Sexuálna výchova a náboženská sloboda

Verejná debata o sexuálnej a vzťahovej výchove sa v zásade nezmenila od dôb, keď som bol chlapec v deväťdesiatych rokoch. Základný argument je, aby deti neučila ulica, kamaráti, ale škola. Veď deti informácie potrebujú. Samozrejme, už slovo informácie je nedostačujúce, deti nepotrebujú roztrúsené informácie, potrebujú vzdelanie a o to by v škole malo ísť.

Malo by ísť o vyvážený komplexný prístup založený na vedeckých poznatkoch, a to nielen o tom, ako telo funguje. Na to je biológia, tu má ísť evidentne o čosi viac. O výchovu, teda o formáciu, o vštepovanie hodnôt a cností. A práve toto je kľúčové.

V plnosti som si to uvedomil pred pár dňami v Ženeve pri počúvaní správy spravodajkyne OSN pre slobodu vierovyznania a presvedčenie pani Nazila Ghanea. V jednej časti sa sústredila na dnes často opomínaný aspekt náboženskej slobody. Pripomenula, že článok 18 odsek 4 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach garantuje rodičom slobodu „zabezpečiť náboženskú a mravnú výchovu svojich detí v súlade s ich vlastným presvedčením“.

Čo to znamená pre našu vlastnú diskusiu o náboženskej slobode?

Nie, neznamená to rezignáciu zo snahy poskytovať našim deťom to najlepšie vzdelanie aj v tejto oblasti.

Nie, nemáme sa prestať zaujímať aké učebnice sa dostávajú do našich škôl alebo kto tam chodí prednášať.

Ale v prvom rade máme chápať a žiadať o rešpektovanie práva rodičov na mravnú výchovu vlastných detí podľa ich presvedčenia.

Toto je kľúčové a u nás akoby to vôbec nezaznievalo. Ak rodičia nebudú súhlasiť s obsahom vzdelávania napr. pri sexuálnej výchove z dôvodu svojho presvedčenia, majú právo odmietnuť účasť svojich detí na takomto vzdelávaní. Už dnes je to garantované medzinárodnými ľudskoprávnymi dokumentmi, ktoré Slovenská republika ratifikovala a sú súčasťou nášho právneho poriadku. Ako hovorí článok 7 odsek 5 našej ústavy: „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Dnes sa teda potrebujeme dohodnúť ako presne sa toto právo rodičov bude realizovať v praxi. Spoločnosť je rozdelená a bolo by dobré sa vyhnúť spoločenskému napätiu, keďže, ako sa zdá, zhoda ani na obsahu sexuálnej výchovy nenastane. Je hlavne na zástupcoch verejnej moci, aby ponúkli spôsob, ako sa bude aj v takomto prípade realizovať právo rodiča rozhodovať o mravnej výchove vlastných detí, v krajnom prípade aj vo forme nenavštevovania danej časti vyučovania. To všetko potrebuje transparentné a flexibilné pravidlá. Je to výzva tak pre štát, ako aj pre rodičov, ktorí sa budú musieť ešte viac zaujímať o to, čo v škole učia ich deti.