Pri odpovedi na otázku priestorovej spravodlivosti sa do veľkej miery môžeme inšpirovať z Teórie spravodlivosti amerického politického filozofa Johna Rawlsa (1922–2001). Rawls zásadne ovplyvnil spôsob uvažovania o spravodlivosti v poslednej štvrtine 20. storočia. Pokúsil sa formulovať takú koncepciu spravodlivosti, na ktorej sa zhodnú všetci rozumní ľudia. Takto dospel k dvom „princípom spravodlivosti“. Podľa prvého z nich „každý má mať rovnaké právo na najširší systém rovnakých základných slobôd pre všetkých, ktorý je zlučiteľný s rovnakým systémom pre ostatných“.
Keď to prenesieme na problematiku územia, znamená to, že všetci musia mať rovnaké právo na základné miestne slobody. Neexistuje dôvod, aby toto právo na základné slobody bolo nerovné v závislosti od územia a súčasne platí, že tieto slobody musia byť „čo najrozsiahlejšie“, pokiaľ to neznevýhodní ostatné územia. Dôsledkom prvého princípu sociálnej spravodlivosti je v priestorovej spravodlivosti princíp subsidiarity, podľa ktorého vyššia spoločenská úroveň môže prevziať do svojej zodpovednosti len tie úlohy, ktoré nemožno lepšie zabezpečovať na nižšej spoločenskej úrovni.
Samozrejme to, že územia budú využívať „systém slobôd“ spôsobí rozdiely medzi územiami, podobne ako je to medzi jednotlivcami. Ak však hovoríme o rozdieloch, nehovoríme o nerovnostiach. Využívanie slobôd zo strany územia totiž síce môže tvoriť hodnoty, ktoré mu určite poskytujú komparatívnu výhodu, ale ktoré tiež môžu slúžiť spoločnému dobru iných území. Napríklad, keď nejaké konkrétne územie uskutočňuje hospodársku, sociálnu alebo kultúrnu inováciu, môže to byť prínosné aj pre iné územia, ktoré z toho pravdepodobne budú mať prospech. Existujú viaceré veľavravné príklady tohto tvrdenia.
Napríklad, úspech kultúrneho projektu Puy-du-Fou, ktorý, hoci sa nachádza ďaleko od turistami obľúbeného pobrežia Vendée, prispel k povesti celého regiónu Vendée. A to môže povbudiť iné územia, aby si predstavili iné inovácie prispôsobené ich vlastným špecifikám. Úspech projektu krajiny Futuroscope, projektu vedeného regiónom Vienne, podnietil mnohé regióny premýšľať o inováciách. Úspech Espelette – vlastne akési znovuzrodenie vymierajúcej dediny – viedol mnohé veľké dediny k myšlienke, že ani ony sa nemôžu poddať osudu a musia byť podnikavé.
