Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po 15 rokoch konečne zhoda. Čo znamená dohoda OSN o ochrane otvoreného mora?

Členské krajiny OSN sa v noci na nedeľu po rokoch rozhovorov dohodli na texte prvého medzinárodného dohovoru o ochrane otvoreného mora. To pokrýva takmer polovicu našej planéty, je však ohrozené klimatickou zmenou, znečistením, dopravou či nadmerným rybolovom. TASR informácie čerpala z agentúr AFP a DPA a stanice BBC.

"Loď dorazila na breh," oznámila predsedníčka konferencie Rena Leeová v ústredí svetovej organizácie v New Yorku, na čo delegáti reagovali dlhým potleskom.

Presné znenie dohovoru zatiaľ nezverejnili, aktivisti ho však privítali ako prelomový moment pre ochranu biodiverzity. Dohodu oficiálne prijmú členovia OSN v neskoršom termíne po tom, ako ju skontrolujú právnici a preložia do šiestich oficiálnych jazykov organizácie.

Konsenzus sa podarilo dosiahnuť po vyše 15 rokoch diskusií. Posledné štyri roky už prebiehali oficiálne rozhovory a aktuálne zasadnutie, tretie za necelý rok, sa úspešne skončilo po dvoch týždňoch intenzívnych rokovaní – uzavretých 38-hodinovým stretnutím vyjednávačov vyše 100 štátov.

Nový dohovor je súčasťou snáh zaradiť 30 percent celosvetovej plochy morí a zeme do chránených oblastí do roku 2030. V prípade morí budú v týchto oblastiach obmedzené rybolov, trasy námornej dopravy i výskumná a ťažobná činnosť.

Posledná medzinárodná dohoda o ochrane oceánov, Dohovor OSN o morskom práve, bola podpísaná pred 40 rokmi (1982). Oblasť nazývaná otvorené more, známa aj ako medzinárodné vody, sa podľa nej začína na hranici výlučných ekonomických zón jednotlivých krajín. Otvorené more nepatrí žiadnej krajine a všetky v ňom majú právo na rybolov, lodnú dopravu a výskum, píše BBC.

Chránených je dosiaľ len 1,2 percenta týchto vôd. Hoci tvoria vyše 60 percent oceánov a takmer polovicu povrchu Zeme, dlho im bola venovaná oveľa menšia pozornosť než napríklad pobrežným vodám.

Oceánske ekosystémy pritom vytvárajú polovicu kyslíka, ktorý dýchajú ľudia, a obmedzujú globálne otepľovanie tým, že absorbujú veľkú časť oxidu uhličitého vypúšťaného ľudskou činnosťou, približuje AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Medvedev: Nemecký závod na tanky na Ukrajine je trolling kyjevkého režimu. Uctíme si ho ohňostrojom striel

Zástupca predsedu ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev označil správy o rokovaniach nemeckého zbrojárskeho koncernu o postavení továrne na výrobu tankov na Ukrajine za "primitívny trolling kyjevského režimu".

O výstavbe továrne na výrobu tankov na Ukrajine rokuje nemecký koncern Rheinmetall. Pre denník Rheinische Post to podľa agentúry DPA uviedol šéf spoločnosti Rheinmetall Armin Papperger.

Výstavba závodu bude podľa tohto podnikateľa stáť asi 200 miliónov eur a pred útokmi ruskej armády ho bude možné chrániť systémami protivzdušnej obrany. Podľa Pappergera bude závod schopný vyrobiť ročne až 400 tankov Panther KF51.

Podnikateľ označil rokovania s Ukrajinou za "sľubné" a vyjadril nádej, že rozhodnutie padne v najbližších dvoch mesiacoch.

"Ak sa fricovia (hanlivé označenie nemeckých vojakov počas druhej svetovej vojny) predsa len naozaj rozhodnú (továreň na tanky) stavať - hoci sa zdá, že ide o pragmatických ľudí -, tešíme sa na to. Táto udalosť si náležito uctíme ohňostrojom kalibrov (striel Kalibr) a iných pyrotechnických zariadení," reagoval Medvedev v statuse v aplikácii Telegram.

Kalibr sú riadené strely určené na ničenie lodí, ponoriek alebo pozemných cieľov, ktoré Rusko v posledných mesiacoch používalo na ničenie infraštruktúry na Ukrajine, vrátane civilnej.

Medvedev, ktorý bol počas svojho pôsobenia na poste ruského prezidenta v rokoch 2008-12 považovaný za relatívne liberálneho, sa od začiatku vojny na Ukrajine pred rokom snaží prezentovať ako zástanca tvrdej línie.

Agentúra DPA napísala, že politickí pozorovatelia považujú Medvedevovu čoraz ostrejšiu rétoriku proti Západu a proti vedeniu v Kyjeve za jeho snahu pripomenúť sa ako možný nástupca ruského prezidenta Vladimira Putina.

(tasr)

Minúta  |  

Saudská Arábia doručila Ukrajine humanitárnu pomoc za 100 miliónov dolárov

Saudská Arábia doručila Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške 100 miliónov dolárov vrátane generátorov, ktoré sú nevyhnutne potrebné po vlnách ruských raketových útokov na energetické zariadenia. TASR správu prevzala v sobotu z agentúry DPA.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na platforme Telegram uviedol, že medzi pomocou poskytnutou zo strany Saudskej Arábie je 135 generátorov, ako aj termálne prikrývky a hygienické materiály.

Dodávka bola doručená na troch dopravných lietadlách a bude distribuovaná do šiestich regiónov Ukrajiny, priblížil Jermak.

,,Humanitárna pomoc je prejavom solidarity a podpory, ktorá existuje medzi našimi štátmi," uviedol Jermak. "Kyjev je za túto pomoc mimoriadne vďačný," poznamenal.

DPA konštatuje, že podpora zo strany Rijádu má aj obrovský symbolický význam, keďže Kyjev a jeho západní spojenci sa usilujú získať pomoc aj v ostatných regiónoch sveta vrátane Blízkeho východu. Saudská Arábia vlani v októbri prisľúbila, že Ukrajine poskytne humanitárnu pomoc vo výške 400 miliónov dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

OSN vyzýva na presídlenie sýrskych utečencov postihnutých zemetrasením v Turecku

OSN v sobotu vyzvala štáty sveta na urýchlené prijímanie sýrskych utečencov zo zemetrasením postihnutých oblastí v Turecku. Upozornila pritom, že utečenci zo Sýrie znovu čelia traume zo straty domova a vysídlenia.

Zemetrasenie s magnitúdou 7,8, ktoré postihlo Turecko a v menšej mieste aj Sýriu 6. februára, pripravilo o život viac ako 45 000 ľudí v Turecku a tisíce ďalších v susednej Sýrii. Zničené boli státisíce budov, pripomenula vo svojej správe agentúra AFP.

Turecko už takmer 12 rokov hostí približne 3,5 milióna utečencov, ktorí ušli pred občianskou vojnou v Sýrii. Zemetrasenie z februára podľa odhadov postihlo asi deväť miliónov ľudí, z ktorých viac ako 1,7 milióna sú práve utečenci.

,,Mnohí utečenci, ktorí utiekli do Turecka, aby tam našli bezpečie a ochranu, teraz opäť čelia traume zo straty a vysídlenia - prišli o svoje domovy a živobytie," uviedli v spoločnom vyhlásení Medzinárodná organizácia OSN pre migráciu a Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

,,S cieľom pomôcť ochrániť najviac ohrozených utečencov a zmierniť tlak na miestne komunity, ktoré sú samy tiež postihnuté touto humanitárnou katastrofou, UNHCR vyzýva štáty, aby urýchlili procesy presídľovania a odchodov," povedal šéf UNHCR Filippo Grandi.

Dodal, že by to bol ,,hmatateľný prejav solidarity a zdieľania zodpovednosti", ktorý v konečnom dôsledku povedie k okamžitým riešeniam: zmení život utečencom, ktorí sa po zemetrasení stali ešte zraniteľnejšími.

OSN vydala túto výzvu v čase, keď do Madridu dorazilo 89 sýrskych utečencov z Turecka.

Šéf Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) António Vitorino sa poďakoval Španielsku za tento krok a vyjadril nádej, že jeho príklad budú nasledovať aj ďalšie štáty.

(tasr)

Minúta  |  

Pracovníkov spoločnosti Memorial v Rusku stíhajú pre možnú rehabilitáciu nacizmu

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) začal trestné konanie proti zamestnancom spoločnosti Memorial, ktorí sú podozriví z rehabilitácie nacizmu. Tento čin sa v Rusku trestá odňatím slobody v trvaní do päť rokov. S odvolaním sa na správu agentúry TASS o tom v sobotu informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), na ktorú sa odvoláva aj agentúra TASR.

Sledkom preveruje podozrenie, že Memorial zaradil na zoznamy represovaných osôb aj ľudí, ,,ktorí počas Veľkej vlasteneckej vojny (= druhej svetovej vojny) kolaborovali s fašistickými okupantmi". Stíhanie sa začalo proti neznámej osobe z okruhu zamestnancov Memorialu.

Už v januári tohto roku sa objavili informácie, že Sledkom začal pre podozrenie z rehabilitácie nacizmu vyšetrovať predsedu predstavenstva Memorialu Jana Račinského.

RFE/RL pripomenula, že mesiac pred tým - v decembri minulého roka - Račinskij v mene Memorialu v Osle prevzal Nobelovu cenu za mier, ktorá bola súčasne udelená aj väznenému bieloruskému aktivistovi za ľudské práva Alesovi Biaľackéhi a Centru pre občianske slobody z Ukrajiny.

Memorial bol ako medzinárodná historická, vzdelávacia, dobročinná a ľudskoprávna spoločnosť založený v roku 1992 v Moskve na základe združenia Memorial, ktoré vzniklo v roku 1987 a malo mnoho regionálnych organizácií a skupín.

V roku 1989 sa všetky zjednotili do celozväzovej spoločnosti Memorial, pričom jej čestným predsedom sa stal renomovaný vedec a sovietsky disident Andrej Sacharov.

Memorial sa zaoberá najmä skúmaním obdobia represálií, ktoré sa udiali v Sovietskom zväze, a stará sa o zachovanie pamiatky ich obetí.

Na základe rozhodnutia príslušných ruských úradov bola v októbri roku 2016 zaradená do zoznamu zahraničných agentov, pretože je prijímateľom finančnej pomoci zo zahraničia.

Dňa 28. decembra 2021 ruský najvyšší súd rozhodol o likvidácii organizácie Medzinárodný Memorial (v angličtine International Memorial) a o deň neskôr - 29. decembra - moskovský mestský súd vydal podobné rozhodnutie proti centru ľudských práv Memorial. Podnet na ich likvidáciu dala prokuratúra, ktorá konštatovala, že obe organizácie porušili zákon o ,,zahraničných agentoch".

(tasr)

Minúta  |  

Dievča, ktoré nakreslilo plagát na podporu Ukrajiny, zostáva v detskom domove

Dvanásťročné dievča z Ruska, ktoré vlani na jar na hodine výtvarnej výchovy nakreslilo protivojnový obrázok, zostáva v detskom domove napriek tomu, že jej otca už z vyšetrovacej väzby prepustili do domáceho väzenia.

Informovala o tom v sobotu britská stanica BBC, ktorá sa odvolala na vyjadrenie detského domova v meste Jefremov pre web 7x7 z Tulskej oblasti. Príslušná úradníčka naliehala na novinára, aby médiá prestali o tejto kauze písať.

Po tom, ako Maša Moskaľovová na hodine výtvarnej výchovy namiesto obrázka na podporu vojakov vyslaných do vojny na Ukrajine nakreslila protivojnový plagát a zverejnila aj protivojnové príspevky
na internete, jej otca Alexeja stíhajú pre podozrenie z opakovanej diskreditácie ruskej armády.

Moskaľov je samoživiteľ. S dcérou žijú v Tulskej oblasti v centre európskej časti Ruskej federácie. Po jeho zadržaní a vzatí do vyšetrovacej väzby úrady jeho dcéru Mašu poslali do detského domova.

Podľa ruskej tlače Komisia pre záležitosti mladistvých sa obrátila na súd so žiadosťou o obmedzenie rodičovských práv Alexeja Moskaľova.

Jeho právnik Vladimir Bilijenko pre BBC povedal, že o tejto žiadosti vie len neoficiálne. Informoval však, že v súvislosti s vývojom v kauze podal v mene svojho mandanta a jeho dcéry odvolanie na generálnu prokuratúru a na úrad ombudsmana pre ľudské práva.

Bilijenko dostal, že Moskaľov je momentálne doma sám, nemá doma žiadne potraviny a nikto - okrem jeho dcéry - mu ich ani nemôže doniesť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.