Preskočiť na obsah
  |  

Energetická bezpečnosť je prioritou Česka i Slovenska, zhodli sa Heger a Fiala

Na zabezpečenie energetickej bezpečnosti Česka a Slovenska musia obe krajiny postupovať spoločne. Na spoločnom rokovaní slovenskej a českej vlády v Trenčíne sa na tom zhodli dočasne poverený premiér Eduard Heger a jeho český kolega Petr Fiala.

"To najdôležitejšie je jadrové palivo. Slovenská i Česká republika majú silne rozvinuté energetické zdroje práve na základe jadra. A je dôležité, aby sme spoločne s Českou republikou dokázali čo najrýchlejšie prejsť od ruského paliva na iné palivo," zdôraznil Heger.

Posilňovanie energetickej bezpečnosti a eliminovanie závislosti od ruských surovín je jednou z najdôležitejších spoločných tém aj podľa českého premiéra Fialu. Pripomenul, že obe krajiny zvládli končiacu sa zimu.

"Podarilo sa nám ušetriť významnú časť plynových rezerv a zároveň sme sa vymanili z dovoznej závislosti od dodávok ruského plynu. Do budúcnosti musíme počítať s komplexnejšími projektmi vrátane spoločných projektov so Slovenskou republikou, ktoré by ešte viac posilnili energetickú bezpečnosť a zabezpečili spoľahlivé dodávky energie," doplnil Fiala.

(tasr)

  |  

Len za minulý mesiac zachránili deväť miliónov

TRENČÍN – V marci 2023 uskutočnili príslušníci Hasičského a záchranného zboru v Trenčianskom kraji (HaZZ) celkom 239 výjazdov.

Najviac z nich absolvovali k požiarom (80), nasledovalo 76 zásahov technického charakteru, 61 výjazdov k dopravným nehodám a 11 ekologických zásahov.

„Okrem toho hasiči v priebehu uplynulého mesiaca vykonali 7 požiarno-previerkových cvičení a 4 výjazdy k udalostiam, pri ktorých napokon zasahovať nemuseli,“ uviedol Marián Petrík z Krajského riaditeľstva HaZZ v Trenčíne.

Za minulý mesiac vyčíslili priame škody na 294 000 eur. „Uchránené hodnoty v dôsledku zásahovej činnosti príslušníkov Hasičského a záchranného zboru v Trenčianskom kraji predstavovali v sledovanom období hodnotu viac ako 8 730 000 eur,“ uzavrel Petrík.

  |  

USA: V Montane sa vykoľajilo 25 vlakových vagónov, obete nehlásia

Približne 25 vagónov sa vykoľajilo na severozápade amerického štátu Montana. Vlak údajne neniesol žiaden nebezpečný náklad. Nehoda si nevyžiadala žiadne obete či zranených. V pondelok o tom informovali tamojší predstavitelia. TASR správu prevzala z agentúry AP.

K nehode došlo ešte v nedeľu blízko mesta Paradise. Niektoré z vykoľajených vagónov skončili v rieke Clark Fork, ktorá tečie popri trati. Na miesto nehody boli vyslaní hasiči a prišli i zástupcovia železničnej spoločnosti Montana Rail Link, ktorá vlakové spojenie prevádzkovala.

Montana Rail Link vyhlásila, že vlak neprevážal žiadne nebezpečné či toxické materiály. Dodala, že príčina vykoľajenia bude predmetom vyšetrovania.

"Sme odhodlaní vyriešiť akékoľvek dôsledky tejto nehody. Na prvom mieste je bezpečnosť našich zamestnancov a verejnosti a porozumenie, prečo k vykoľajeniu došlo," uviedla železničná spoločnosť.

Agentúra AP pripomína, že regionálne vlády a členovia Kongresu USA vyzývajú železničné spoločnosti, aby zaviedli opatrenia na zabránenie ďalším vykoľajeniam. Urobili tak po nehodách vlakov v štátoch Ohio a Minnesota, ktoré prevážali toxický náklad a vyžiadali si evakuáciu obyvateľov zo zasiahnutých oblastí.

(tasr)

  |  

Zlacňovanie benzínov a nafty sa nateraz zastavilo, predpokladá analytik

Trend zlacňovania palív na slovenských čerpacích staniciach z ostatných týždňov sa zastaví. Na základe vývoja svetových cien ropy si to myslí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Ceny by sa mohli podľa neho vrátiť na februárové úrovne. Podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša maloobchodné ceny môžu mať nejaký priestor na pokles. Či a v akom rozsahu ho využijú, je však podľa neho otázne.

Zmeny v cenách pohonných látok na slovenských pumpách neočakáva ani analytička 365.bank Jana Glasová. „Ceny ropy na svetovom komoditnom trhu v predchádzajúcich týždňoch klesali, minulý týždeň zamierili smerom nahor. Čo sa týka cien pohonných látok na našich čerpacích staniciach, tak tie počas posledných týždňov klesali. Vzhľadom na aktuálny vývoj na ropnom trhu očakávame, že v nasledujúcom týždni by sa ceny pohonných látok príliš meniť nemali,“ povedala pre agentúru SITA Glasová.

Ceny pohonných hmôt pokračovali v poklese aj v dvanástom kalendárnom týždni. Ako však uviedol pre agentúru SITA hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš, pokles sa spomaľuje. Ceny najpoužívanejšieho 95-oktánového benzínu poklesli tretí týždeň za sebou. Tentokrát to bolo o 0,3 centa za liter na priemernú úroveň 1,508 eura za liter. V rovnakom rozsahu klesla aj cena nafty na 1,524 eura za liter. „Nafta bola na našich čerpačkách naposledy na podobnej úrovni niekoľko dní po začiatku ruskej invázie,“ podotkol Gábriš. Ceny benzínu 98 sa nemenili a zostali na priemernej úrovni 1,698 eura za liter.

Ropa sa v minulom týždni masívne odrazila z najnižších úrovní od decembra 2021 a benchmark Brent atakoval 80-dolárovú métu s vyše sedempercentným ziskom pri vyše deväťpercentnom raste amerického benchmarku WTI, ktorý sa posunul nad 75 dolárov. Obchodníci hodili podľa Pánisa za seba nervozitu okolo ostatných problémov bankového sektora. „Medzi trhovými hráčmi prevažuje názor, že aj vďaka krokom tvorcov politík s cieľom stabilizovať situáciu a pripravenosti pomôcť v prípade ďalších výziev, ktorým by mohol bankový priemysel čeliť, by nemala hroziť systémová finančná kríza,“ doplnil Pánis. K odrazu cien čierneho zlata prispelo podľa neho aj obmedzenie dodávok ropy z Kurdistanu na svetové trhy či signály zlepšovania sa aktivity, a to najmä v čínskej ekonomike.

V úvode veľkonočného týždňa ropa pritom skokovito rástla a severomorská zmes Brent sa miestami obchodovala nad 85 dolármi s WTI nad 80-dolárovou úrovňou. „Išlo o reakciu na prekvapujúci víkendový krok kartelu OPEC+ v podobe zníženia ťažby ropy od mája do konca roka o takmer 1,2 milióna barelov (po tom, ako Kremeľ už predtým oznámil zníženie ťažby o 0,5 milióna barelov) do konca roka,“ podotkol Pánis.

Saudská Arábia toto opatrenie označuje ako preventívne s cieľom stabilizovať trhy po ostatných bankových otrasoch a obavách o silu dopytu. „Šumy na trhoch však pripúšťajú, že išlo o pomstu Rijádu voči Spojeným štátom, kde sa vzájomné vzťahy ochladili, a kde Biely dom odmieta nakupovať ropu do strategických ropných zásob, ktoré v priebehu celého minulého roka populisticky masívne rozpúšťal a sú najnižšie od 80. rokov minulého storočia,“ konštatoval Pánis.

(sita)

  |  

KDH vyzýva vládu, aby neodsúvala svoje problémy na svoju nástupkyňu

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) vyzýva vládu, aby neodsúvala problémy na svoju nástupkyňu a zodpovedne si plnila svoje povinnosti voči samosprávam. Vedenie hnutia to uviedlo na tlačovej konferencii v pondelok po celoslovenskom stretnutí primátorov a starostov KDH v Poprade s tým, že "hoci vláda sľubuje pomoc obciam a mestám cez rôzne schémy, nejde o nárokovateľné peniaze a ich dostupnosť je pre nich neistá".

"Vláda totiž kompenzuje zo štátneho rozpočtu výpadky v príjmoch samospráv, ktoré sa tento rok odhadujú na 588 miliónov eur, v zmysle zákona sumou 326 miliónov eur. Po predchádzajúcich troch mesačných platbách majú financie za zvyšných deväť mesiacov dostať samosprávy v apríli jednou transakciou vo výške 244 miliónov eur," vysvetľuje ekonomický expert KDH Jozef Hajko.

Tieto platby vyplývajú z novely zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, ktorú schválil parlament minulý týždeň v skrátenom legislatívnom konaní. "Nejde o nejaké peniaze navyše, sú to peniaze, s ktorými už obce a župy dávno počítali a ktoré pokryjú celoročný výpadok príjmov z dôvodu vládnej politiky iba na 55 percent. Predčasné vyplatenie peňazí síce môže samosprávam pomôcť, no načasovanie pripomína predvolebný ťah vládnych strán. Samosprávam bude aj po tejto platbe chýbať 45 percent výpadku príjmov," konkretizuje Hajko.

V obci Ruskov v okrese Košice-okolie napríklad v dôsledku nekoordinovaných cien energií stúpla faktúra za plyn z 15-tisíc eur na 102-tisíc eur. Starosta Martin Smrčo upozornil, že napríklad v sociálnych bytoch stúpli zálohové platby za plyn z 80 eur na 350 eur. "Druhý problém sú lekári, ktorí tiež deklarujú, že nebudú vedieť uhradiť tieto zvýšené výdavky, len plyn im stúpol zo 100 na 400 eur," zdôraznil.

(tasr)

  |  

Bývalý šéf lekárskych odborov Marián Kollár zakladá stranu

Bývalý šéf lekárskych odborov Marián Kollár si zakladá vlastnú stranu. Informoval o tom portál aktuality.sk. Ako sa Kollár vyjadril pre Aktuality, nie je tu nikto relevantný, kto by zmenil pomery k lepšiemu v záujme občana. Kollár už začal so zberom podpisov pod petíciu na založenie strany Spájame občanov Slovenska – SOSK.

Na založenie strany bude potrebovať minimálne 10-tisíc podpisov od občanov starších ako 15 rokov.

(sita)