Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zlacňovanie benzínov a nafty sa nateraz zastavilo, predpokladá analytik

Trend zlacňovania palív na slovenských čerpacích staniciach z ostatných týždňov sa zastaví. Na základe vývoja svetových cien ropy si to myslí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Ceny by sa mohli podľa neho vrátiť na februárové úrovne. Podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša maloobchodné ceny môžu mať nejaký priestor na pokles. Či a v akom rozsahu ho využijú, je však podľa neho otázne.

Zmeny v cenách pohonných látok na slovenských pumpách neočakáva ani analytička 365.bank Jana Glasová. „Ceny ropy na svetovom komoditnom trhu v predchádzajúcich týždňoch klesali, minulý týždeň zamierili smerom nahor. Čo sa týka cien pohonných látok na našich čerpacích staniciach, tak tie počas posledných týždňov klesali. Vzhľadom na aktuálny vývoj na ropnom trhu očakávame, že v nasledujúcom týždni by sa ceny pohonných látok príliš meniť nemali,“ povedala pre agentúru SITA Glasová.

Ceny pohonných hmôt pokračovali v poklese aj v dvanástom kalendárnom týždni. Ako však uviedol pre agentúru SITA hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš, pokles sa spomaľuje. Ceny najpoužívanejšieho 95-oktánového benzínu poklesli tretí týždeň za sebou. Tentokrát to bolo o 0,3 centa za liter na priemernú úroveň 1,508 eura za liter. V rovnakom rozsahu klesla aj cena nafty na 1,524 eura za liter. „Nafta bola na našich čerpačkách naposledy na podobnej úrovni niekoľko dní po začiatku ruskej invázie,“ podotkol Gábriš. Ceny benzínu 98 sa nemenili a zostali na priemernej úrovni 1,698 eura za liter.

Ropa sa v minulom týždni masívne odrazila z najnižších úrovní od decembra 2021 a benchmark Brent atakoval 80-dolárovú métu s vyše sedempercentným ziskom pri vyše deväťpercentnom raste amerického benchmarku WTI, ktorý sa posunul nad 75 dolárov. Obchodníci hodili podľa Pánisa za seba nervozitu okolo ostatných problémov bankového sektora. „Medzi trhovými hráčmi prevažuje názor, že aj vďaka krokom tvorcov politík s cieľom stabilizovať situáciu a pripravenosti pomôcť v prípade ďalších výziev, ktorým by mohol bankový priemysel čeliť, by nemala hroziť systémová finančná kríza,“ doplnil Pánis. K odrazu cien čierneho zlata prispelo podľa neho aj obmedzenie dodávok ropy z Kurdistanu na svetové trhy či signály zlepšovania sa aktivity, a to najmä v čínskej ekonomike.

V úvode veľkonočného týždňa ropa pritom skokovito rástla a severomorská zmes Brent sa miestami obchodovala nad 85 dolármi s WTI nad 80-dolárovou úrovňou. „Išlo o reakciu na prekvapujúci víkendový krok kartelu OPEC+ v podobe zníženia ťažby ropy od mája do konca roka o takmer 1,2 milióna barelov (po tom, ako Kremeľ už predtým oznámil zníženie ťažby o 0,5 milióna barelov) do konca roka,“ podotkol Pánis.

Saudská Arábia toto opatrenie označuje ako preventívne s cieľom stabilizovať trhy po ostatných bankových otrasoch a obavách o silu dopytu. „Šumy na trhoch však pripúšťajú, že išlo o pomstu Rijádu voči Spojeným štátom, kde sa vzájomné vzťahy ochladili, a kde Biely dom odmieta nakupovať ropu do strategických ropných zásob, ktoré v priebehu celého minulého roka populisticky masívne rozpúšťal a sú najnižšie od 80. rokov minulého storočia,“ konštatoval Pánis.

(sita)

Minúta  |  

KDH vyzýva vládu, aby neodsúvala svoje problémy na svoju nástupkyňu

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) vyzýva vládu, aby neodsúvala problémy na svoju nástupkyňu a zodpovedne si plnila svoje povinnosti voči samosprávam. Vedenie hnutia to uviedlo na tlačovej konferencii v pondelok po celoslovenskom stretnutí primátorov a starostov KDH v Poprade s tým, že "hoci vláda sľubuje pomoc obciam a mestám cez rôzne schémy, nejde o nárokovateľné peniaze a ich dostupnosť je pre nich neistá".

"Vláda totiž kompenzuje zo štátneho rozpočtu výpadky v príjmoch samospráv, ktoré sa tento rok odhadujú na 588 miliónov eur, v zmysle zákona sumou 326 miliónov eur. Po predchádzajúcich troch mesačných platbách majú financie za zvyšných deväť mesiacov dostať samosprávy v apríli jednou transakciou vo výške 244 miliónov eur," vysvetľuje ekonomický expert KDH Jozef Hajko.

Tieto platby vyplývajú z novely zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, ktorú schválil parlament minulý týždeň v skrátenom legislatívnom konaní. "Nejde o nejaké peniaze navyše, sú to peniaze, s ktorými už obce a župy dávno počítali a ktoré pokryjú celoročný výpadok príjmov z dôvodu vládnej politiky iba na 55 percent. Predčasné vyplatenie peňazí síce môže samosprávam pomôcť, no načasovanie pripomína predvolebný ťah vládnych strán. Samosprávam bude aj po tejto platbe chýbať 45 percent výpadku príjmov," konkretizuje Hajko.

V obci Ruskov v okrese Košice-okolie napríklad v dôsledku nekoordinovaných cien energií stúpla faktúra za plyn z 15-tisíc eur na 102-tisíc eur. Starosta Martin Smrčo upozornil, že napríklad v sociálnych bytoch stúpli zálohové platby za plyn z 80 eur na 350 eur. "Druhý problém sú lekári, ktorí tiež deklarujú, že nebudú vedieť uhradiť tieto zvýšené výdavky, len plyn im stúpol zo 100 na 400 eur," zdôraznil.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý šéf lekárskych odborov Marián Kollár zakladá stranu

Bývalý šéf lekárskych odborov Marián Kollár si zakladá vlastnú stranu. Informoval o tom portál aktuality.sk. Ako sa Kollár vyjadril pre Aktuality, nie je tu nikto relevantný, kto by zmenil pomery k lepšiemu v záujme občana. Kollár už začal so zberom podpisov pod petíciu na založenie strany Spájame občanov Slovenska – SOSK.

Na založenie strany bude potrebovať minimálne 10-tisíc podpisov od občanov starších ako 15 rokov.

(sita)

Minúta  |  

Matovič sa má podľa rozhodnutia súdu v parlamente ospravedlniť Blahovi

Poslanec OĽaNO Igor Matovič sa má na najbližšej schôdzi Národnej rady SR ospravedlniť Ľubošovi Blahovi (Smer-SD) za výroky zo septembra 2020 o „mydlení barana“. O rozhodnutí Krajského súdu v Trnave informoval Blaha na sociálnej sieti s tým, že je právoplatné. Súd tiež priznal Blahovi náhradu trov konania v stopercentnej výške.

Blaha zažaloval Matoviča za výrok z 24. septembra 2020, keď v pozícii predsedu vlády na pôde parlamentu počas Hodiny otázok hovoril o informácii, ktorú dostal e-mailom a podľa ktorej Blaha ešte ako študent preskočil plot záhrady a „mydlil barana“. Reagoval tak na vystúpenie Blahu, ktorý hovoril o Matovičovej manželke ako o „bielej kobyle“.

V spore poslanca Ľuboša Blahu a Igora Matoviča o ochranu osobnosti a poskytnutie primeraného zadosťučinenia pôvodne rozhodol Okresný súd v Trnave v máji 2021, rozsudok však až doteraz nebol právoplatný.

(sita)

Minúta  |  

Strana Hlas-SD spúšťa národnú petíciu za zmenu, ktorá nesie názov Dostaňme Slovensko na správnu cestu

Strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) spúšťa národnú petíciu za zmenu, ktorá nesie názov Dostaňme Slovensko na správnu cestu. Má tri body. Na tlačovej besede to povedal predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini.

Podpísať ju môže ktokoľvek, bez ohľadu na to, koho bude voliť. Pellegrini je toho názoru, že petícia by mohla poslúžiť ako podklad pre akúkoľvek budúcu vládnu koalíciu. Vláda, ktorá vzíde z volieb by, podľa bodov petície, mala zastaviť drastické zdražovanie cien energií tým, že kontrolu nad strategickými energetickými spoločnosťami vráti štátu a nastaví silnú ruku štátu aj pri trhu s potravinami. Mala by tiež chrániť dôchodcov, rodiny i slabých pred zdražovaním tak, že im zaručí skutočný trinásty dôchodok i mimoriadnu pomoc. Tretí bod sa týka zníženia platov politikov v prípade, ak sa do roka od nástupu vlády nepodarí zastaviť prepad životnej úrovne na Slovensku.

Predseda Hlasu dodal, že k dispozícii je i webstránka www.petiaciazazmenu.sk. Petíciu možno podporiť online a Pellegrini avizoval, že po veľkonočných sviatkoch sa reprezentanti strany vydajú aj do ulíc s podpisovými hárkami, aby ľuďom umožnili podporiť ju aj fyzicky. Zároveň doplnil, že keď ľudia danú petíciu podporia, bude i súčasťou programu strany a ich podmienkou pre vstup strany Hlas-SD do akejkoľvek vládnej koalície.

(sita)

Minúta  |  

Remišová: Eurofondy smerujeme do projektov s dlhodobým dosahom na život ľudí

Na spoločné cezhraničné projekty Českej republiky a Slovenska pôjde prostredníctvom programu Interreg Slovensko – Česko v novom programovacom období 107 miliónov eur. Majú zvýšiť kvalitu života v česko-slovenskom pohraničí. V Trenčíne o tom informovali dočasne poverená ministerka investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) a český minister pre miestny rozvoj Ivan Bartoš.

Podľa Remišovej budú prvé výzvy programu Interreg Slovensko – Česko vypísané už v apríli. V spolupráci s českými partnermi vyhlásia šesť výziev za 60 miliónov eur. "Eurofondy budeme smerovať do projektov, ktoré budú mať reálny a dlhodobý dosah na životy ľudí tak, aby sa zvýšila kvalita života ľudí v pohraničí," zdôraznila Remišová.

Až 26 miliónov eur zo 107-miliónového balíka pôjde podľa nej do oblasti životného prostredia a na zmierňovanie dosahov klimatickej zmeny. Financovať sa z nich má výstavba protipovodňových bariér, odstraňovanie dôsledkov povodní a erózie.

"Na ochranu prírody a krajiny budú určené dve výzvy za 15 miliónov eur, 30 miliónov eur pôjde na ochranu nášho spoločného kultúrneho dedičstva, na ochranu pamiatok, rozvoj cestovného ruchu. Desať miliónov eur pôjde na spoluprácu miestnych samospráv," doplnila dočasne poverená ministerka.

Podľa Bartoša nadväzuje nové programovacie obdobie programu Interreg na úspešnú spoluprácu Slovenska a Česka v minulých rokoch. Vyzdvihol program zlepšujúci uplatnenie žiakov v technických odboroch alebo projekt na zlepšenie ekologickej stability prihraničných oblastí Horňácka a Kopaníc.

"Programy Interreg sa skutočne osvedčili ako obľúbené nástroje podpory rozvoja prihraničných území. V novom období podporíme projekty v Juhomoravskom, Zlínskom a Moravskosliezskom kraji v Českej republike a v Trenčianskom, Trnavskom a Žilinskom kraji na Slovensku," doplnil Bartoš.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.