7. apríla 2023 | 9:57

Minúta | 7. apríla 2023 | 9:57

Analýza: Za veľkonočný nákup potravín si tento rok priplatíme viac o 30 percent

Slováci si tento rok za veľkonočný nákup potravín priplatia viac o približne 30 %. Uviedla to v analýze Jana Glasová, analytička 365.bank.

,,Do nákupu sme zaradili pečivo, ovocie, zeleninu, mäso, mliečne výrobky, suroviny potrebné na pečenie aj klasické veľkonočné potraviny, ako sú vajíčka či údené mäso. Dnes za uvedený nákup potravín zaplatíme zhruba 95 eur, vlani nás ale tento istý nákup vyšiel len na 73 eur. Tento rok si teda za takýto veľkonočný nákup priplatíme asi 22 eur, teda približne oproti vlaňajšku viac o 30 %," spresnila.

Typické veľkonočné potraviny, ako sú vajcia, tento rok podľa Glasovej medziročne zdraželi o 81 %. ,,Údené bravčové mäso nás vyjde drahšie o 27 %. Šunka, klobása a saláma nás vychádza o 30 % drahšie ako pred minuloročnými sviatkami. Ak pripravujeme na veľkonočný stôl zemiakový šalát, tak za zemiaky si oproti vlaňajšku priplatíme až 50 %, za cibuľu 67 %, majonéza je drahšia o 38 % a kyslé uhorky o 29 %," poznamenala.

Výrazne drahšie bude podľa analytičky pečenie veľkonočných koláčov. ,,Za cukor si priplatíme až zhruba 70 %, za olej asi 50 %, za mlieko a múku viac než 40 %, margarín nás vyjde drahšie o 36 % a maslo o 19 %," doplnila.

,,Nájsť potraviny, ktorých ceny sú nižšie ako vlani, je takpovediac umenie. Napriek tomu sa niečo nájde. Nejaké to euro dokážeme ušetriť napríklad pri nákupe maku a o asi 3 % lacnejšie ako vlani nás vychádzajú jablká," vyčíslila analytička.

,,Očakávame, že v ďalších mesiacoch sa inflácia bude postupne zmierňovať. Do spomaľovania spotrebiteľských cien vrátane potravín by sa mal začať premietať hlavne pomalší rast cien agrokomodít a potravín vo svete, a tiež lacnejšie energie. Citeľnejšie by to mohlo byť hlavne od 2. kvartálu 2023," dodala Glasová.

(tasr)

7. apríla 2023 | 7:23

Minúta | 7. apríla 2023 | 7:23

Teória o úniku z laboratória: Čína má podľa WHO viac informácií, ktoré môžu objasniť pôvod koronavírusu

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) si je istá, že Čína má oveľa viac informácií, ktoré by mohli pomôcť určiť pôvod nového koronavírusu, spôsobujúceho ochorenie COVID-19. Vo štvrtok to uviedol šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus, ktorý zároveň vyzval Peking, aby sa okamžite podelil so všetkými relevantnými informáciami. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Bez úplného prístupu k informáciám, ktoré má Čína, sú na stole všetky možné hypotézy," vyhlásil Ghebreyesus na tlačovej konferencii v v Ženeve. Práve preto žiada Peking, aby v tejto oblasti spolupracoval. Zároveň zdôraznil, že zistiť príčinu či pôvod vírusu SARS-CoV-2 sa podarí len vtedy, keď Čína poskytne chýbajúce dáta.

Ghebreyesus na začiatku marca vyzval všetky krajiny, aby sa podelili o informácie, ktoré majú o pôvode ochorenia COVID-19. Urobil tak po tom, ako americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) naznačil, že koronavírus unikol z laboratória v čínskom Wu-chane.

Koncom marca sa však podľa AFP objavili nové dôkazy, ktoré odhalili, že niektoré vzorky pozitívne na covid odobraté na trhu vo Wu-chane obsahovali aj gény psíka medvedíkovitého. Tieto zvieratá sú schopné prenášať vírusy podobné SARS-CoV-2. Vedci však zatiaľ nedokážu s určitosťou potvrdiť, že ochorenie je zvieracieho pôvodu.

Agentúra AFP pripomína, že riaditeľ FBI Christopher Wray pre americkú televíziu Fox News povedal, že "FBI už nejaký čas usudzuje, že za vznikom pandémie je s najväčšou pravdepodobnosťou možný incident v laboratóriu vo Wu-chane". Práve v tomto čínskom meste sa v roku 2019 koronavírus prvýkrát vyskytol.

Peking tieto tvrdenia poprel, pričom hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning uviedla, že pátranie po pôvode koronavírusu by malo byť vedeckou záležitosťou a nemalo by sa "politizovať".

7. apríla 2023 | 7:18

Minúta | 7. apríla 2023 | 7:18

Plán EÚ o dodaní munície pre Ukrajinu naráža na spory členských štátov

Plán Európskej únie týkajúci sa dodania milióna delostreleckých nábojov kalibru 155 mm pre ukrajinské sily, ktorý bol dohodnutý v marci, zdržiavajú spory medzi členskými štátmi. Vo štvrtok to uviedli diplomati a predstavitelia z krajín EÚ, na ktorých sa odvoláva agentúra Reuters.

Krajiny EÚ odobrili 30. marca trojfázový akčný plán, na ktorého základe bude ukrajinským jednotkám počas nasledujúcich 12 mesiacov dodaných najmenej milión nábojov kalibru 155 mm a budú doplnené aj strategické zásoby členských štátov, z ktorých niektoré sú takmer vyčerpané.

Reuters pripomína, že jedna časť tohto plánu vyčlenila pre krajiny EÚ miliardu eur ako náhradu za to, že Kyjevu odoslali delostreleckú muníciu zo svojich zásob. Diplomatické zdroje pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že súvisiaca legislatíva je už sfinalizovaná a v nasledujúcich dňoch by mala nadobudnúť účinnosť.

Druhá časť tohto plánu týkajúca sa spoločného obstarávania munície - podporená ďalšou miliardou eur - však čelí prípadnému časovému posunu pre nezhody členských krajín. Tie sa totiž sporia o to, spoločnosti ktorých krajín majú nárok získať súvisiace kontrakty.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell pri ohlasovaní plánu uviedol, že munícia pre Ukrajinu bude pochádzať "z priemyslu EÚ a Nórska". Francúzsko však tlačí na to, aby sa definícia zúžila len na "priemysel EÚ". Paríž tak chce zaistiť, že čo najviac financií dostanú spoločnosti v rámci EÚ. Tento postoj podporujú aj Grécko a Cyprus, ktoré vyjadrili obavy, že by časť peňazí určená na nákup munície mohla skončiť u subdodávateľov alebo dodávateľov v Turecku.

Iné krajiny však takýto prístup odmietli. Zástupcovia Nemecka, Poľska či Holandska argumentovali, že príliš veľký počet obmedzení voči dodávateľským reťazcom spôsobí neskoršie dodanie munície na Ukrajinu.

Diplomati a ďalší predstavitelia európskych krajín však vyjadrili presvedčenie, že po veľkonočnej prestávke sa im podarí aj túto časť dohody sfinalizovať. Reuters dodáva, že ak bude posun trvať len niekoľko týždňov, nemalo by to mať dosah na úsilie dodať muníciu na bojisko.

(tasr)

7. apríla 2023 | 6:32

Minúta | 7. apríla 2023 | 6:32

Izraelská armáda ohlásila útoky v Libanone

Izraelská armáda v piatok skoro ráno vyhlásila, že podniká útoky v Libanone, odkiaľ bolo počas štvrtka na územie židovského štátu vypálených vyše 30 rakiet. TASR informuje na základe správ agentúr AFP a AP. Libanonská televízia hlásila explózie v meste Súr na juhu krajiny.

Armáda Izraela v krátkom vyhlásení vydanom v piatok o 4.07 (03.07 h SELČ) h bez ďalších podrobností uviedla, že "momentálne útočí v Libanone".

Pri prístavnom meste Súr (Týr) bolo počuť najmenej tri výbuchy, uviedli reportéri AFP. "Najmenej dva granáty dopadli blízko" palestínskeho utečeneckého tábora neďaleko mesta Súr, povedal pre AFP jeden z tamojších obyvateľov.

Novinár z AFP priblížil, že jedna raketa dopadla na dom miestneho farmára pri utečeneckom tábore a spôsobila materiálne škody. Proiránska televízna stanica al-Manár, spájaná s Hizballáhom, informovala, že cieľom ostreľovania boli tri oblasti na juhu Libanonu vrátane okolia utečeneckého tábora.

Izraelská armáda predtým v noci na piatok tiež oznámila, že zasiahla ciele v pásme Gazy. Zdroj z palestínskych bezpečnostných síl uviedol, že nálety zasiahli niekoľko výcvikových centier palestínskej militantnej skupiny Hamas. Militanti z Gazy následne v piatok skoro ráno opätovali raketovú paľbu na juh Izraela.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v reakcii na štvrtkové raketové útoky, z ktorých obvinil palestínskych militantov, pohrozil, že nepriatelia jeho krajiny za ne "zaplatia".

K týmto útokom dochádza v čase, keď židia slávia sviatok Pesach a moslimovia posvätný mesiac ramadán. AP v tejto súvislosti upozorňuje, že podobné napätie v roku 2021 viedlo k 11-dňovej vojne medzi Izraelom a Hamasom.

Súčasná vlna násilností sa začala v stredu po tom, čo izraelská polícia vykonala dve razie v mešite al-Aksá v Jeruzaleme a došlo k potýčkam s Palestínčanmi. Zatknutých bolo vyše 350 ľudí. Palestínski militanti pohrozili, že sa Izraelu za zásah v tomto treťom najposvätnejšom mieste moslimov pomstia.

(tasr)

7. apríla 2023 | 5:41

Minúta | 7. apríla 2023 | 5:41

Ukrajina spustila mobilnú aplikáciu na hľadanie detí deportovaných do Ruska

Ukrajinská polícia spustila mobilnú aplikáciu, ktorá má pomôcť s nachádzaním detí, ktoré zmizli počas vojny, a spájať tak rozdelené rodiny. TASR o tom informuje na základe štvrtkovej správy denníka The Guardian.

Podľa odhadov ukrajinských úradov bolo od začiatku ruskej invázie z vlaňajšieho februára do Ruska deportovaných už približne 19.544 ukrajinských detí. Rusko popiera, že by tieto deti unieslo a tvrdí, že boli odvedené v záujme ich vlastnej bezpečnosti.

Nová mobilná aplikácia s názvom Reunite Ukraine sa dá zadarmo stiahnuť a ľahko sa s ňou pracuje, uviedol námestník šéfa ukrajinskej národnej polície Olexandr Facevyč. Polícia bude podľa jeho slov v rámci nej kontrolovať a potvrdzovať osobné profily aj pôsobiť ako tzv. sprostredkovateľ, ktorý zúčastneným umožní komunikovať prostredníctvom tejto aplikácie.

"Ak takto nájdeme čo i len jedno dieťa či spojíme (aspoň) jednu rodinu, aj to bude víťazstvo, síce malé, no každým (takýmto) krokom budeme môcť vrátiť deti domov," dodal.

(tasr)

7. apríla 2023 | 3:01

Minúta | 7. apríla 2023 | 3:01

Rusko: Vyvíjanie tlaku na Moskvu v prípade zadržaného novinára je zbytočné

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok uviedlo, že vyvíjať tlak na Moskvu v prípade zadržaného novinára Wall Street Journal (WSJ) Evana Gershkovicha je "zbytočné". TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Celý humbug okolo tohto prípadu, ktorý rozdúchavajú Spojené štáty s cieľom zatlačiť na ruské úrady a súdy, je zbytočný a nemá zmysel," povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov americkej veľvyslankyni v Rusku Lynne Tracyovej.

Riabkov zároveň poukázal na "závažnosť obvinení" proti Gershkovichovi, ktorého ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zadržala minulý týždeň v Jekaterinburgu. Údajne sa tam snažil získať utajované informácie o podniku vojensko-priemyselného komplexu. Vo vyšetrovacej väzbe má podľa súdu zostať do 29. mája. Hrozí mu až 20-ročné väzenie.

Wall Street Journal "dôrazne poprel" obvinenia FSB a požiadal o okamžité prepustenie svojho reportéra. Prezident Spojených štátov Joe Biden označil obvinenia voči novinárovi za "smiešne" a vyzval na jeho prepustenie, k čomu sa pripojil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.Agentúra AFP pripomenula, že 31-ročný Gershkovich je od rozpadu Sovietskeho zväzu pravdepodobne prvým zahraničným novinárom, ktorý bol v Rusku zatknutý pre podozrenie zo špionáže.

(tasr)

06. 04. 2023

6. apríla 2023 | 20:32

Minúta | 6. apríla 2023 | 20:32

Demonštranti v Paríži podpálili Macronovu obľúbenú reštauráciu

Demonštranti protestujúci proti dôchodkovej reforme vo Francúzsku podpálili vo štvrtok v Paríži jednu z obľúbených reštaurácií prezidenta Emmanuela Macrona. V priebehu štvrtka však vyšlo do ulíc po celom Francúzsku len 570 000 ľudí, čo je výrazne menej než počas predchádzajúcich vĺn protestov, informuje TASR, čerpajúc zo správ agentúry AFP.

Odborári však napriek tomu ešte vo štvrtok večer oznámili, že ďalší, v poradí už 12. deň celonárodných štrajkov a protestov, sa uskutoční 13. apríla.

Najväčší protest prebehol vo štvrtok v Paríži a francúzske úrady odhadli počet jeho účastníkov na približne 57.000, uviedlo ministerstvo vnútra. Počas predchádzajúcej veľkej vlny protestov 28. marca úrady napočítali po celej krajine 740.000 demonštrantov, z toho 93.000 vo francúzskej metropole.

Odhady odborárov, ktorí protesty a štrajky koordinujú, bývajú spravidla výrazne vyššie. Podľa ich tvrdení sa do štvrtkových protestov zapojili takmer dva milióny ľudí, z toho zhruba 400.000 v Paríži.

Radikálni demonštranti počas štvrtkových zrážok s políciou podpálili markízu reštaurácie La Rotonde v parížskej štvrti Montparnasse, ktorú obľubuje Emmanuel Macron. Plamene sa najskôr svojpomocne pokúšal personál, ale napokon ho museli likvidovať hasiči. V tomto podniku Macron usporiadal oslavu po svojom víťazstve v prezidentských voľbách v roku 2017. Prezident tam s obľubou chodieva aj so svojou manželkou Brigitte.

Podľa svedectva reportéra AFP na reštauráciu, ktorú chránil kordón príslušníkov poriadkovej polície, zaútočila kameňmi a svetlicami skupina mužov oblečených v čiernom. Od jednej zo svetlíc sa vznietila vonkajšia látková markíza.

Reštaurácia La Rotonde sa stala terčom podobných útokov už aj v minulosti práve pre jej spojitosť s Emmanuelom Macronom.

Doteraz najpočetnejšie protesty sa podľa francúzskych úradov uskutočnili 7. marca, keď sa na nich zúčastnilo vyše 1,2 milióna ľudí.

Protesty začali častejšie nadobúdať násilný charakter najmä po tom, ako sa francúzska vláda rozhodla aktivovať článok francúzskej ústavy, ktorý umožnil presadiť reformu bez hlasovania v dolnej komore parlamentu.

Celé Francúzsko v súčasnosti čaká na rozhodnutie ústavného súdu o platnosti zákona o dôchodkovej reforme, ktoré bude vynesené 14. apríla. Súd má právomoc celý zákon buď zrušiť, alebo z neho vyškrtnúť niektoré časti. Reforma okrem iného zvyšuje dôchodkový vek zo 62 na 64 rokov.

Skutočnosť, že sa Macron rozhodol presadiť reformu napriek odporu veľkej časti verejnosti, viedla k poklesu jeho popularity. Z nespokojnosti Francúzov podľa prieskumov najviac profituje krajne pravicová politička Marine Le Penová, ktorú Macron porazil vo vlaňajších prezidentských voľbách.

(tasr)

6. apríla 2023 | 20:23

Minúta | 6. apríla 2023 | 20:23

Ústavný súd skonštatoval porušenie práv Moniky Jankovskej v kauze Fatima

Najvyšší súd SR pri rozhodnutí o presunutí trestnej veci známej ako Fatima týkajúcej sa bývalej štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej z Okresného súdu v Trenčíne na Okresný súd v Trnave porušil jej práva. Konštatuje to Ústavný súd SR v náleze z 30. marca tohto roku. ÚS SR zároveň uznesenie zrušil a vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

Monika Jankovská v ústavnej sťažnosti namietala porušenie práva na prejednanie veci zákonným sudcom, a tiež porušenia jej základného práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom. Dôvodom bolo, že napadnuté uznesenie vydal senát Najvyššieho súdu SR, ktorého súčasťou bola Ivetta Macejková. Tá mala byť podľa Moniky Jankovskej z rozhodovania vylúčená. Podľa ústavného súdu, „ak vo veci sťažovateľky rozhodovala sudkyňa, u ktorej možno mať pochybnosti o jej nestrannosti, takýmto uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základných práv sťažovateľky". Najvyšší súd bude preto musieť opätovne rozhodovať o návrhu prokurátora o odňatí a prikázaní trestnej veci. „Najvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania 758,56 eura," dodal ústavný súd.

Najvyšší súd SR totiž ešte v roku 2021 odňal kauzu Fatima Okresnému súdu Trenčín a pridelil ju Okresnému súdu Trnava. Dôvodom bolo, že Monika Jankovská v minulosti pôsobila na trenčianskom súde ako sudkyňa.

Kauza Fatima sa týka vydierania svedka Michala Vidu. Ten pôvodne od roku 2015 hovoril o trestnej činnosti bývalej sudkyne a neskôr štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej, Petra Vaska a ďalších ľudí. V roku 2018 však otočil a svoje výpovede úplne zmenil. Dôvodom podľa neho bolo, že Monika Jankovská a Peter V. sa mu vyhrážali dlhoročným väzením. Okrem Moniky Jankovskej a jej svata Petra Vaska je v tejto kauze obžalovaný aj bývalý funkcionár polície Róbert Krajmer.

(sita)

6. apríla 2023 | 20:18

Minúta | 6. apríla 2023 | 20:18

Ukrajinské delostrelectvo vraj zabilo 7 civilistov v Donbase, tvrdia separatisti

Sedem civilistov údajne zahynulo pri delostreleckých útokoch ukrajinskej armády na Doneck a Lysyčansk v ukrajinskej Doneckej, respektíve Luhanskej oblasti, ktoré vlani na jeseň v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Rusko. Oznámili to tamojšie Moskvou kontrolované úrady, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters, odvolávajúcej sa na ruské médiá.

Štyria civilisti zahynuli v Donecku, kde ukrajinské delostrelectvo zasiahlo parkovisko, uviedla ruská agentúra TASS. Agentúra RIA Novosti neskôr napísala, že traja ľudia prišli o život pri delostreleckom zásahu na autobusovej zastávke v Lysyčansku, ktorý leží 120 kilometrov severovýchodne od Donecka v Luhanskej oblasti.

Reuters upozorňuje, že tieto informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Metropolu Doneckej oblasti Doneck ovládajú proruskí separatisti už od roku 2014. Nachádza sa však blízko frontovej línie, a preto ho často zasahuje paľba z ukrajinskej strany, pripomína Reuters.

(tasr)