Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zatkli dvoch Slovákov, ktorí riadili obchod s kokainom z Kittsee

Dvanásť osôb vrátane dvoch Slovákov, ktorí obchodovali s drogami, zadržali vďaka spolupráci slovenskej a rakúskej polície.

Jedenástich členov gangu zatkli na Slovensku 8. februára. Šéfa celej skupiny zadržali neskôr na základe medzinárodného zatykača v Belehrade. Všetkých 12 členov je vo väzbe na území SR.

Päťdesiatročný Slovák, jeho 37-ročná manželka a ďalší muž vo veku 40 rokov riadili obchodovanie s drogami z rakúskej obce Kittsee, kde mali hlavné bydlisko. Okrem neho využívali aj ďalší byt v tejto obci. V uplynulých rokoch na územie Slovenska prevážali 100 kilogramov metamfetamínu a 20 kilogramov kokaínu mesačne.

Polícia pri domových prehliadkach v Kittsee zaistila aj veľké množstvá kokaínu a kanabisovej živice, finančnú hotovosť, hodinky a šperky. Drogy skupina dovážala z Holandska. Oddelenie pre drogovú trestnú činnosť Krajinského kriminálneho úradu v Burgenlande a Národná kriminálna agentúra SR (NAKA) po členoch gangu pátrali od marca 2022

Minúta  |  

Zelenského poradca Podoľak otáča výrok o Kryme

Poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak vo štvrtok vylúčil konanie mierových rozhovorov s Moskvou predtým, než sa ruské sily stiahnu zo všetkých okupovaných oblastí Ukrajiny vrátane Krymu.

"Základom pre reálne rokovania s Ruskou federáciou je úplné stiahnutie sa ruských ozbrojených skupín za medzinárodne uznané hranice Ukrajiny z roku 1991. Vrátane Krymu. Do úvahy neprichádzajú žiadne územné ústupky alebo vyjednávanie o našich zvrchovaných právach," napísal Podoľak na sociálnej sieti Twitter.

Podoľak tým reagoval na slová zástupcu šéfa prezidentského úradu Andrija Sybiha, ktorý tento týždeň v interview pre Financial Times povedal: "Ak sa nám podarí dosiahnuť naše strategické ciele na bojisku a keď budeme na administratívnej hranici Krymu, sme ochotní otvoriť diplomatickú stránku tejto záležitosti a diskutovať o nej. To však neznamená, že vylučujeme možnosť oslobodiť (Krym) našou armádou."

https://standard.sk/341382/kyjev-zvazuje-rokovania-s-ruskom-o-kryme-ak-ukrajinska-armada-dorazi-k-jeho-hranici/

(tasr)

Minúta  |  

Ľudia berú obchody útokom

TRENČÍN – Supermarkety praskajú vo švíkoch. Najbližšie štyri dni budete mať možnosť nakúpiť si len v sobotu, zvyšné dni budú obchody zatvorené.

https://standard.sk/365464/nezabudnite-pocas-velkonocnych-sviatkov-nakupite-len-v-jediny-den/

Takto vyzerala situácia na cestách v poobedňajších hodinách. A čo vy? Máte na sviatky nakúpené?
Kolóna vo štvrtok poobede. Foto: Trenčiansky Štandard
Plné parkoviská. Foto: Trenčiansky Štandard
Ľudia si nezabudlli pred sviatkami doplniť zásoby. Foto: Trenčiansky Štandard
Prístrešok pre košíky. Foto: Trenčiansky Štandard
Ľudia nezabudli nakúpiť pred sviatkami. Foto: Trenčiansky Štandard
Minúta  |  

Litva chce, aby Ukrajina dostala pozvánku do NATO už na júlovom summite

Litva sa bude snažiť o to, aby Ukrajina už na najbližšom, júlovom summite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse dostala pozvánku na vstup do NATO. Uvádza sa to v rezolúcii, ktorú vo štvrtok jednomyseľne schválil litovský parlament informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

 ,,Veríme, že Ukrajina prispeje k našej bezpečnosti a posilní NATO," povedal predseda parlamentného Výboru pre zahraničné veci Žygimantas Pavilionis.

Najbližší dvojdňový summit NATO sa bude konať od 11. júla v litovskom hlavnom meste Vilnius. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal vlani na jeseň o zrýchlené prijatie svojej krajiny do Severoatlantickej aliancie.

V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu požiadali o vstup do NATO v máji 2022 spoločne aj Fínsko a Švédsko. Kým Fínsko sa v utorok oficiálne stalo 31. členskou krajinou Aliancie, vstup Švédska je stále v nedohľadne. Dosiaľ o ňom totiž nerozhodli Turecko ani Maďarsko - a to napriek tomu, že vyjadrujú podporu ďalšiemu rozširovaniu NATO. Ankara ratifikáciu odkladá, pričom tvrdí, že Švédsko nepostupuje dostatočne rázne voči kurdským aktivistom žijúcich na jeho území.

Podmienkou vstupu do NATO je, že ho musí odsúhlasiť všetkých 30 členských krajín. Vo všeobecnosti tiež platí, že krajina, ktorá sa chce stať členom NATO, nesmie byť zapojená do medzinárodných ozbrojených konfliktov a sporov o hranice, pripomína DPA.

Ukrajina sa už vyše roka bráni proti mohutnej ruskej vojenskej agresii.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelská armáda: Z Libanonu bolo na Izrael vypálených 34 rakiet

Celkovo 34 rakiet bolo vo štvrtok vypálených z južného Libanonu na oblasť Západnej a Hornej Galilei na severe Izraela. Systém protivzdušnej obrany Železná kupola zachytil 25 z nich, no najmenej päť zasiahlo izraelské územie. TASR o tom informuje na základe správy portálu Times of Israel, ktorý sa odvoláva na izraelskú armádu.

Dopady rakiet spôsobili ľahké zranenia dvom civilistom a bližšie nešpecifikované škody.

K zodpovednosti za útok sa bezprostredne nikto neprihlásil.

Po najnovších útokoch sa vo štvrtok večer zíde izraelský bezpečnostný kabinet, ktorý nerokoval už takmer dva mesiace.

Počet rakiet vypálených z Libanonu je podľa TOI najvyšší od vojny medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh, počas ktorej boli v júli a auguste 2006 na Izrael odpálené tisíce rakiet. V auguste 2021 Hizballáh vypálil na severný Izrael 19 rakiet.

Napätie v regióne vzrástlo po tom, ako v mešite al-Aksá v Jeruzaleme došlo v stredu počas razie k potýčkam medzi izraelskou políciou s Palestínčanmi. Palestínski militanti z pásma Gazy začali raketami útočiť na Izrael, na čo Izrael reagoval náletmi.

Hizballáh, úhlavný nepriateľ Izraela, má úzke vzťahy s islamistickým hnutím Hamas, ktoré vládne v pásme Gazy, a s militantnou skupinou Islamský džihád.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by výrazne vyhral Smer. Saska a Matovič sú ohrození, Heger hlboko pod 5 percent

Ak by sa voľby do Národnej rady konali na prelome marca a apríla, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 22,4 percenta hlasov. Nasleduje Hlas-SD so 14,2 percenta a Progresívne Slovensko s 12,8 percenta hlasov. Vyplýva to z volebného modelu agentúry NMS Market Research, o ktorom informoval denník Sme.

Hnutie Republika by skončilo štvrté so ziskom 9,9 percenta hlasov. Nasledujú KDH so 6,3 percenta a Sme rodina s 5,7 percenta hlasov.

Tesne nad hranicou a vo veľkom ohrození sú strany OĽaNO so ziskom 5,2 percenta a SaS s 5,1 percenta. Obidve delí len štatistická chyba od toho, aby skončili mimo parlament.

Hlboko pod hranicou na vstup do parlamentu by ostali Demokrati a Aliancia, ktorým by dali dôveru zhodne 3 percentá voličov.

Za nimi nasledujú SNS s 2,4 percenta hlasov, Za ľudí (dve percentá), ĽSNS a Národná koalícia zhodne s 1,9 percenta. Ďalej aj Maďarské fórum (1,3 percenta) a Modrí - Európske Slovensko (0,8 percenta).

Prieskum sa realizoval on-line zberom na vzorke 1 008 respondentov v termíne od 28. marca do 2. apríla.

https://standard.sk/339765/plan-s-hegerom-nevysiel-demokrati-uviazli-na-troch-percentach/

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.