Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko: Vyvíjanie tlaku na Moskvu v prípade zadržaného novinára je zbytočné

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok uviedlo, že vyvíjať tlak na Moskvu v prípade zadržaného novinára Wall Street Journal (WSJ) Evana Gershkovicha je "zbytočné". TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Celý humbug okolo tohto prípadu, ktorý rozdúchavajú Spojené štáty s cieľom zatlačiť na ruské úrady a súdy, je zbytočný a nemá zmysel," povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov americkej veľvyslankyni v Rusku Lynne Tracyovej.

Riabkov zároveň poukázal na "závažnosť obvinení" proti Gershkovichovi, ktorého ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zadržala minulý týždeň v Jekaterinburgu. Údajne sa tam snažil získať utajované informácie o podniku vojensko-priemyselného komplexu. Vo vyšetrovacej väzbe má podľa súdu zostať do 29. mája. Hrozí mu až 20-ročné väzenie.

Wall Street Journal "dôrazne poprel" obvinenia FSB a požiadal o okamžité prepustenie svojho reportéra. Prezident Spojených štátov Joe Biden označil obvinenia voči novinárovi za "smiešne" a vyzval na jeho prepustenie, k čomu sa pripojil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.Agentúra AFP pripomenula, že 31-ročný Gershkovich je od rozpadu Sovietskeho zväzu pravdepodobne prvým zahraničným novinárom, ktorý bol v Rusku zatknutý pre podozrenie zo špionáže.

(tasr)

Minúta  |  

Demonštranti v Paríži podpálili Macronovu obľúbenú reštauráciu

Demonštranti protestujúci proti dôchodkovej reforme vo Francúzsku podpálili vo štvrtok v Paríži jednu z obľúbených reštaurácií prezidenta Emmanuela Macrona. V priebehu štvrtka však vyšlo do ulíc po celom Francúzsku len 570 000 ľudí, čo je výrazne menej než počas predchádzajúcich vĺn protestov, informuje TASR, čerpajúc zo správ agentúry AFP.

Odborári však napriek tomu ešte vo štvrtok večer oznámili, že ďalší, v poradí už 12. deň celonárodných štrajkov a protestov, sa uskutoční 13. apríla.

Najväčší protest prebehol vo štvrtok v Paríži a francúzske úrady odhadli počet jeho účastníkov na približne 57.000, uviedlo ministerstvo vnútra. Počas predchádzajúcej veľkej vlny protestov 28. marca úrady napočítali po celej krajine 740.000 demonštrantov, z toho 93.000 vo francúzskej metropole.

Odhady odborárov, ktorí protesty a štrajky koordinujú, bývajú spravidla výrazne vyššie. Podľa ich tvrdení sa do štvrtkových protestov zapojili takmer dva milióny ľudí, z toho zhruba 400.000 v Paríži.        

Radikálni demonštranti počas štvrtkových zrážok s políciou podpálili markízu reštaurácie La Rotonde v parížskej štvrti Montparnasse, ktorú obľubuje Emmanuel Macron. Plamene sa najskôr svojpomocne pokúšal personál, ale napokon ho museli likvidovať hasiči. V tomto podniku Macron usporiadal oslavu po svojom víťazstve v prezidentských voľbách v roku 2017. Prezident tam s obľubou chodieva aj so svojou manželkou Brigitte.

Podľa svedectva reportéra AFP na reštauráciu, ktorú chránil kordón príslušníkov poriadkovej polície, zaútočila kameňmi a svetlicami skupina mužov oblečených v čiernom. Od jednej zo svetlíc sa vznietila vonkajšia látková markíza.

Reštaurácia La Rotonde sa stala terčom podobných útokov už aj v minulosti práve pre jej spojitosť s Emmanuelom Macronom.

Doteraz najpočetnejšie protesty sa podľa francúzskych úradov uskutočnili 7. marca, keď sa na nich zúčastnilo vyše 1,2 milióna ľudí.

Protesty začali častejšie nadobúdať násilný charakter najmä po tom, ako sa francúzska vláda rozhodla aktivovať článok francúzskej ústavy, ktorý umožnil presadiť reformu bez hlasovania v dolnej komore parlamentu.

Celé Francúzsko v súčasnosti čaká na rozhodnutie ústavného súdu o platnosti zákona o dôchodkovej reforme, ktoré bude vynesené 14. apríla. Súd má právomoc celý zákon buď zrušiť, alebo z neho vyškrtnúť niektoré časti. Reforma okrem iného zvyšuje dôchodkový vek zo 62 na 64 rokov.

Skutočnosť, že sa Macron rozhodol presadiť reformu napriek odporu veľkej časti verejnosti, viedla k poklesu jeho popularity. Z nespokojnosti Francúzov podľa prieskumov najviac profituje krajne pravicová politička Marine Le Penová, ktorú Macron porazil vo vlaňajších prezidentských voľbách.

(tasr)

Minúta  |  

Ústavný súd skonštatoval porušenie práv Moniky Jankovskej v kauze Fatima

Najvyšší súd SR pri rozhodnutí o presunutí trestnej veci známej ako Fatima týkajúcej sa bývalej štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej z Okresného súdu v Trenčíne na Okresný súd v Trnave porušil jej práva. Konštatuje to Ústavný súd SR v náleze z 30. marca tohto roku. ÚS SR zároveň uznesenie zrušil a vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

Monika Jankovská v ústavnej sťažnosti namietala porušenie práva na prejednanie veci zákonným sudcom, a tiež porušenia jej základného práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom. Dôvodom bolo, že napadnuté uznesenie vydal senát Najvyššieho súdu SR, ktorého súčasťou bola Ivetta Macejková. Tá mala byť podľa Moniky Jankovskej z rozhodovania vylúčená. Podľa ústavného súdu, „ak vo veci sťažovateľky rozhodovala sudkyňa, u ktorej možno mať pochybnosti o jej nestrannosti, takýmto uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu základných práv sťažovateľky". Najvyšší súd bude preto musieť opätovne rozhodovať o návrhu prokurátora o odňatí a prikázaní trestnej veci. „Najvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania 758,56 eura," dodal ústavný súd.

Najvyšší súd SR totiž ešte v roku 2021 odňal kauzu Fatima Okresnému súdu Trenčín a pridelil ju Okresnému súdu Trnava. Dôvodom bolo, že Monika Jankovská v minulosti pôsobila na trenčianskom súde ako sudkyňa.

Kauza Fatima sa týka vydierania svedka Michala Vidu. Ten pôvodne od roku 2015 hovoril o trestnej činnosti bývalej sudkyne a neskôr štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej, Petra Vaska a ďalších ľudí. V roku 2018 však otočil a svoje výpovede úplne zmenil. Dôvodom podľa neho bolo, že Monika Jankovská a Peter V. sa mu vyhrážali dlhoročným väzením. Okrem Moniky Jankovskej a jej svata Petra Vaska je v tejto kauze obžalovaný aj bývalý funkcionár polície Róbert Krajmer.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajinské delostrelectvo vraj zabilo 7 civilistov v Donbase, tvrdia separatisti

Sedem civilistov údajne zahynulo pri delostreleckých útokoch ukrajinskej armády na Doneck a Lysyčansk v ukrajinskej Doneckej, respektíve Luhanskej oblasti, ktoré vlani na jeseň v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Rusko. Oznámili to tamojšie Moskvou kontrolované úrady, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters, odvolávajúcej sa na ruské médiá.

Štyria civilisti zahynuli v Donecku, kde ukrajinské delostrelectvo zasiahlo parkovisko, uviedla ruská agentúra TASS. Agentúra RIA Novosti neskôr napísala, že traja ľudia prišli o život pri delostreleckom zásahu na autobusovej zastávke v Lysyčansku, ktorý leží 120 kilometrov severovýchodne od Donecka v Luhanskej oblasti.

Reuters upozorňuje, že tieto informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Metropolu Doneckej oblasti Doneck ovládajú proruskí separatisti už od roku 2014. Nachádza sa však blízko frontovej línie, a preto ho často zasahuje paľba z ukrajinskej strany, pripomína Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Súdny proces s Kiskom sa posunie o vyše dva mesiace

Súdny proces v daňovej kauze exprezidenta Andreja Kisku na Okresnom súde Poprad presunuli na koniec júna, na posledné dni pred letnými prázdninami. Pôvodne sa mal začať 18. apríla.

Obžalobe pre pokračovací zločin daňového podvodu čelí aj konateľ spoločnosti KTAG Eduard K. "V trestnej veci vedenej Okresným súdom Poprad aktuálne došlo k zmene termínu hlavného pojednávania na 29. a 30. júna 2023 z dôvodov na strane obhajcu, ktoré súd akceptoval," uviedla pre TASR hovorkyňa Krajského súdu v Prešove Ivana Petrufová.

Obžalobu podal prokurátor prešovskej krajskej prokuratúry v apríli 2022. Týka sa podozrenia z neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou KTAG za jún 2013, november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške 155.184,40 eura. Kauza súvisí so zaúčtovaním nákladov spojených s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami. (tasr)

Minúta  |  

Zatkli dvoch Slovákov, ktorí riadili obchod s kokainom z Kittsee

Dvanásť osôb vrátane dvoch Slovákov, ktorí obchodovali s drogami, zadržali vďaka spolupráci slovenskej a rakúskej polície.

Jedenástich členov gangu zatkli na Slovensku 8. februára. Šéfa celej skupiny zadržali neskôr na základe medzinárodného zatykača v Belehrade. Všetkých 12 členov je vo väzbe na území SR.

Päťdesiatročný Slovák, jeho 37-ročná manželka a ďalší muž vo veku 40 rokov riadili obchodovanie s drogami z rakúskej obce Kittsee, kde mali hlavné bydlisko. Okrem neho využívali aj ďalší byt v tejto obci. V uplynulých rokoch na územie Slovenska prevážali 100 kilogramov metamfetamínu a 20 kilogramov kokaínu mesačne.

Polícia pri domových prehliadkach v Kittsee zaistila aj veľké množstvá kokaínu a kanabisovej živice, finančnú hotovosť, hodinky a šperky. Drogy skupina dovážala z Holandska. Oddelenie pre drogovú trestnú činnosť Krajinského kriminálneho úradu v Burgenlande a Národná kriminálna agentúra SR (NAKA) po členoch gangu pátrali od marca 2022

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.