Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Proti kontroverznej súdnej reforme v Izraeli protestovalo vyše 160-tisíc ľudí

Desaťtisíce ľudí vyšli v sobotu v Izraeli do ulíc, aby protestovali proti kontroverznej reforme súdnictva. Demonštrácie sa konali deviaty víkend po sebe, informovala TASR na základe správy agentúry DPA.

V Tel Avive sa na veľkom zhromaždení podľa izraelských médií zúčastnilo približne 160.000 ľudí. Protesty prebiehali aj v iných mestách ako Haifa a Netanja.

Polícia v sobotu zdôraznila, že nepripustí, aby demonštranti znova zablokovali hlavnú cestu z Tel Avivu do Jeruzalema. V stredu došlo pri takomto proteste v Tel Avive k prudkým potýčkam s viacerými zranenými demonštrantami. Tí sa sťažovali na neprimerané násilie zo strany polície.

Izraelská vláda napriek pretrvávajúcim protestom pokračuje v zmenách v súdnictve. Pravicovo-náboženská koalícia premiéra Benjamina Netanjahua chce parlamentu umožniť zrušiť rozhodnutia najvyššieho súdu jednoduchou väčšinou hlasov. Okrem toho by politici mali dostať vplyv na vymenovávanie sudcov.

Kritici vnímajú takéto zámery ako ohrozenie demokratickej deľby moci. Obávajú sa tiež, že legislatívne zmeny by mohli Netanjahuovi pomôcť v súdnom procese, v ktorom je obvinený z korupcie.

Vláda naopak tvrdí, že najvyšší súd v súčasnosti uplatňuje prílišný politický vplyv.

(tasr)

Minúta  |  

Macrona chceli v africkej Kinshase vítať ruskými vlajkami

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v sobotu podporil iniciatívy, ktoré sa zrodili v Afrike s cieľom pokúsiť sa vyriešiť vojenský konflikt na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR).

Macron, ktorý končí návštevu strednej Afriky, súčasne informoval, že prezidenti Angoly, KDR a Rwandy - Joao Lourenco, Félix Tshisekedi a Paul Kagame - jasne podporili prímerie, ktoré má začať platiť na budúci utorok.

Termín začiatku prímeria je zakotvený v regionálnom mierovom pláne, ktorého harmonogram schválili na summite Africkej únie v polovici februára.

Macron zdôraznil, že rešpektovať tento bod mierového plánu sa zaviazali aj zástupcovia povstaleckého hnutia M23, ktoré od konca roka 2021 obsadilo rozsiahle územia provincie Severné Kivu vo východnej časti KDR.

Vláda KDR má podozrenie, že militantnému hnutiu M23 poskytuje podporu susedná Rwanda, ktorá však tieto tvrdenia odmieta. Podobný názor však majú i USA a viaceré západné krajiny.

Denník Libération napísal, že kým prezident KDR Tshisekedi na tlačovej konferencii po sobotňajších rokovaniach s Macronom v Kinshase odsúdil "rwandskú agresiu... ako nespravodlivú a barbarskú", Macron sa vyjadril vágnejšie.

"Francúzsko neustále odsudzuje M23 a všetkých, ktorí ho podporujú. Som tu, aby som zabezpečil, že každý vrátane Rwandy prevezme svoju zodpovednosť," vyhlásil Macron.

Vlani v septembri sa Macron prostredníctvom kuloárnych rokovaní v rámci Valného zhromaždenia OSN v New Yorku pokúsil o misiu sprostredkovateľa medzi Tshisekedim a Kagamem.

Následne však M23 obnovilo svoje operácie a Macron bol obvinený zo zaujatosti v prospech Kagameho, s ktorého krajinou malo Francúzsko roky napäté vzťahy v súvislosti s genocídou Tutsiov z roku 1994.

Libération informoval, že v piatok, v predvečer Macronovej návštevy, sa v Kinshase zišlo niekoľko desiatok mladých ľudí s ruskými vlajkami v rukách, ktorí skandovali, že francúzsky prezident "nie je v Konžskej demokratickej republike vítaný".

Podobný protest mladých ľudí, opäť s ruskými vlajkami, sa konal v Kinshase aj v stredu. Mládež sa zišla i v sobotu ráno, aby sa vydala k miestu jednej zo schôdzok Macrona s vedením KDR. Polícia ich však rýchlo rozohnala a ich vodcov zatkla.

Denník Libération citoval jedného z organizátorov protestného zhromaždenia, ktorý vysvetlil, že ruské vlajky "znamenajú, že už nepotrebujeme Francúzsko, (lebo) chceme spolupracovať so spoľahlivými partnermi, ako sú Rusko alebo Čína".

K takýmto prejavom podpory dochádza v čase, keď Rusko čoraz viac súperí s Francúzskom v jeho historickej sfére vplyvu v Afrike.

(tasr)

Minúta  |  

Po 15 rokoch konečne zhoda. Čo znamená dohoda OSN o ochrane otvoreného mora?

Členské krajiny OSN sa v noci na nedeľu po rokoch rozhovorov dohodli na texte prvého medzinárodného dohovoru o ochrane otvoreného mora. To pokrýva takmer polovicu našej planéty, je však ohrozené klimatickou zmenou, znečistením, dopravou či nadmerným rybolovom. TASR informácie čerpala z agentúr AFP a DPA a stanice BBC.

"Loď dorazila na breh," oznámila predsedníčka konferencie Rena Leeová v ústredí svetovej organizácie v New Yorku, na čo delegáti reagovali dlhým potleskom.

Presné znenie dohovoru zatiaľ nezverejnili, aktivisti ho však privítali ako prelomový moment pre ochranu biodiverzity. Dohodu oficiálne prijmú členovia OSN v neskoršom termíne po tom, ako ju skontrolujú právnici a preložia do šiestich oficiálnych jazykov organizácie.

Konsenzus sa podarilo dosiahnuť po vyše 15 rokoch diskusií. Posledné štyri roky už prebiehali oficiálne rozhovory a aktuálne zasadnutie, tretie za necelý rok, sa úspešne skončilo po dvoch týždňoch intenzívnych rokovaní – uzavretých 38-hodinovým stretnutím vyjednávačov vyše 100 štátov.

Nový dohovor je súčasťou snáh zaradiť 30 percent celosvetovej plochy morí a zeme do chránených oblastí do roku 2030. V prípade morí budú v týchto oblastiach obmedzené rybolov, trasy námornej dopravy i výskumná a ťažobná činnosť.

Posledná medzinárodná dohoda o ochrane oceánov, Dohovor OSN o morskom práve, bola podpísaná pred 40 rokmi (1982). Oblasť nazývaná otvorené more, známa aj ako medzinárodné vody, sa podľa nej začína na hranici výlučných ekonomických zón jednotlivých krajín. Otvorené more nepatrí žiadnej krajine a všetky v ňom majú právo na rybolov, lodnú dopravu a výskum, píše BBC.

Chránených je dosiaľ len 1,2 percenta týchto vôd. Hoci tvoria vyše 60 percent oceánov a takmer polovicu povrchu Zeme, dlho im bola venovaná oveľa menšia pozornosť než napríklad pobrežným vodám.

Oceánske ekosystémy pritom vytvárajú polovicu kyslíka, ktorý dýchajú ľudia, a obmedzujú globálne otepľovanie tým, že absorbujú veľkú časť oxidu uhličitého vypúšťaného ľudskou činnosťou, približuje AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Medvedev: Nemecký závod na tanky na Ukrajine je trolling kyjevkého režimu. Uctíme si ho ohňostrojom striel

Zástupca predsedu ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev označil správy o rokovaniach nemeckého zbrojárskeho koncernu o postavení továrne na výrobu tankov na Ukrajine za "primitívny trolling kyjevského režimu".

O výstavbe továrne na výrobu tankov na Ukrajine rokuje nemecký koncern Rheinmetall. Pre denník Rheinische Post to podľa agentúry DPA uviedol šéf spoločnosti Rheinmetall Armin Papperger.

Výstavba závodu bude podľa tohto podnikateľa stáť asi 200 miliónov eur a pred útokmi ruskej armády ho bude možné chrániť systémami protivzdušnej obrany. Podľa Pappergera bude závod schopný vyrobiť ročne až 400 tankov Panther KF51.

Podnikateľ označil rokovania s Ukrajinou za "sľubné" a vyjadril nádej, že rozhodnutie padne v najbližších dvoch mesiacoch.

"Ak sa fricovia (hanlivé označenie nemeckých vojakov počas druhej svetovej vojny) predsa len naozaj rozhodnú (továreň na tanky) stavať - hoci sa zdá, že ide o pragmatických ľudí -, tešíme sa na to. Táto udalosť si náležito uctíme ohňostrojom kalibrov (striel Kalibr) a iných pyrotechnických zariadení," reagoval Medvedev v statuse v aplikácii Telegram.

Kalibr sú riadené strely určené na ničenie lodí, ponoriek alebo pozemných cieľov, ktoré Rusko v posledných mesiacoch používalo na ničenie infraštruktúry na Ukrajine, vrátane civilnej.

Medvedev, ktorý bol počas svojho pôsobenia na poste ruského prezidenta v rokoch 2008-12 považovaný za relatívne liberálneho, sa od začiatku vojny na Ukrajine pred rokom snaží prezentovať ako zástanca tvrdej línie.

Agentúra DPA napísala, že politickí pozorovatelia považujú Medvedevovu čoraz ostrejšiu rétoriku proti Západu a proti vedeniu v Kyjeve za jeho snahu pripomenúť sa ako možný nástupca ruského prezidenta Vladimira Putina.

(tasr)

Minúta  |  

Saudská Arábia doručila Ukrajine humanitárnu pomoc za 100 miliónov dolárov

Saudská Arábia doručila Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške 100 miliónov dolárov vrátane generátorov, ktoré sú nevyhnutne potrebné po vlnách ruských raketových útokov na energetické zariadenia. TASR správu prevzala v sobotu z agentúry DPA.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na platforme Telegram uviedol, že medzi pomocou poskytnutou zo strany Saudskej Arábie je 135 generátorov, ako aj termálne prikrývky a hygienické materiály.

Dodávka bola doručená na troch dopravných lietadlách a bude distribuovaná do šiestich regiónov Ukrajiny, priblížil Jermak.

,,Humanitárna pomoc je prejavom solidarity a podpory, ktorá existuje medzi našimi štátmi," uviedol Jermak. "Kyjev je za túto pomoc mimoriadne vďačný," poznamenal.

DPA konštatuje, že podpora zo strany Rijádu má aj obrovský symbolický význam, keďže Kyjev a jeho západní spojenci sa usilujú získať pomoc aj v ostatných regiónoch sveta vrátane Blízkeho východu. Saudská Arábia vlani v októbri prisľúbila, že Ukrajine poskytne humanitárnu pomoc vo výške 400 miliónov dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

OSN vyzýva na presídlenie sýrskych utečencov postihnutých zemetrasením v Turecku

OSN v sobotu vyzvala štáty sveta na urýchlené prijímanie sýrskych utečencov zo zemetrasením postihnutých oblastí v Turecku. Upozornila pritom, že utečenci zo Sýrie znovu čelia traume zo straty domova a vysídlenia.

Zemetrasenie s magnitúdou 7,8, ktoré postihlo Turecko a v menšej mieste aj Sýriu 6. februára, pripravilo o život viac ako 45 000 ľudí v Turecku a tisíce ďalších v susednej Sýrii. Zničené boli státisíce budov, pripomenula vo svojej správe agentúra AFP.

Turecko už takmer 12 rokov hostí približne 3,5 milióna utečencov, ktorí ušli pred občianskou vojnou v Sýrii. Zemetrasenie z februára podľa odhadov postihlo asi deväť miliónov ľudí, z ktorých viac ako 1,7 milióna sú práve utečenci.

,,Mnohí utečenci, ktorí utiekli do Turecka, aby tam našli bezpečie a ochranu, teraz opäť čelia traume zo straty a vysídlenia - prišli o svoje domovy a živobytie," uviedli v spoločnom vyhlásení Medzinárodná organizácia OSN pre migráciu a Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

,,S cieľom pomôcť ochrániť najviac ohrozených utečencov a zmierniť tlak na miestne komunity, ktoré sú samy tiež postihnuté touto humanitárnou katastrofou, UNHCR vyzýva štáty, aby urýchlili procesy presídľovania a odchodov," povedal šéf UNHCR Filippo Grandi.

Dodal, že by to bol ,,hmatateľný prejav solidarity a zdieľania zodpovednosti", ktorý v konečnom dôsledku povedie k okamžitým riešeniam: zmení život utečencom, ktorí sa po zemetrasení stali ešte zraniteľnejšími.

OSN vydala túto výzvu v čase, keď do Madridu dorazilo 89 sýrskych utečencov z Turecka.

Šéf Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) António Vitorino sa poďakoval Španielsku za tento krok a vyjadril nádej, že jeho príklad budú nasledovať aj ďalšie štáty.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.