Na očkovaní u vojvodinských Slovákov. Prečo je na tom Srbsko s koronou tak zázračne dobre?

Je to možno v rozpore so všetkými očakávaniami, meno krajiny očkovacieho zázraku v kontinentálnej Európe je Srbsko. Čoskoro bude 10 percent srbského obyvateľstva zaočkované dvoma dávkami a vďaka trom, skoro štyrom vakcínam zo všetkých svetových strán, sa masová imunizácia tak skoro ani nezastaví.

Veľký povyk vyvolal chorvátsky stĺpček s titulom „Európanka v Belehrade“. Chorvátska spisovateľka Ved­rana Ru­danová, občianka členskej krajiny EÚ, ktorá je tradične vnímaná ako nepriateľská voči Srbsku, opísala v svojom texte jej vakcinačnú cestu zo Záhrebu do Belehradu. Prihlásila sa na srbské očkovanie, dostavila sa na belehradské výstavisko a neverila vlastným očiam: „Toto čo je? V Srbsku majú švédske stoly plné vakcín!“ Po pichnutí sa išla poprechádzať po belehradskom korze a znova sa nestačila čudovať: „Čo to je? Otvorené kaviarne? Išla som do jednej. Pili sme kávu ako ľudia. Aký to pocit!“ Stĺpčekárka zakončila svoj chválospev sľubom, že po druhej dávke bude svojho vnuka objímať slovami: „Toto je babkina belehradská pusa.“

Okolo „Európanky v Belehrade“ sa strhla v Chorvátsku škaredá hádka. Chorvátsky prezident nadával Rudanovej do „pologramotného pisálka“, tá mu jedovato odvetila, že hlava štátu urobí najlepšie, ak „prechrápe aj zvyšok svojho mandátu, tak ako doteraz“. Prezidenta štátu, ktorý ako celá EÚ zúfalo čaká na mizerné malé dodávky západných vakcín, provokovali zrejme tieto vety v stĺpčeku: „...šťastie, šťastie, šťastie, šťastie. A potom ťa zachváti smútok. Vrátime sa do zamknutého mesta, do zamknutej krajiny, medzi ľudí, ktorí očakávali spásu od svojich politikov a od Európy a dostali...“