Traumy ľudí z koronaopatrení: Raz toto obdobie pominie a my budeme môcť opäť žiť

Kým niektorí boli zvyknutí na prácu doma, mnoho ľudí, medzi nimi mladých, zostalo nasilu uväznených vo vlastných obydliach. Tí, čo počas prvej vlny museli prejsť na dištančné vzdelávanie, pociťovali často samotu. Ak práve rodičia nepracovali z domu, mnohí z nich zostávali denne zatvorení v bytoch a domoch, nútení učiť sa cez počítač.

„Uzavretosť doma a stereotypný život môžu človeka ochudobňovať a zužovať obzor jeho myslenia. Do popredia sa môže dostávať osamelosť, nostalgia za starými časmi či ponorková choroba z ľudí, s ktorými sme neustále zavretí,” vyjadril sa jeden z opýtaných, 19-ročný študent Martin.

„Celé dni som sama doma a mám dostatok času plniť si povinnosti, oddychovať, premýšľať. Avšak pod rúškom izolovanosti sa prejavuje aj smútok z tejto samoty. Chýbajú mi priatelia, škola, úsmevy, neverbálne prejavy, objatia,” povedala na margo dopadov opatrení z prvej vlny maturantka Petra.

Kontakt medzi ľuďmi sa zo dňa na deň obmedzil na sociálne siete, sporadicky telefonáty alebo listy. No väčšina zostala úplne ochudobnená. Mladí ľudia začali trpieť väčšími depresiami a nie všetci sa k dištančnému vzdelávaniu postavili zodpovedne.