A napriek tomu každý rok milióny detí v chudobnejších častiach sveta stále zostávajú bez očkovania. Túto situáciu ešte zhoršila pandémia COVID, ktorá zaťažila zdravotnícke systémy a spôsobila, že 25 miliónov detí v roku 2021 vynechalo niektoré alebo všetky očkovania. To bolo o 5,9 milióna viac ako v roku 2019 a najvyšší počet od roku 2009. Slovensko chvályhodne odolalo tomuto trendu a udržalo si vynikajúcu zaočkovanosť na úrovni 97 percent.
Bohužiaľ, recesia, inflácia a mnohé ďalšie globálne výzvy spôsobili, že sme sa prestali sústreďovať na obrovský potenciál, ktorý očkovacie látky ponúkajú.
Globálni lídri z celého sveta v roku 2015 sľúbili, že do roku 2030 výrazne znížia detskú úmrtnosť v rámci cieľov udržateľného rozvoja (SDGs). To sa dá dosiahnuť len vtedy, ak sa nám podarí zabezpečiť, aby boli všetky choroby, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, pod kontrolou.
Žiaľ, v cieľoch udržateľného rozvoja je príliš veľa rôznych sľubov – 169 čiastkových cieľov. Je len malý rozdiel medzi tým, keď máme 169 priorít, a tým, keď nemáme žiadnu. Ciele udržateľného rozvoja postavili hlavné zámery, ako sú zvýšenie očkovania, odstránenie detskej úmrtnosti a zabezpečenie základného vzdelania, na rovnakú úroveň, ako dobre mienené, ale okrajovejšie ciele, ako sú zvýšenie recyklácie a podpora životného štýlu v súlade s prírodou.
Keďže ciele udržateľného rozvoja sľubujú príliš veľa, nedarí sa nám dosiahnuť ani jeden z týchto sľubov. Tento rok je polčasom pre ciele udržateľného rozvoja, ale nie sme ani zďaleka v polovici. Pri súčasnej trajektórii (a bez započítania spiatočníckych krokov počas Covidu) dosiahneme sľuby SDG týkajúce sa vakcín s viac ako polstoročným oneskorením. Musíme určiť a uprednostniť naše najdôležitejšie ciele. Môj think tank, Kodanský konsenzus, spolu s niekoľkými laureátmi Nobelovej ceny a viac ako stovkou popredných ekonómov, urobil presne to: Určili sme, kde môže mať každé euro najväčší vplyv.
Výskumníci z Univerzity Johnsa Hopkinsa a Medzinárodného centra pre prístup k vakcínam (IVAC) zdokumentovali náklady aj benefity zvýšenia globálnych investícií do očkovania. Ak budeme pokračovať v súčasnej úrovni výdavkov, do roku 2030 zachránime 3,8 milióna životov pred chorobami, ktorým sa dá predísť.
Ak by sme však toto pokrytie len mierne zvýšili a posunuli ho smerom nahor, ako sa to neustále deje v posledných desaťročiach, situácia by sa zlepšila ešte viac. Počas nasledujúcich ôsmich rokov od roku 2023 do roku 2030 by sme mohli zachrániť ďalších 4,1 milióna životov.
To by malo reálne náklady. S rozširovaním očkovacích kampaní na ťažšie dostupné miesta a do rodín, ktoré sa doteraz do očkovacích kampaní nezapájali, náklady stúpajú. Možno bude potrebné napodobiť príklad Indie, ktorá využíva potravinové stimuly a očkovacie "tábory" na zabezpečenie väčšieho pokrytia.
Dodatočné finančné náklady však budú stále predstavovať relatívne skromných 1,5 miliardy dolárov ročne navyše spolu s dodatočnými časovými nákladmi s výškou približne 200 miliónov dolárov. Záchrana pol milióna životov ročne predstavuje neuveriteľnú príležitosť. Pri použití štandardných ekonomických hodnotení v čase a s prihliadnutím na to, že zabránenie dopadom bližším súčasnej dobe je dôležitejšie, má takýto prínos hodnotu približne 170 miliárd dolárov ročne.
To znamená, že každý vynaložený dolár prinesie 101 dolárov spoločenského prínosu. Dosiahnutie hodnoty 100 ku 1 je absolútne fenomenálna návratnosť politiky zameranej na zvýšenie globálneho očkovania.
Zo všetkých stoviek sľubov, ktoré svet dal v rámci cieľov udržateľného rozvoja – väčšina z nich sa nikdy nesplní –, niekoľko vyniká svojou neuveriteľnou účinnosťou. Zvýšenie očkovania je jednoznačne jednou z týchto politík. Ak chceme dosiahnuť maximálne dobro pre svet, musíme bezpodmienečne zintenzívniť a zabezpečiť, aby sa na zvýšenie očkovania vyčlenili zdroje.
