Preskočiť na obsah
  |  

Holandský kráľ príde na budúci týždeň na Slovensko, navštívi aj Tatry

Slovensko navštívi 7. – 9. marca holandský kráľ Viliam-Alexander s manželkou Máximou. Návšteva sa uskutoční pri príležitosti 30. výročia samostatnosti SR a medzi jej hlavné témy bude patriť sloboda tlače, podpora Ukrajiny aj hospodárska spolupráca, uviedla pre TASR holandská veľvyslankyňa na Slovensku Gabriella Sancisiová.

Obe krajiny podľa nej kladú dôraz na prechod na obehové hospodárstvo, boj proti klimatickej zmene i na ochranu biodiverzity.

Ako pripomenula, úzko spolupracujú aj pri ochrane novinárov. V oboch štátoch totiž v uplynulých rokoch zavraždili investigatívnych novinárov – na Slovensku pred piatimi rokmi Jána Kuciaka a v Holandsku predvlani Petra de Vriesa. Podľa veľvyslankyne pôjde o jednu z dôležitých tém návštevy holandského kráľa na Slovensku. Poukázala napríklad na nedávno spustený projekt Bezpečná.Žurnalistika.sk, na ktorom sa podieľa veľvyslanectvo aj holandský systém na ochranu novinárov PersVeilig.

S deviatimi miliardami eur investovanými na Slovensku je Holandsko jedným z najväčších tunajších investorov, pričom holandské firmy tu zamestnávajú viac než 4-tisíc ľudí. Mnohé však zápasia s nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl, upozornila Sancisiová.

Kráľ Viliam-Alexander navštívi v stredu na Bratislavskom hrade slovensko-holandské obchodné fórum Future Is Now (Budúcnosť je teraz). V holandskej delegácii budú najmä zástupcovia firiem prinášajúcich inovácie v oblasti obehového hospodárstva, spracovania odpadu, recyklačných postupov v stavebníctve, sanácie pôdy či zdravotníctva. Osobitne sa budú venovať obnove Ukrajiny.

Prvé dva dni strávi holandský kráľ v Bratislave, v záverečný deň návštevy pôjde aj s delegáciou do oblasti Vysokých Tatier. „Slovensko je tak bohatá a rozmanitá krajina na prírodné krásy, kultúru aj históriu, že by bola škoda, keby kráľovský pár neokúsil Slovensko aj mimo Bratislavského kraja," povedala veľvyslankyňa.

Pripomenula, že rieka Belá je jednou z posledných divokých riek v Európe. „Údolia rieky ukazujú, ako dôsledná ochrana prírody prospieva biodiverzite, zveri, klíme a životnému prostrediu vôbec," vysvetlila.

Kráľ navštívi aj popradské centrum podpory pre ukrajinských utečencov, ktoré prevádzkuje Spišská katolícka charita. Porozpráva sa s utečencami i personálom. Veľvyslankyňa vyslovila Slovensku obdiv za to, že sa ako spoločnosť po vypuknutí konfliktu na Ukrajine zomklo a pomohlo utečencom z Ukrajiny.

Kráľovský pár sa pôjde pozrieť aj na základnú školu v Liptovskom Mikuláši, kde podľa veľvyslankyne vedú k demokracii už deti od útleho veku a učia ich, ako rozpoznať dezinformácie.

(tasr)

  |  

Čínsky premiér vyzval na „pokojné opätovné zjednotenie" s Taiwanom

Čínsky premiér Li Kche-čchiang sa v nedeľu dôrazne vyslovil proti nezávislosti Taiwanu a vyzval na „mierové opätovné zjednotenie" so samosprávnou demokratickou ostrovnou republikou. Informovala o tom agentúra DPA, od ktorej TASR správu prevzala.

„Keďže my Číňania na oboch stranách Taiwanského prielivu sme jedna pokrvná rodina, mali by sme rozvíjať ekonomické a kultúrne výmeny a spoluprácu... a zlepšovať systémy a politiky, ktoré prispievajú k blahobytu našich taiwanských krajanov," povedal Li na otvorení tohtoročného zasadnutia čínskeho parlamentu.

„Mali by sme podporovať mierový rozvoj vzťahov a napredovať v procese mierového znovuzjednotenia Číny," vyhlásil čínsky premiér pred takmer 3-tisíc delegátmi Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov. V prejave tiež žiadal uplatňovanie takzvanej zásady jednej Číny.

Taiwan, ktorý nikdy nebol súčasťou Čínskej ľudovej republiky, má vlastnú vládu od roku 1949, Peking však ostrovnú krajinu s približne 23 miliónmi obyvateľov považuje za súčasť územia jedinej Číny, pripomína DPA.

Po invázii Ruska na Ukrajinu rastú obavy, že by Peking mohol použiť vojenskú silu na presadenie svojho dlhodobého územného nároku na Taiwan. Čína v čase rastúceho napätia v regióne v uplynulých mesiacoch uskutočnila v jeho okolí sériu cvičení námorných a vzdušných síl.

(tasr)

  |  

Prvýkrát si pripomenieme na Slovensku Deň obetí pandémie COVID-19

V pondelok (6. 3.) si na Slovensku po prvý raz pripomenieme Deň obetí pandémie COVID-19. Ide o jeden z dvoch nových pamätných dní, ktoré priniesla vlaňajšia novela zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Okrem Dňa obetí pandémie COVID-19 sa 22. september stal Dňom boja proti nenávistným prejavom na deťoch.

"Pandémia COVID-19 zásadne ovplyvnila životy ľudí nielen na Slovensku, ale na celom svete. Najväčšiu traumu spôsobila rodinám, ktorým vzala ich blízkych," uviedli predkladatelia k návrhu novely zákona o štátnych sviatkoch. Pripomenuli, že pozostalí obetí, ktorí sa spojili v občianskom združení Skutočné obete, rovnako presadzovali myšlienku, aby sa Deň obetí pandémie COVID-19 ukotvil v zákone 6. marca ako pamätný deň na pripomenutie si pamiatky svojich blízkych.

"Mali by sme si pandémiu pri príležitosti pamätného dňa každoročne pripomínať práve preto, aby sme dokázali všetky jej negatívne dosahy správne pomenovať, interpretovať a poučiť sa. Tragické pandemické obdobie by malo zostať v kolektívnej pamäti národa," zdôraznila spoluzakladateľka občianskeho združenia Skutočné obete Lenka Straková.

Dátum 6. marec bol zvolený preto, lebo 6. marca 2020 sa na Slovensku potvrdil prvý prípad nákazy koronavírusom SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. Infikovaný bol 52-ročný muž z Kostolišťa pri Malackách.

O mesiac neskôr, 6. apríla 2020, minister zdravotníctva Marek Krajčí informoval, že Slovensko má potvrdené prvé dve úmrtia na ochorenie COVID-19. Odvtedy pripravil COVID-19 na Slovensku o život viac ako 21.000 ľudí, ďalšie tisíce pacientov zomreli pre obmedzenú bielu medicínu. Generálna prokuratúra SR v januári tohto roku oznámila, že preverí, či v súvislosti s manažmentom pandémie COVID-19 nedošlo na Slovensku ku konaniu alebo k opomenutiu konania, za ktoré by mal niekto niesť trestnú zodpovednosť.

Prvým človekom s vírusom SARS-CoV-2 na svete bol 55-ročný muž z čínskej provincie Chu-pej, ktorý sa nakazil už 17. novembra 2019. Práve z metropoly tejto provincie Wu-chan sa smrteľný koronavírus postupne rozšíril do celého sveta a spôsobil pandémiu. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) si na celom svete vyžiadal už takmer 7 miliónov obetí.

(tasr)

  |  

Proti kontroverznej súdnej reforme v Izraeli protestovalo vyše 160-tisíc ľudí

Desaťtisíce ľudí vyšli v sobotu v Izraeli do ulíc, aby protestovali proti kontroverznej reforme súdnictva. Demonštrácie sa konali deviaty víkend po sebe, informovala TASR na základe správy agentúry DPA.

V Tel Avive sa na veľkom zhromaždení podľa izraelských médií zúčastnilo približne 160.000 ľudí. Protesty prebiehali aj v iných mestách ako Haifa a Netanja.

Polícia v sobotu zdôraznila, že nepripustí, aby demonštranti znova zablokovali hlavnú cestu z Tel Avivu do Jeruzalema. V stredu došlo pri takomto proteste v Tel Avive k prudkým potýčkam s viacerými zranenými demonštrantami. Tí sa sťažovali na neprimerané násilie zo strany polície.

Izraelská vláda napriek pretrvávajúcim protestom pokračuje v zmenách v súdnictve. Pravicovo-náboženská koalícia premiéra Benjamina Netanjahua chce parlamentu umožniť zrušiť rozhodnutia najvyššieho súdu jednoduchou väčšinou hlasov. Okrem toho by politici mali dostať vplyv na vymenovávanie sudcov.

Kritici vnímajú takéto zámery ako ohrozenie demokratickej deľby moci. Obávajú sa tiež, že legislatívne zmeny by mohli Netanjahuovi pomôcť v súdnom procese, v ktorom je obvinený z korupcie.

Vláda naopak tvrdí, že najvyšší súd v súčasnosti uplatňuje prílišný politický vplyv.

(tasr)

  |  

Macrona chceli v africkej Kinshase vítať ruskými vlajkami

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v sobotu podporil iniciatívy, ktoré sa zrodili v Afrike s cieľom pokúsiť sa vyriešiť vojenský konflikt na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR).

Macron, ktorý končí návštevu strednej Afriky, súčasne informoval, že prezidenti Angoly, KDR a Rwandy - Joao Lourenco, Félix Tshisekedi a Paul Kagame - jasne podporili prímerie, ktoré má začať platiť na budúci utorok.

Termín začiatku prímeria je zakotvený v regionálnom mierovom pláne, ktorého harmonogram schválili na summite Africkej únie v polovici februára.

Macron zdôraznil, že rešpektovať tento bod mierového plánu sa zaviazali aj zástupcovia povstaleckého hnutia M23, ktoré od konca roka 2021 obsadilo rozsiahle územia provincie Severné Kivu vo východnej časti KDR.

Vláda KDR má podozrenie, že militantnému hnutiu M23 poskytuje podporu susedná Rwanda, ktorá však tieto tvrdenia odmieta. Podobný názor však majú i USA a viaceré západné krajiny.

Denník Libération napísal, že kým prezident KDR Tshisekedi na tlačovej konferencii po sobotňajších rokovaniach s Macronom v Kinshase odsúdil "rwandskú agresiu... ako nespravodlivú a barbarskú", Macron sa vyjadril vágnejšie.

"Francúzsko neustále odsudzuje M23 a všetkých, ktorí ho podporujú. Som tu, aby som zabezpečil, že každý vrátane Rwandy prevezme svoju zodpovednosť," vyhlásil Macron.

Vlani v septembri sa Macron prostredníctvom kuloárnych rokovaní v rámci Valného zhromaždenia OSN v New Yorku pokúsil o misiu sprostredkovateľa medzi Tshisekedim a Kagamem.

Následne však M23 obnovilo svoje operácie a Macron bol obvinený zo zaujatosti v prospech Kagameho, s ktorého krajinou malo Francúzsko roky napäté vzťahy v súvislosti s genocídou Tutsiov z roku 1994.

Libération informoval, že v piatok, v predvečer Macronovej návštevy, sa v Kinshase zišlo niekoľko desiatok mladých ľudí s ruskými vlajkami v rukách, ktorí skandovali, že francúzsky prezident "nie je v Konžskej demokratickej republike vítaný".

Podobný protest mladých ľudí, opäť s ruskými vlajkami, sa konal v Kinshase aj v stredu. Mládež sa zišla i v sobotu ráno, aby sa vydala k miestu jednej zo schôdzok Macrona s vedením KDR. Polícia ich však rýchlo rozohnala a ich vodcov zatkla.

Denník Libération citoval jedného z organizátorov protestného zhromaždenia, ktorý vysvetlil, že ruské vlajky "znamenajú, že už nepotrebujeme Francúzsko, (lebo) chceme spolupracovať so spoľahlivými partnermi, ako sú Rusko alebo Čína".

K takýmto prejavom podpory dochádza v čase, keď Rusko čoraz viac súperí s Francúzskom v jeho historickej sfére vplyvu v Afrike.

(tasr)

  |  

Po 15 rokoch konečne zhoda. Čo znamená dohoda OSN o ochrane otvoreného mora?

Členské krajiny OSN sa v noci na nedeľu po rokoch rozhovorov dohodli na texte prvého medzinárodného dohovoru o ochrane otvoreného mora. To pokrýva takmer polovicu našej planéty, je však ohrozené klimatickou zmenou, znečistením, dopravou či nadmerným rybolovom. TASR informácie čerpala z agentúr AFP a DPA a stanice BBC.

"Loď dorazila na breh," oznámila predsedníčka konferencie Rena Leeová v ústredí svetovej organizácie v New Yorku, na čo delegáti reagovali dlhým potleskom.

Presné znenie dohovoru zatiaľ nezverejnili, aktivisti ho však privítali ako prelomový moment pre ochranu biodiverzity. Dohodu oficiálne prijmú členovia OSN v neskoršom termíne po tom, ako ju skontrolujú právnici a preložia do šiestich oficiálnych jazykov organizácie.

Konsenzus sa podarilo dosiahnuť po vyše 15 rokoch diskusií. Posledné štyri roky už prebiehali oficiálne rozhovory a aktuálne zasadnutie, tretie za necelý rok, sa úspešne skončilo po dvoch týždňoch intenzívnych rokovaní – uzavretých 38-hodinovým stretnutím vyjednávačov vyše 100 štátov.

Nový dohovor je súčasťou snáh zaradiť 30 percent celosvetovej plochy morí a zeme do chránených oblastí do roku 2030. V prípade morí budú v týchto oblastiach obmedzené rybolov, trasy námornej dopravy i výskumná a ťažobná činnosť.

Posledná medzinárodná dohoda o ochrane oceánov, Dohovor OSN o morskom práve, bola podpísaná pred 40 rokmi (1982). Oblasť nazývaná otvorené more, známa aj ako medzinárodné vody, sa podľa nej začína na hranici výlučných ekonomických zón jednotlivých krajín. Otvorené more nepatrí žiadnej krajine a všetky v ňom majú právo na rybolov, lodnú dopravu a výskum, píše BBC.

Chránených je dosiaľ len 1,2 percenta týchto vôd. Hoci tvoria vyše 60 percent oceánov a takmer polovicu povrchu Zeme, dlho im bola venovaná oveľa menšia pozornosť než napríklad pobrežným vodám.

Oceánske ekosystémy pritom vytvárajú polovicu kyslíka, ktorý dýchajú ľudia, a obmedzujú globálne otepľovanie tým, že absorbujú veľkú časť oxidu uhličitého vypúšťaného ľudskou činnosťou, približuje AFP.

(tasr)