Táto metodika vlastne mapuje skalných voličov prípadných kandidátov pre prvé kolo. A do veľkej miery favorizuje súčasnú prezidentku. Je to prvé meno, na ktoré si každý človek spomenie pri téme prezidentských volieb. A ak len 18 percent toto meno potvrdí ako svoju preferenciu a 82 percent je inde, znamená to, že základňa pre podporu prezidentky je diétna.
Dokonca je veľmi diétna. Prezidentka Čaputová má dnes tri výhody. Nemá rivalov, ktorí by sa profilovali ako vyzývatelia (nemá ich vedľa seba v liberálnom tábore a nemá ich ani proti sebe v národnom tábore...ak nerátame Harabina). Má veľmi širokú, v istom zmysle až kampaňovú podporu médií. Za tri roky nenarazila na jedinú konfrontačnú či kritickú otázku novinárov. A nemá proti sebe silnú politickú opozíciu.
V tomto kontexte je verejná podpora Čaputovej slamená.
Napokon, korešponduje to s výsledkami prezidentkých volieb 2019. A potom aj s jej politikou, ktorá napĺňa skôr atlantické (americké) záujmy ako tie domáce, slovenské…
Zuzana Čaputová bola zvolená za prezidentku s historicky najdrahšou kampaňou a zároveň s historicky najslabšou podporou voličov. V druhom kole ju volilo niečo vyše milióna ľudí. Bolo to výrazne menej, ako mali jej predchodcovia Schuster, Gašparovič či Kiska. Na porovnanie, referendum 2023 o možnosti predčasných volieb podporilo 1,2 milióna voličov. Samozrejme, Zuzane Čaputovej stačil milión hlasov na víťazstvo a zvolenie, no na silný verejný mandát nie.
Zuzana Čaputová nastupovala do úradu ako slabá prezidentka. A slabá aj ostala.
Jej rozhodnosť aj jej rétorika sa zužovali na proatlantickú (proamerickú) bezpečnostnú agendu. Bleskovo podpísala vojenskú dohodu so Spojenými štátmi. Tlačila na odchod premiéra Matoviča, ktorý sa opovážil na vrchole pandémie objednať ruskú vakcínu (v malom objeme). Požadovala povinné sezónne očkovanie. Dnes presadzuje vstup Ukrajiny do NATO, jej intenzívne vyzbrojovanie a sporné energetické sankcie.
Popritom vstupuje do kampaní LGBTI aktivistov. Čím spoločnosť skôr provokuje, ako spája…
Jednoducho: Čaputová v týchto sporných témach nezastupuje záujmy slovenskej spoločnosti – a dokonca ani záujmy Európy. Zaradila sa k zradikalizovaným „jastrabom“ (najskôr pandemickým, dnes vojnovým). Bola v tom taká aktívna, dôrazná a vzorná, že sa jej meno začalo opakovane spomínať pri otázke nového generálneho tajomníka NATO.
Pri otázke, koho by chceli Slováci v úrade prezidenta, sú jej výsledky o niečo menej presvedčivé.
Málo presvedčivá je aj jej domáca, slovenská stopa, ktorá po nej ostane v národných dejinách.
Účinkovanie prezidentky asi najlepšie vystihuje jej výrok z novembra 2021: „Mám pocit, že žijem v krajine, ktorej nerozumiem“.
To sedí. Prezidentka patrí k tým, ktorí „krajine“ nerozumejú. Často jej nevedia prísť ani na meno.
A veľmi dobre rozumejú iným krajinám…
