Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina oznámila, že na východe odrazila takmer 20 ruských útokov

Ukrajinskí vojaci odrazili za uplynulý deň približne 20 ruských útokov v oblasti mesta Bachmut na východe Ukrajiny, informovala vo štvrtok ukrajinská armáda. TASR správu prevzala zo stanice CNN.

,,Bachmut, Avdijivka a Marjinka sú naďalej dejiskami bojov," uviedol generálny štáb. Ruské sily sa stále ,,snažia prevziať plnú kontrolu nad mestom Bachmut", pričom ostreľovaním bolo zasiahnutých viac ako 15 lokalít.

Podľa generálneho štábu ukrajinské sily uskutočnili 17 útokov na ruské pozície a vojenské vybavenie.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko v aplikácii Telegram napísal, že v dôsledku ruského ostreľovania boli v Bachmute poškodené dva súkromné domy, tri výškové budovy a materská škola. Potvrdil, že o život prišli dvaja ľudia a ďalší dvaja utrpeli zranenia, píše denník The Guardian.

Terčom útoku v Doneckej oblasti sa podľa Kyrylenka stala aj obec Zvanivka, kde bola poškodená škola, kultúrny dom, obchod a viac ako 20 súkromných domov. The Guardian pripomína, že tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť.

(tasr)

Minúta  |  

Rijád a Teherán sa dohodli na opätovnom otvorení diplomatických misií

Saudská Arábia a Irán sa vo štvrtok dohodli na opätovnom otvorení diplomatických misií v metropolách a ďalších mestách druhej krajiny. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Súčasťou dohody je aj možné obnovenie leteckého spojenia a zjednodušenie vízového procesu.

Dohoda o normalizácii vzájomných vzťahov prinesie bezpečnosť, stabilitu a prosperitu na Blízky východ, uviedli v spoločnom vyhlásení šéfovia diplomacie oboch krajín, princ Fajsal bin Farhán a Hosejn Amír Abdollahján.

Saudská Arábia a Irán sú dlhoročnými regionálnymi rivalmi. Obnovenie ich prerušených vzťahov sprostredkovala Čína. Na štvrtkové stretnutie ministrov zahraničných vecí by mala nadviazať návšteva iránskeho prezidenta Ebráhíma Raísího v Rijáde. Ten prijal pozvanie od saudskoarabského kráľa Salmána, čo Teherán potvrdil v pondelok.

Vzťahy medzi Rijádom a Teheránom boli prerušené v roku 2016, keď iránski demonštranti zaútočili proti saudskoarabskej diplomatickej misii. Demonštrácie vyvolala poprava šiitského duchovného Nimra an-Nimra v Saudskej Arábii.

(tasr)

Minúta  |  

Taliansky expremiér Berlusconi má leukémiu, tvrdia zdroje

Bývalému štvornásobnému talianskemu premiérovi Silviovi Berlusconimu diagnostikovali leukémiu, uviedol vo štvrtok zdroj oboznámený s touto záležitosťou. Citovala ho tlačová agentúra Reuters.

Zdroj potvrdil správu talianskeho denníka Corriere della Sera, ktorý s odvolaním sa na ľudí z expremiérovho okolia uviedol, že stav Berlusconiho je „stabilný", no sťažuje ho zápal pľúc.

Berlusconiho (86) hospitalizovali v stredu na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) na oddelení srdcovocievnych chorôb v milánskej nemocnici San Raffaele po tom, čo ho začali trápiť problémy s dýchaním.

Talianske médiá informovali, že Berlusconiho v nemocnici navštívilo všetkých jeho päť detí, brat Paolo i partnerka Marta Fascinová. Jeho osobný lekár Alberto Zangrillo by mal vo štvrtok zverejniť tlačovú správu, napísala agentúra APA.

Miliardára a mediálneho magnáta, ktorý získal bohatstvo aj vďaka komerčnej televízii, v posledných rokoch opakovane postihovali zdravotné ťažkosti a len minulý týždeň ho prepustili z tej istej nemocnice.

Berlusconimu, ktorý je aj senátorom, po stredajšej hospitalizácii zaželali uzdravenie predstavitelia všetkých talianskych politických strán i premiérka Giorgia Meloniová. „Forza Silvio," napísala na Twitteri. „Silvio, Taliansko na teba čaká!" uviedol líder strany Liga a minister dopravy Matteo Salvini.

(tasr)

Minúta  |  

WHO varuje pred možnými globálnymi epidémiami v dôsledku zmeny klímy

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varovala, že horúčka dengue a ďalšie choroby prenášané komármi sa v dôsledku klimatickej zmeny šíria oveľa rýchlejšie a na ďalšie územia. TASR správu prevzala vo štvrtok z agentúry AFP.

Odborníci zo zdravotníckej agentúry OSN upozornili na narastajúci počet prípadov horúčky dengue a choroby chikungunya a varovali pred novými epidémiami vírusu zika. Všetky tri sú spôsobené arbovírusmi prenášanými komármi rodu Aedes aegypti, ktoré sa s globálnym otepľovaním rozširujú do ďalších oblastí.

„Klimatická zmena zohrala kľúčovú úlohu pri napomáhaní rozšírenia komárov, ktoré prenášajú choroby," uviedol Raman Velayudhan z WHO.

Horúčkou dengue je ohrozených dovedna 129 krajín vrátane 100 krajín, kde je táto choroba endemická. Velayudhan varoval, že počet prípadov ochorenia v posledných rokoch exponenciálne rastie – z približne pol milióna v roku 2000 na približne 5,2 milióna v roku 2019.

Počas pandémie ochorenia COVID-19 síce neboli prípady horúčky dengue riadne zaznamenané, no Velayudhan upozornil na to, že čísla sú naďalej vysoké.

V Severnej a Južnej Amerike zase podľa WHO prudko rastie počet prípadov choroby chikunguny, ktorá bola od objavenia v roku 1950 dosiaľ hlásená v 115 krajinách. Od začiatku roka bolo potvrdených približne 135-tisíc prípadov nákazy.

WHO zrejme najviac znepokojuje rozširujúce sa geografické rozšírenie oboch chorôb, ktoré sa z južných oblastí presúvajú aj na severnú pologuľu vrátane niekoľkých európskych krajín.

„Komáre a zmienené choroby so zmenou klímy pribúdajú... podľa nadmorskej výšky a zemepisnej šírky," povedala odborníčka WHO Diana Rojasová Alvarezová, ktorá situáciu označila za „alarmujúcu". Varovala, že ich vysoké rozšírenie v oblastiach Severnej a Južnej Ameriky by mohlo byť predzvesťou toho, ako by mohla vyzerať budúca letná sezóna na severnej pologuli.

(tasr)

Minúta  |  

Macron chce s Čínou vybudovať spoločnú cestu k mieru na Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok uviedol, že chce počas stretnutia s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom vybudovať s Pekingom „spoločnú cestu" k mieru na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Počas stretnutia s čínskym premiérom Li Čchiangom Macron uviedol, že chce hovoriť o Ukrajine a tiež o všetkých veľkých konfliktoch a zložitých situáciách vo svete. „Schopnosť zdieľať spoločné analýzy a budovať spoločnú cestu je zásadná," dodal.

Podľa Li Čchianga je pravdepodobné, že medzi Macronom a Si Ťin-pchingom nastane „širší konsenzus". Neuviedol však, či by bol Peking ochotný prihovoriť sa v Moskve za mier. Stretnutie prezidentov ale podľa Li Čchianga „vyšle pozitívne signály o spoločnom úsilí Číny, Francúzska a Európy pri udržiavaní svetového mieru a stability".

Macrona na návšteve Číny sprevádza predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ich spoločná cesta má preukázať jednotu Európy v konaní pri záležitostiach súvisiacich s Čínou.

Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin deklarovali "neobmedzené priateľstvo" medzi svojimi krajinami pred inváziou Ruska na Ukrajinu. Peking odmieta kritizovať Kremeľ, snaží sa pôsobiť neutrálne a vyzýva na prímerie a mierové rokovania.

Čínska vláda totiž vníma Rusko ako zdroj ropy a zemného plynu pre energetické potreby svojej ekonomiky. Považuje ho tiež za partnera voči prevahe Spojených štátov v zahraničných záležitostiach.

Macron v stredu uviedol, že chce „zapojiť Čínu do spoločnej zodpovednosti za mier" na Ukrajine. Zároveň vyjadril nádej, že Čína bude spolupracovať na iniciatívach, ktoré sú pre ukrajinský ľud prospešné.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf NATO: Čína opakuje propagandu Moskvy a pomáha ekonomike Ruska

Čína podporuje ekonomiku Ruska v čase, keď ho Západ trestá sankciami za útočnú vojnu na Ukrajine. Vyhlásil to v stredu generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Ministri zahraničných vecí členských štátov NATO v stredu v Bruseli rokovali s ázijsko-tichomorskými partnermi – Japonskom, Južnou Kóreou, Austráliou a Novým Zélandom – o zväčšujúcom sa probléme, aký predstavuje práve Čína.

"Čína odmieta odsúdiť agresiu Ruska. Opakuje ruskú propagandu. A podporuje ekonomiku Ruska," povedal Stoltenberg v rozhovoroch.

"V čase, keď Peking a Moskva idú proti medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách, je ešte dôležitejšie, aby sme ďalej držali spolu," dodal šéf NATO.

Na jednotný postoj vyzval v rovnakom čase, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestoval do Pekingu na rokovania s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Macron v čínskom hlavnom meste povedal, že kto pomáha "agresorovi" Rusku v jeho vojne na Ukrajine, bude vnímaný ako "spolupáchateľ". Vyhlásil tiež, že Peking môže zohrať "hlavnú rolu" pri hľadaní cesty k mieru na Ukrajine, a trval na tom, že Európa sa nesmie "od Číny odlúčiť".

Stoltenberg zopakoval v Bruseli západné varovania Číne, aby neposkytla zbrane ruským silám na Ukrajine, ktoré tam zápasia s ťažkosťami. Povedal, že NATO zatiaľ "nedokáže potvrdiť", že Peking nejaké zbrane Rusku naozaj dodáva.

"Čína vie, že by prišli kruté následky", keby dodávky zbraní posielala, varoval Stoltenberg.

Informoval, že pozval lídrov štyroch ázijsko-tichomorských partnerov na júlový samit NATO do Vilniusu, pretože Aliancia sa snaží posilniť vzťahy s týmto regiónom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.