Preskočiť na obsah
  |  

Remišová: Eurofondy smerujeme do projektov s dlhodobým dosahom na život ľudí

Na spoločné cezhraničné projekty Českej republiky a Slovenska pôjde prostredníctvom programu Interreg Slovensko – Česko v novom programovacom období 107 miliónov eur. Majú zvýšiť kvalitu života v česko-slovenskom pohraničí. V Trenčíne o tom informovali dočasne poverená ministerka investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) a český minister pre miestny rozvoj Ivan Bartoš.

Podľa Remišovej budú prvé výzvy programu Interreg Slovensko – Česko vypísané už v apríli. V spolupráci s českými partnermi vyhlásia šesť výziev za 60 miliónov eur. "Eurofondy budeme smerovať do projektov, ktoré budú mať reálny a dlhodobý dosah na životy ľudí tak, aby sa zvýšila kvalita života ľudí v pohraničí," zdôraznila Remišová.

Až 26 miliónov eur zo 107-miliónového balíka pôjde podľa nej do oblasti životného prostredia a na zmierňovanie dosahov klimatickej zmeny. Financovať sa z nich má výstavba protipovodňových bariér, odstraňovanie dôsledkov povodní a erózie.

"Na ochranu prírody a krajiny budú určené dve výzvy za 15 miliónov eur, 30 miliónov eur pôjde na ochranu nášho spoločného kultúrneho dedičstva, na ochranu pamiatok, rozvoj cestovného ruchu. Desať miliónov eur pôjde na spoluprácu miestnych samospráv," doplnila dočasne poverená ministerka.

Podľa Bartoša nadväzuje nové programovacie obdobie programu Interreg na úspešnú spoluprácu Slovenska a Česka v minulých rokoch. Vyzdvihol program zlepšujúci uplatnenie žiakov v technických odboroch alebo projekt na zlepšenie ekologickej stability prihraničných oblastí Horňácka a Kopaníc.

"Programy Interreg sa skutočne osvedčili ako obľúbené nástroje podpory rozvoja prihraničných území. V novom období podporíme projekty v Juhomoravskom, Zlínskom a Moravskosliezskom kraji v Českej republike a v Trenčianskom, Trnavskom a Žilinskom kraji na Slovensku," doplnil Bartoš.

(tasr)

  |  

Najvyšší správny súd: Sudca Michal Sobolovský je disciplinárne vinný, má prísť o funkciu sudcu

Sudca Okresného súdu (OS) Bratislava V Michal Sobolovský má prísť o funkciu sudcu. Dôvodom je, že nevyhotovil viacero písomných rozhodnutí, hoci predtým vyhlásil rozsudok. Neodovzdaním spisov mal prispieť i k prieťahom v konaniach. V pondelok o tom rozhodol disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR. Verdikt zatiaľ nie je právoplatný, Sobolovský avizoval podanie odvolania.

Predsedníčka disciplinárneho senátu Viola Takáčová zdôraznila, že Sobolovský mal dlhý čas na dokázanie, že nenapísanie rozhodnutí bolo len excesom. Neodovzdal tiež viacero spisov v prípadoch, kde už nebol zákonným sudcom. "Súdne spisy museli byť rekonštruované a vznikli tým ďalšie prieťahy," podotkla Takáčová. Z časti stíhaných skutkov bol Michal Sobolovský, ktorý má v súčasnosti dočasne pozastavený výkon funkcie, oslobodený. Súd rozhodol jednohlasne.

Žiadny zo stíhaných skutkov nie je podľa Sobolovského závažným disciplinárnym previnením nezlučiteľným s vykonávaním funkcie sudcu. Zároveň upriamoval pozornosť na neprimeranú dĺžku konania. Priznal, že došlo z jeho strany k nevyhotoveniu niektorých rozhodnutí v zákonnej lehote. Zdôvodňoval to zdravotnými problémami. Hovoril o šikane voči jeho osobe.

"Spor sa začal v období zmeniek Mariana K., v čase, keď disciplinárne obvinený nerozhodol o zmenke tak, ako si to predstavovalo vedenie súdu," zdôraznila na minulotýždňovom pojednávaní obhajkyňa Michala Sobolovského Gabriela Sobolovská.

NSS SR spojil štyri disciplinárne návrhy do spoločného konania v záujme hospodárnosti. Okrem predsedníčky OS Bratislava V podala disciplinárny návrh aj sudcovská rada pri OS Bratislava V.

(tasr)

  |  

Šeliga a Žitňanská končia v strane Za ľudí. Moja predstava o udržaní Kiskovej strany sa ukázala ako naivná, hovorí poslanec

Poslanci Národnej rady SR Juraj Šeliga a Jana Žitňanská končia v strane Za ľudí. Oznámili to na sociálnej sieti. K politickej budúcnosti sa zatiaľ bližšie nevyjadrili.

"Strana sa však časom dostala na ďalšiu križovatku a rozhodla sa ísť cestou, na ktorej sa už nemôžem podieľať. Moja predstava udržať ju ako stranu, ktorú sme spoluzakladali s Andrejom Kiskom, sa ukázala ako naivná," napísal Šeliga.

Konštatoval, že spoločne s ním odchádza viacero radových členov strany. Avizoval tiež, že rozhodnutie o tom, či bude pokračovať v politike, oznámi po Veľkej noci.

Žitňanská ukončila svoje členstvo v strane koncom minulého týždňa. "Svoju politickú budúcnosť nevidím v zbližovaní sa s OĽANO a nechcem stáť v ceste kolegom, ktorí to tak cítia. A či ešte nejaká politická budúcnosť bude, bude otázkou okrem iného aj ďalších rozhovorov, najmä s mojimi najbližšími," uviedla.

"Ďakujeme Jane Žitňanskej a Jurajovi Šeligovi za spoluprácu a za pozitívne veci, ktoré sa spoločne so stranou Za ľudí podarilo presadiť. Strana bude naďalej pokračovať v plnení svojich záväzkov voličom a prinášať riešenia, aby bolo Slovensko úspešnou, prosperujúcou a spravodlivou krajinou," uviedla strana v reakcii. Tvrdí, že v súvislosti so Šeligovým odchodom neeviduje žiadne odchody radových členov.

Šeliga aj Žitňanská pôsobili v predsedníctve strany.

(ste, tasr)

  |  

Filipíny oznámili umiestnenie vojenských základní, ktoré môžu využívať USA

Filipíny v pondelok oznámili umiestnenie štyroch vojenských základní, ktoré môžu využívať americkí vojaci. Ich počet sa postupne zvýši na deväť. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Jedna z základní sa nachádza v blízkosti sporného Juhočínskeho mora a druhá v severofilipínskej provincii Cagayan asi 400 kilometrov od Taiwanu. Všetky štyri sú považované za vhodné a vzájomne prínosné, uviedlo vo vyhlásení oddelenie komunikácie úradu filipínskeho prezidenta.

USA po uzavretí Dohody o zintenzívnení obrannej spolupráce (EDCA) v roku 2014 získali prístup k piatim základniam na Filipínach. Vo februári tohto roka bol ich počet rozšírený na deväť, ale presné umiestnenie nebolo zverejnené. Filipínska vláda musela záležitosť prerokovať s miestnymi úradmi.

Zvýšenie počtu amerických základní na Filipínach má posilniť vzájomné spojenectvo oboch krajín ako reakciu voči narastajúcej asertivite Číny voči Taiwanu aj výstavbe základní Pekingu v Juhočínskom mori.

(tasr)

  |  

Orbán podporil Trumpa pred utorňajšou obžalobou

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v pondelok vyjadril na Twitteri podporu americkému exprezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorého by mali v utorok obžalovať. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

"Bojujte ďalej, pán prezident! Sme s Vami," napísal maďarský premiér, ktorý 2. marca pre švajčiarsky týždenník Die Weltwoche vyhlásil, že ak by bol v Spojených štátoch prezidentom Trump, vojna na Ukrajine by vôbec nevypukla; a ak by ho Američania v roku 2020 znovuzvolili za prezidenta, tak by za niekoľko týždňov zrejme dosiahol mier.

Trump vlani tri týždne pred maďarskými parlamentnými voľbami vyjadril Orbánovi "plnú a totálnu" podporu.

Veľká porota obvinila Trumpa v súvislosti s úplatkom, ktorý vyplatil pornoherečke Stormy Danielsovej, aby pred voľbami v roku 2016 mlčala o pomere s ním. Trump sa tak stal vôbec prvým exprezidentom USA, ktorý čelí obvineniu z trestného činu. Podrobnosti obvinenia zatiaľ zverejnené neboli.

Trumpa majú oficiálne obžalovať zrejme v utorok, informovala jeho právnička Susan Nechelesová. Oboznámi sa vtedy s konkrétnymi obvineniami. Sudca zároveň rozhodne o tom, či má byť vzatý do väzby alebo prepustený na kauciu.

(tasr)

  |  

Poľsko poslalo Ukrajine prvé zo sľúbených stíhačiek MiG-29

Poľsko v pondelok oznámilo, že už doručilo na Ukrajinu niektoré zo sľúbených stíhačiek MiG-29. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a PAP.

"Zopár MiG-29 sme už poslali. Ukrajine sú pri obrane našej kolektívnej bezpečnosti skutočne nápomocné," uviedol pre rozhlasovú stanicu RMF FM vedúci kancelárie poľského prezidenta pre medzinárodnú politiku Marcin Przydacz.

Dodal, že počas nadchádzajúcej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Poľsku sa bude rokovať aj o ďalších spôsoboch pomoci pre Ukrajinu. Przydacz v pondelok oznámil, že Zelenskyj do Varšavy pricestuje v stredu (5. marca).

Vedúci kancelárie poľského prezidenta neuviedol, koľko stíhačiek Poľsko Ukrajine už dodalo. Poľský prezident Andrzej Duda však 17. marca povedal, že v priebehu niekoľkých dní odovzdá Poľsko Ukrajine štyri stíhačky MiG-29, píše PAP. "Na ostatných vykonávajú údržbu, pripravujú ich a budú odovzdávané postupne," povedal Duda.

Zaslanie stíhačiek na Ukrajinu oznámilo aj Slovensko, pripomína AFP. Ministerstva obrany (MO) SR v marci oznámilo, že už Ukrajine odovzdalo prvé štyri sľúbené stíhačky Mig-29 a ostatné jej pošle v nadchádzajúcich týždňoch.

Darovanie 13 stíhačiek MiG-29 a časti systému protivzdušnej obrany Kub je predmetom medzivládnej dohody medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorú v 17. marca schválila slovenská vláda.

Ukrajina Západ opakovane žiada o bojové lietadlá. Podľa AFP má záujem predovšetkým o americké stíhačky F-16s. Na jej výzvy o dodanie stíhačiek však zatiaľ podľa denníka The Guardian reagovali len Poľsko a Slovensko.

(tasr)