Romantiku strieda realita

Beták upozornil aj na to, že sa v lokalite veľmi často stretol s užívaním marihuany a tvrdých drog. V priestoroch zátoky je potrebné byť opatrný. Častokrát môžete na zemi nájsť aj použité injekčné striekačky. „Je to hlavne na mestskej polícii, aby tento priestor kontrolovala a eliminovala takéto veci,” doplnil.

Podľa obyvateľa Trenčína Norberta Brázdu nie je realistické očakávať, že aktivisti, ktorí sa podieľali na vzniku Zátoky pokoja, budú neustále zabezpečovať jeho bežnú údržbu, zber odpadkov a podobne. „To by mala byť úloha mesta. Žiaľ, mesto pri rekonštrukcii atletického oválu úplne odignorovalo jeho bezprostredné okolie, napríklad prístup do areálu, priestor zátoky, dokonca ani trávnik vo vnútri atletického oválu neupravili. Navyše, počas rekonštrukcie na niekoľko mesiacov zablokovali prístup do zátoky a nižšia návštevnosť, a teda aj dohľad verejnosti, sa prejavila aj týmto spôsobom,” hovorí Brázda.

Kompetentní argumentujú

„Zátoke pokoja sa venujeme, dá sa povedať, na každodennej báze. Hliadka tam chodí každý deň, často aj v noci,” uviedol Peter Sedláček, náčelník mestskej polície v Trenčíne, podľa ktorého budú bezdomovci vždy niekomu prekážať. „Z jedného miesta ich vytlačíme, lebo sa ľudia sťažujú, oni sa presunú na iné miesto a tam zase niekomu vadia a znova sa ľudia sťažujú. Stále dookola.” Podľa Sedláčka však mestská polícia robí všetko pre to, aby Zátoku pokoja mohli využívať ľudia na oddych a aby sa rodiny s deťmi na tomto mieste cítili dobre.

Erika Ságová, hovorkyňa mesta Trenčín doplnila, že atletický ovál zrekonštruovali, pretože bol roky zarastený. Podľa jej slov priestor doplnili aj o ďalšie možnosti pre obyvateľov na športovanie. Ohradila sa tiež voči tvrdeniam, že počas rekonštrukčných prác zamedzili prístup do zátoky. „Aktuálne sa snažíme o dohodu, respektíve povolenie od Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorému zeleň na spomínanom území patrí, aby sme ju mohli presvetliť. Keď na to povolenie získame, urobíme to vo výrubovom období, ktoré začína v októbri,” dodala Ságová.

Je to o nás všetkých

Ruku na srdce, koľkí z nás sú ľahostajní voči odhodenému odpadu mimo zbernej nádoby, do ktorej by mal prirodzene patriť? Odvrátime zrak, zašomreme si pod nosom niečo o tom, v akom svete to žijeme a odkráčame ďalej s presvedčením, že to nie je predsa naša starosť. Prírodu však nemôžeme považovať za územie, ktoré sa nachádza iba tam, kde nepôsobí človek. Snažme sa ju zachovať aj v mestách či na dedinách. Možno iba tak vytvoríme kultúrnu krajinu, ktorá má šancu prežiť.