zázračného oleja. Ak ho budete prilievať do ohňa vášho vzťahu, určite nevyhasne. Tu je jeho receptúra:

• Prvou kvapkou je spoločné emocionálne zdieľanie, ktorého súčasťou je komunikácia a aktívne počúvanie.
• Druhou je pravidelný spoločný čas, ktorý je naplnený tým, čo vás baví a teší. Preč s povinnosťami a spoločenským klišé.
• Treťou kvapkou sú slová ocenenia a optika vďačnosti, nazeranie na chybu ako na priestor pre zlepšenie. Nesmie chýbať „prepáč” či „odpúšťam ti”.
• Štvrtá kvapka je aktívne riešenie problémov so zapojením sa oboch partnerov. Je to vlastne kvapka tímovej spolupráce.
• Piatou sú spoločné ciele, v ktorých sa obaja angažujete a bavia vás.
• Šiestou kvapkou je starostlivosť o základné potreby, ako je spánok, pohyb, strava či bdenie nad vyváženosťou režimu práca-rodina.
• Siedmou kvapkou je stanovenie si osobných i spoločných hraníc voči deťom, rodine, okoliu.
• Ôsma kvapka je vzájomná pomoc a opora viditeľná na konkrétnych skutkoch každodenného života.
• Deviatou je prijatie jeden druhého takého, aký je, v kombinácii s kontinuálnou prácou na sebe.
• Desiata kvapka je fyzická blízkosť – príjemné dotyky, objatia, neha, sexuálna intimita. Nesmie chýbať dávka humoru a zábavy.

Verím, že vás môj tajný recept inšpiruje. Ak nájdete jeho ďalšie ingrediencie, dajte mi vedieť, rada ho vylepším.