Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Litva chce, aby Ukrajina dostala pozvánku do NATO už na júlovom summite

Litva sa bude snažiť o to, aby Ukrajina už na najbližšom, júlovom summite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse dostala pozvánku na vstup do NATO. Uvádza sa to v rezolúcii, ktorú vo štvrtok jednomyseľne schválil litovský parlament informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

 ,,Veríme, že Ukrajina prispeje k našej bezpečnosti a posilní NATO," povedal predseda parlamentného Výboru pre zahraničné veci Žygimantas Pavilionis.

Najbližší dvojdňový summit NATO sa bude konať od 11. júla v litovskom hlavnom meste Vilnius. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal vlani na jeseň o zrýchlené prijatie svojej krajiny do Severoatlantickej aliancie.

V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu požiadali o vstup do NATO v máji 2022 spoločne aj Fínsko a Švédsko. Kým Fínsko sa v utorok oficiálne stalo 31. členskou krajinou Aliancie, vstup Švédska je stále v nedohľadne. Dosiaľ o ňom totiž nerozhodli Turecko ani Maďarsko - a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO. Ankara ratifikáciu odkladá, pričom tvrdí, že Švédsko nepostupuje dostatočne rázne voči kurdským aktivistom žijúcich na jeho území.

Podmienkou vstupu do NATO je, že ho musí odsúhlasiť všetkých 30 členských krajín. Vo všeobecnosti tiež platí, že krajina, ktorá sa chce stať členom NATO, nesmie byť zapojená do medzinárodných ozbrojených konfliktov a sporov o hranice, pripomína DPA.

Ukrajina sa už vyše roka bráni proti mohutnej ruskej vojenskej agresii.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelská armáda: Z Libanonu bolo na Izrael vypálených 34 rakiet

Celkovo 34 rakiet bolo vo štvrtok vypálených z južného Libanonu na oblasť Západnej a Hornej Galilei na severe Izraela. Systém protivzdušnej obrany Železná kupola zachytil 25 z nich, no najmenej päť zasiahlo izraelské územie. TASR o tom informuje na základe správy portálu Times of Israel, ktorý sa odvoláva na izraelskú armádu.

Dopady rakiet spôsobili ľahké zranenia dvom civilistom a bližšie nešpecifikované škody.

K zodpovednosti za útok sa bezprostredne nikto neprihlásil.

Po najnovších útokoch sa vo štvrtok večer zíde izraelský bezpečnostný kabinet, ktorý nerokoval už takmer dva mesiace.

Počet rakiet vypálených z Libanonu je podľa TOI najvyšší od vojny medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh, počas ktorej boli v júli a auguste 2006 na Izrael odpálené tisíce rakiet. V auguste 2021 Hizballáh vypálil na severný Izrael 19 rakiet.

Napätie v regióne vzrástlo po tom, ako v mešite al-Aksá v Jeruzaleme došlo v stredu počas razie k potýčkam medzi izraelskou políciou s Palestínčanmi. Palestínski militanti z pásma Gazy začali raketami útočiť na Izrael, na čo Izrael reagoval náletmi.

Hizballáh, úhlavný nepriateľ Izraela, má úzke vzťahy s islamistickým hnutím Hamas, ktoré vládne v pásme Gazy, a s militantnou skupinou Islamský džihád.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by výrazne vyhral Smer. Saska a Matovič sú ohrození, Heger hlboko pod 5 percent

Ak by sa voľby do Národnej rady konali na prelome marca a apríla, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 22,4 percenta hlasov. Nasleduje Hlas-SD so 14,2 percenta a Progresívne Slovensko s 12,8 percenta hlasov. Vyplýva to z volebného modelu agentúry NMS Market Research, o ktorom informoval denník Sme.

Hnutie Republika by skončilo štvrté so ziskom 9,9 percenta hlasov. Nasledujú KDH so 6,3 percenta a Sme rodina s 5,7 percenta hlasov.

Tesne nad hranicou a vo veľkom ohrození sú strany OĽaNO so ziskom 5,2 percenta a SaS s 5,1 percenta. Obidve delí len štatistická chyba od toho, aby skončili mimo parlament.

Hlboko pod hranicou na vstup do parlamentu by ostali Demokrati a Aliancia, ktorým by dali dôveru zhodne 3 percentá voličov.

Za nimi nasledujú SNS s 2,4 percenta hlasov, Za ľudí (dve percentá), ĽSNS a Národná koalícia zhodne s 1,9 percenta. Ďalej aj Maďarské fórum (1,3 percenta) a Modrí - Európske Slovensko (0,8 percenta).

Prieskum sa realizoval on-line zberom na vzorke 1 008 respondentov v termíne od 28. marca do 2. apríla.

https://standard.sk/339765/plan-s-hegerom-nevysiel-demokrati-uviazli-na-troch-percentach/

(tasr)

Minúta  |  

Environmentálni aktivisti zablokovali mosty a tunel v Hamburgu

Environmentálni aktivisti z organizácie Last Generation (Posledná generácia) zablokovali vo štvrtok tri hlavné dopravné ťahy v severonemeckom meste Hamburg. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na miestnu políciu.

Jedna z blokád sa začala krátko pred deviatou hodinou v diaľničnom tuneli pod riekou Labe, polícia však neposkytla bližšie informácie.

Podľa fotografa agentúry DPA vozovku smerom do Flensburgu a Kielu blokovalo nákladné auto. Polícia ju musela uzavrieť, aby ho odtiahla. Jeden z aktivistov sa pokúsil prilepiť k asfaltu, no policajti ho odviedli. Doprava smerom na Hannover nebola obmedzená.

Ďalší piati členovia Last Generation sa prilepili k ceste pred mostom cez Labe. Polícia aktivistom zabránila urobiť to isté pred ďalším mostom cez túto rieku, no bolo nutné dočasne uzavrieť jeden jazdný pruh.

,,Odkaz je jasný: Musíme zatiahnuť za záchrannú brzdu, pretože ak budeme takto pokračovať, zabije nás to... Bez radikálnej zmeny nebudeme len oplakávať zopár dovolenkových destinácií, ale budeme čeliť kolapsu našej ekonomiky, zásobovania potravinami a v konečnom dôsledku aj našej demokracie," uviedli aktivisti.

(tasr)

Minúta  |  

Čínske dodávky zbraní Rusku by ,,výrazne poškodili" vzťahy s Európskou úniou, tvrdí Von der Leyenová

Prípadné dodávky zbraní Rusku z Číny by "výrazne poškodili" vzťahy medzi Pekingom a Európskou úniou. Počas návštevy Pekingu to vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorú citovala agentúra AFP.

 ,,Počítame s tým, že Čína nebude Rusku poskytovať nijaké vojenské vybavenie, a to priamo ani nepriamo, pretože všetci vieme, že vyzbrojovanie agresora by bolo v rozpore s medzinárodným právom a výrazne by to poškodilo vzájomné vzťahy," povedala von der Leyenová na tlačovej konferencii po stretnutiach s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a premiérom Li Čchiangom.

Jej slová súviseli s obavami Západu, že Peking by mohol Rusku začať dodávať zbrane silám bojujúcim na Ukrajine.

Šéfka exekutívy EÚ privítala deklarovanú ochotu Si Ťin-pchinga rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

,,Bolo zaujímavé počuť, že prezident Si potvrdil svoju ochotu hovoriť (s Volodymyrom Zelenským), keď na to nastanú vhodné podmienky a čas. Myslím, že je to pozitívna vec," povedala von der Leyenová, ktorá Peking navštívila spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Hoci Čína vystupuje v konflikte na Ukrajine ako neutrálna, konanie Ruska verejne neodsúdila a naďalej rozvíja priateľské vzťahy s Kremľom. Peking vo februári predstavil mierový plán pre Ukrajinu, avšak Spojené štáty ho odmietli, pretože podľa nich otvára Rusku cestu k udržaniu okupovaných častí Ukrajiny.

Si Ťin-pching navštívil v marci Moskvu, kde rokoval so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, no ešte stále osobne ani telefonicky nehovoril s ukrajinským prezidentom Zelenským. Počas rokovania s Macronom však deklaroval zámer spojiť sa so Zelenským, keď nato nastane vhodný čas, uviedol nemenovaný francúzsky diplomat.

(tasr)

Minúta  |  

Od nového roka skončí na Slovensku päť pôrodníc. Okolité nemocnice vraj pôrody navyše zvládnu

Pôrodnice v Snine, Kráľovskom Chlmci, Revúcej, Myjave a Partizánskom majú od nového roka zaniknúť. Ide o pôrodnice, kde sa ročne narodí menej ako štyristo detí. Pacientky budú presunuté do nemocníc v okolí.

Vyplýva to z výsledkov ďalšej fázy optimalizácie siete nemocníc, o ktorej na štvrtkovej tlačovej konferencii informoval štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Michal Palkovič.

Rezort ubezpečil, že okolité nemocnice deklarovali, že presunuté pôrody zvládnu. Pacientky z okolia Sniny budú prijímať nemocnice v Humennom, Vranove nad Topľou a Michalovciach. Z Kráľovského Chlmca sa pôrody presunú do Trebišova a Michaloviec. Z Revúcej do Rožňavy a Rimavskej Soboty, z Myjavy do Skalice, Piešťan a Trenčína. Pacientky z Partizánskeho budú prijímať v Topoľčanoch a Bojniciach.

V prvej fáze rezort nemocnice rozdelil do piatich úrovní a určil základné povinné medicínske programy, ktoré musia v danej úrovni spĺňať. V druhej fáze ministerstvo rozhodlo o doplnkových programoch. Z celkovo 1 075 požiadaných doplnkových programov nemocniciam schválil približne 77 percent. Prihliadal pri tom na to, či sú schopné daný program poskytovať, či je po ňom dopyt, ale aj či spĺňajú personálne a materiálno-technické vybavenie na jeho poskytovanie. Podmienkou na zachovanie pôrodníc bolo, aby nemocnica vykonala minimálne 400 pôrodov ročne.

Palkovič informoval, že nemocnice môžu žiadosti o doplnkové programy opätovne podávať do konca mája. "Všetky starosti, ktoré vznikli v regiónoch, budeme ďalej transformovať do adekvátnej odbornej komunikácie, ale budeme aj zohľadňovať niektoré špecifiká, ktoré vystali. Budeme pokračovať v hodnotení v ďalšom kole," povedal.

Avizuje, že rezort zdravotníctva v súvislosti s optimalizáciou nemocníc zefektívni komunikáciu. Deklaruje, že spoločne so zástupcami samosprávnych krajov a odborným tímom navštívi regióny alebo nemocnice, ktorých sa má presun poskytovania zdravotnej starostlivosti týkať. Dohodol sa tiež na pravidelných stretnutiach a posilnení komunikácie smerom k pacientom. "Mimo osobnej intervencie budeme používať letákovú komunikáciu či internetové stránky," doplnil.

Palkovič ozrejmil, že v nadchádzajúcich dňoch nemocniciam zašlú rozhodnutia o doplnkových programoch. "Na základe štvrtkového stretnutia so zástupcami samosprávnych krajov bude pri každom rozhodnutí o neschválení doplnkového programu uvedené aj podrobné zdôvodnenie," dodal.

Predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič skonštatoval, že s výsledkami síce nie sú úplne spokojní, ale ide podľa neho o dobrý základ toho, aby typ a rozsah zdravotnej starostlivosti bol poskytovaný adekvátne. Ocenil, že zástupcovia MZ budú o doplnkových programoch komunikovať aj v teréne. Niektoré pripomienky je však podľa neho ešte potrebné doriešiť.

Vecnosť diskusie ocenil aj šéf Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. ,,Vidíme, že ministerstvo veľmi citlivo zvažovalo to, čo v regióne funguje, a veľmi citlivo zvažovalo aj celkovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti. S drvivou väčšinou toho, čo ministerstvo zverejnilo, sa môžeme stotožniť," vyhlásil. Poukázal, že zásadné pripomienky k rozsahu zdravotnej starostlivosti pretrvávajú v nemocniciach v Revúcej a Brezne. Víta však, že zástupcovia rezortu v tejto veci nemocnice navštívia.

Relatívnu spokojnosť s výsledkami ďalšej fázy optimalizácie siete nemocníc deklarovala aj predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová. Najväčšie výhrady v rámci kraja majú podľa nej liptovská a žilinská nemocnica. ,,Drobné veci sú všade, v Dolnom Kubíne im chýba jeden doplnkový program, ale ako bolo povedané, do mája máme možnosť požiadať opätovne a bude to prehodnotené," dodala.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.