Nekončiaci hokejový epos. Jaromír Jágr oslavuje 49 rokov

Hokej ho baví aj pred päťdesiatkou. Druhý najproduktívnejší hokejista všetkých čias, stále „bruslí“ v druholigovom Kladne. Hráč, ktorý mal aj v NHL kľúče od tréningovej haly, aby si večer mohol pridať individuálny tréning, je už roky hrajúcou hokejovou legendou. Ťažil a stále ťaží z nesporného hokejového talentu, keď neustále hrozí prekvapivou strelou a nečakanou prihrávkou. K talentu vyšperkoval tvrdou prácou a neuveriteľnou tréningovou disciplínou.

V šatni často potreboval dve miesta, aby mal po ruke všetky svoje hokejky, záťažové vesty či členkové závažia. Jeho 188 centimetrov a 110 kíl v kombinácii s obrovskou silou nôh a stabilitou na korčuliach robili takmer nemožným zobrať mu puk. „Neexistuje hráč, ktorý by si telom vedel lepšie prikryť puk,“ konštatoval o Jágrovej hre Fín Ville Nieminen.

Obrancovia ho vždy ostro sledovali, no aj tak si dokázal nájsť cestu do nebezpečných pozícií. „Jágr dokáže na chrbte ťahať troch protihráčov a aj tak si to namieri na bránku a dá gól,“ konštatoval pre proHockey v roku 2006 kanadský hokejový žurnalista Alan Adams.

Korčule mu málokedy boli dostatočne nabrúsené a na hokejke musel niekedy zmeniť reklamné nápisy. Muž, ktorý hokeju podriadil úplne všetko, s ním stále nekončí. Jágr nedávno pre nhl.com uviedol: „Neviem, ako dlho budem ešte hrať. Hra je pre mňa stále ťažšia, ale stále sa chcem zlepšovať. Stále cítim motiváciu, takže táto sezóne nebude moja posledná. Hokej ma stále baví.“ K tomu všetkému má v sebe istú ľudovosť, pre Čechov (a trochu aj pre nás) je to Jarda, nejde z neho žiadne povýšenectvo, vždy ochotne prijal pozvánku do reprezentácie, čím napríklad zahanboval aj mladších, aj menej úspešných hráčov, ktorí si nenašli čas.

Rok 1990: katapult medzi hviezdy

Rozhodujúcim rokom kariéry mladého Jaromíra Jágra bol rok 1990. Po páde komunizmu sa do NHL vybrali celé mužstvá hráčov z východnej Európy. Najviac sa to týkalo hokejových krajín, teda Sovietského zväzu a vtedajšieho Československa. Z českých hráčov sa nezmazateľne do hokejových dejín zapísali najmä Jágr a Dominik Hašek.

Pre Jágra začal hokejový rok 1990 na juniorských MS do 20 rokov vo Fínsku. 18 kanadských bodov ho zaradilo na druhú priečku v produktivite a právom sa dostal aj do All Stars zostavy turnaja. 

O pár mesiacov neskôr tréneri Wohl a Neveselý povolali Jágra aj na MS do seniorského národného tímu, spolu s Robertom Reichelom a Bobbym Holíkom vytvoril tínedžerský štvrtý útok. Mladíci však nehrali ustráchane. Reichel bol štvrtým najproduktívnejším hráčom turnaja a dostal sa aj do All Stars zostavy. Notesy agentov však boli plné poznámok aj o dobre stavanom pravom krídle s vynikajúcim krytím puku a prekvapivou prihrávkou.

Jágr mal za sebou dve sezóny v seniorskom Kladne v najvyššej československej súťaži a už to mu stačilo, aby bol najproduktívnejším hráčom tímu. Neprekvapilo, že ako osemnásťročného ho draftoval Pittsburg Penguins v prvom kole celkovo z piateho miesta. Kluby pred ním vybrali Owena Nolana, Petra Nedvěda či Keitha Primeaua. V Pittsburghu sa mohli len poďakovať.

Dva Stanley Cupy a prvé Art Ross trofeje

Prvý zápas v NHL odohral Jágr v októbri 1990 proti Washingtonu a skóroval hneď v druhom zápase v New Jersay. Do konca sezóny zaznamenal 27 gólov a 30 asistencií. Bol piatym najlepším v tíme. Pittsburgh mal v tom čase v zostave Mario Lemieuxa, Paula Coffeyho, Recchiho, Cullena, Stevensa. Mužstvo smerovalo až do finále Stanley Cupu, kde porazili Minnesotu North Stars 4:2. 

Jágr bol v play-off najproduktívnejším nováčikom ligy a hneď svoj prvý rok v súťaži premenil na zisk Stanley Cupu, pričom v tíme vôbec nebol len do počtu. Náramne zapadol k najväčším ofenzívnym hviezdam NHL a ťažil z ich skúseností. Sľubný štart v NHL, čo poviete?

V ďalšej sezóne partia ťahaná Lemieuxom, Stevensom či Francisom obhájila Stanley Cup. Jágr si vylepšil osobné štatistiky a aj v druhej sezóne získal druhý prsteň pre víťazov ligy. Paradoxne to bol Stanley Cup aj posledný. Verný Jágrov fanúšik možno dodá, že zatiaľ. 

V sezóne 1992/93 sa prvýkrát stal najproduktívnejším hráčom Penguins a zároveň sa dostal do prvej desiatky produktivity. Kvôli štrajku v skrátenej sezóne 1994/95 sa na jedenásť zápasov vrátil aj do svojho Kladna, stihol aj talianske Bolzano a na jeden zápas nemecký Schalker Heie 87. V jedinom zápase zaznamenal jedenásť kanadských bodov.

V skrátenej sezóne v NHL potreboval len 48 zápasov na 32 gólov a 70 bodov celkovo, čo pre 23-ročného Jágra znamenalo zisk Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča NHL.

Tá mu o rok ušla, keďže bol za spoluhráčom Mariom Lemieuxom druhý. So 149 bodmi a 62 gólmi však stanovil nové maximum v produktivite Európanov. O desať bodov prekonal rekord Slováka Petra Šťastného z roku 1982. Cez sto bodov sa Jágr dostal ešte päťkrát, ale táto sezóna ostala jeho najproduktívnejšou. Viac bodov v jednej sezóne v histórii NHL nazbierali už len Gretzky, Lemieux, Yzerman, Esposito a Nichols. Aj to predznamenalo, že Jágrovi čoskoro patrili takmer všetky rekordy v produktivite medzi európskymi hráčmi. Druhú a tretiu Art Ross Trophy pre najlepšie bodujúceho hráča pridal v sezónach 1997/98 a 1998/99, keď sa mu to podarilo aj bez štartov Maria Lemieuxa za Pittsburgh. 

Prvá výmena

Aj bez Lemieuxa, ale zato už s početnou českou légiou, hrali Penguins o čelo ligy. Jágr excelentne bodoval, pridal ďalšie dve Art Ross Trophy v rokoch 2000 a 2001, Pens vyhrávali aj série v play-off, no na Stanley Cup už nedosiahli. Finančné problémy v klube, ktorý balansoval až na hrane krachu, riešili aj výmenou svojho kapitána do Washingtonu. V roku 2001 tak po jedenástich sezónach zmenil dres v NHL. V hlavnom meste mal Jágr vytvoriť smrtiaci tandem so slovenským kanonierom Petrom Bondrom. Jágr síce bodoval solídne, ale Capitals sa nedarilo. V troch sezónach sa len raz dostali do play-off, kde skončili v prvej sérii.

Nasledovala ďalšia výmena, tentokrát do bohatého New York Rangers, tam zafungovala chémia najmä s Michaelom Nylanderom. Bola z toho pre Jardu aj 123-bodová sezóna, no Rangers sa ďalej ako do druhého kola v play-off nedostali. Vo výlukovej sezóne 2004/05 sa Jágr znova vrátil do Kladna a prvýkrát okúsil aj hokej v Rusku, keď si zahral za sibírsky Avangard Omsk. V tom čase sa už rozoberali Jágrove problémy s hazardom. Magazín Complex ho zaradil na deviate miesto najväčších gamblerov, ročne vraj dokázal hazardom utratiť vyše milióna dolárov. V Česku sa hovoria celé legendy, aké výhody mal v herniach, ako dokázal míňať, aké jedlo mu hotely servírovali.

Sibír, viera a šesťdesiatosmička

Do Omska sa vrátil v roku 2008. Po konci kontraktu u Rangers prekvapivo vymenil Manhattan za treskúcu ruskú zimu v Omsku. V KHL napokon strávil tri sezóny a v 155 zápasoch zaznamenal 145 bodov. Pre Avangard Omsk z toho Gagarinov pohár nebol a fanúšikovia si trhali vlasy, keď Jágr miesto naháňania Gretzkého rekordov v NHL, tri sezóny v najlepšom veku „obetoval“ ruskému dobrodružstvu.

Aj v Rusku si Jágr obliekal svoju šesťdesiatosmičku. Číslo nosil ako pripomienku okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. V Omsku vysvetľoval, že to nie je namierené proti Rusom, ale proti komunistom, ktorí okradli jeho rodičov, hospodáriacich pri Kladne a pozatvárali príbuzných.

Počas pôsobenia v Rusku Jágr častejšie hovoril aj o svojej viere. Pokrsteným pravoslávnym kresťanom bol od roku 2001, keď ho pokrstil pražský pravoslávny patriarcha. No až pôsobenie v Rusku, kde mu vierovyznanie pomohlo zblížiť sa a pochopiť sa s miestnymi, začal o ňom nahlas hovoriť. 

Jágra už odmlada fascinovali duchovné záležitosti. V mladosti ho fascinovalo UFO, vtedy obľúbená téma. Otec spomína, ako počas Olympiády v Nagane zbieral sošky Budhu. Príklon k viere prišiel po búrlivom období v osobnom živote, keď sa po boku Jágra vystriedalo viacero žien. Sám o ceste k pravosláviu povedal: „Boli časy, keď som čítal náboženskú literatúru, snažil som sa o viere dozvedieť viac. Neprišiel som na nič iné než na poznatok, že viera je prísne osobná záležitosť každého z nás. Mal som necelých tridsať rokov a pochopil som, že pravoslávna viera mi je svojou miernou odlišnosťou od katolíckej oveľa bližšia.“ Odvtedy často aj na sociálnych sieťach vidieť pri Jágrovi pravoslávne ikony a ďalšie symboly východnej cirkvi.

Návrat k úhlavnému rivalovi

Pre návrat do NHL v roku 2011 si Jágr vybral tím hlavného pennsylvánskeho rivala Pittsburghu – Philadelphiu Flyers. S Letcami vyradil v play-off Pittsburgh a pobral sa zase ďalej.

Lockoutovú sezónu 2012/13 začal znova v Kladne, po otvorení NHL pokračoval v Dallase Stars, ktorý ho vymenil do Boston. Tam ambicoźny Bruins zbrojili pred play-off. Jágrovi sa u Medveďov bodovo veľmi nedarilo, ale Boston išiel až do finále. Jágrov tím s kapitánom Chárom, ale podľahol Chicagu Black Hawks, kde sa z titulu tešili slováci Marián Hossa a Michal Handzuš.

Ďalšie dve sezóny strávil v New Jersey, kde si play-off nezahral, ale kvôli nemu museli v klube meniť striktné pravidlá, keď generálny manažér nerád videl v zostave čísla vyššie ako 35. Legenda je ale legenda a Jágra si bez šesťdesiat osmičky ťažko predstaviť.

V NHL ešte stihol angažmány na Floride a Calgary. U Panthers vo veku 44 rokov vyhral klubové kanadské bodovanie, keď získal 66 bodov v 79 zápasoch. Pôsobenie v Calgary už naplno poznamenali problémy s trieslami. Odohral len 22 zápasov, v ktorých získal sedem bodov.

Nateraz posledný zápas v NHL odohral v decembri 2017. Medzitým sa kultovými stali „Traveling Jagrs“, teda Jardovi fanúšikovia vo všetkých klubových i národnom drese s dlhými čiernymi parochňami na hlave. Jágrov účes u recesistov už dávnejšie získal označenie vpredu biznis, vzadu party.

Zlaté Nagano i Triple-gold club

Jágrove tímy patrili najmä v prvej časti k pravidelným účastníkom play-off NHL, a tak si na väčší reprezentačný úspech musel počkať do roku 1998, kedy Česi s Haškom v bráne vyhrali turnaj tisícročia na Olympiáde v Nagane. Keď v roku 2005 pridal na MS v Rakúsku aj titul majstra sveta, stal sa členom elitného Triple gold klubu, v ktorom sú len hráči, ktorí vyhrali Stanley Cup, olympijské hry a majstrovstvá sveta. To sa dodnes podarilo len 28 hokejistom a len dvom Čechom. Popri Jágrovi je v tomto klube aj obranca Jiří Šlégr. Druhý titul majstra sveta pridal Jágr o päť rokov neskôr v Nemecku.

Kladýnko, posledný návrat?

Za milované Kladno sľúbil Jágr hrať do päťdesiatky. Najprv v druhej lige kvôli vlečúcim sa zraneniam nastupoval sporadicky, keďže chcel byť fit na rozhodujúce zápasy v bojoch o postup. Ten sa vydaril v roku 2019 a Jágrove štarty v českej extralige hneď spôsobili ošiaľ. Doslova sám vypredával štadióny u súperov. V najväčšej českej aréne v Prahe stanovil dokonca nový divácky rekord vyše 17-tisíc divákov, a to v obyčajnom ligovom zápase. Jágr napriek problémom nastúpil za Kladno v extralige 38-krát a zapísal si 29 bodov.

Kladno však znova vypadlo a nepomohli ani návrhy uzamknúť najvyššiu českú súťaž. Kladno tak znova bojuje o návrat do najvyššej súťaže. Pohybuje sa na čele súťaže a takmer štyridsaťdeväťročný majiteľ pridal ďalších 13 štartov a tri kanadské body. Jágr sa chcel šetriť na boje o postup, no maródka v tíme zmenila jeho plány.

Poklona od hokejových matuzalemov

Jágrova dlhovekosť dnes fascinuje aj borcov, ktorí sami majú za sebou riadnu porciu zápasov. „Keď zoberiem do úvahy, ako som sa ja cítil vo veku 38 rokov, keď som končil kariéru a viem, že on hrá ešte o 10 alebo o 12 rokov starší, tak je to ťažko predstaviteľné. Ale na druhej strane viem, ako tvrdo pracuje v posilňovni aj na ľade a akú má životosprávu,“ povedal nedávno pre NHL.com pri spomienke na tridsiate výročie Jágrovho prvého hetriku v NHL jeho bývalý spoluhráč z Pittsburghu Phil Bourque.

„Keď som ešte hral a videl som bývalých hokejistov, tak som si hovoril: Ako mohli tak upadnúť a stratiť kondíciu? Rok po skončení som sa pozrel do zrkadla a docvaklo mi to: Aha! Ale Jágr je hračka prírody. Veľký silný chlap, ktorý má stále rýchle ruky a všetky potrebné zručnosti. A úžasne sa udržiava vo forme,“ doplnil ho legendárny obranca 80. a 90. rokov Paul Coffey.

Jaromír Jágr v 1733 zápasoch NHL zaznamenal 766 gólov a 1155 nahrávok, celkovo dosiahol 1921 bodov. Viac má na konte len Wayne Gretzky. O ňom sme nedávno uverejnili samostatný text. Zo stále aktívnych hráčov je najvyššie Joe Thornton, ktorý na neho stráca priepastných 400 bodov a v prvej desiatke je Jágr ako jediný Európan. Jágr vyhral dvakrát Stanley Cup, má olympijské zlato z Nagana z roku 1998 a dva tituly majstra sveta z rokov 2005 a 2010. Člen Triple gold klubu a siene slávy NHL päťkrát získal Art Ross Trophy a má aj ďalších päť individuálnych ocenení NHL. To najkrajšie ocenenie, koľko divákov potešil a koľko mladíkov doviedol k hokeju, asi nemožno vyčísliť.

Všetko najlepšie a nech Ťa hokej ďalej baví, legenda!